Španieli sa sporia o plagát s účelovo erotickým a zženštilým Kristom

Je to metafora čistoty, reaguje na kritiku maliar Salustiano García, aj Panna Mária je v dejinách umenia zobrazovaná takmer ako tínedžerka, dodáva. Zo Španielska píše Dana Ljubimovová Miháliková.

Ulicami vo dne v noci prechádzajú honosné procesie, ak však niektoré musia kvôli dažďu zrušiť, spolu s davom ich oplače aj Antonio Banderas. Veď nebola by to pravá Semana Santa, keby ju neokorenili obavy z predpovedí meteorológov, nevyspytateľné počasie, nejaký ten škandál a pravá južanská polemika so všetkým, čo k nej patrí – vzájomným prekrikovaním, živou gestikuláciou aj patričnou dávkou citosloviec. 

Prvú z nich ešte koncom januára rozpútal maliar Salustiano García po predstavení oficiálneho plagátu k tohtoročnému Veľkonočnému týždňu v meste Sevilla. Obraz vzkrieseného Krista s vypracovaným telom a nedbalo zahalenými bedrami na červenom pozadí, ktoré je jedným z dominantných prvkov v tvorbe sevillského umelca, vyvolal vlnu nevôle.

Na sociálnych sieťach bol Garcíov Kristus označený za „prehnane odhaleného“, „účelovo erotického“ a „príliš zženštilého“. Skrátka, autor svojím poňatím vzkriesenia natoľko otriasol vnímaním kresťanských sviatkov až sa pohoršili ešte aj tí, ktorí ich každoročne trávia na pláži.

„Je to posolstvo spirituality, lásky a úcty. Každý, kto vidí na plagáte sexualitu, je chorý a potrebuje pomoc,“ odhodlane sa bránil sevillský maliar. Niet divu. Bojoval totiž aj mene svojho syna Horacia, ktorý mu poslúžil ako model.

„Z môjho Krista vyžaruje mladosť a krása. Mladosť preto, lebo je metaforou čistoty, a aj Panna Mária je dejinách umenia zobrazovaná takmer ako tínedžerka. A krása preto, lebo ako hovoril Platón, krása a dobro sú jedno a to isté,“ nechal sa počuť umelec a zareagoval aj na poznámky, týkajúce sa zovňajšku svojho potomka. „Horacio je chlapec mužný, pekný a športuje. Je heterosexuál, ale keby bol gay, bol by rovnako skvelý.“

Plagátová dohra

Na netradičné vyobrazenie vzkrieseného Krista na plagáte, pozývajúcom na preslávené procesie do Sevilly zareagovalo Združenie kresťanských právnikov a španielsky Inštitút sociálnej politiky (IPSE). Oba subjekty od januára upozorňovali na to, že Garcíov obraz „úplne vyraďuje z kontextu duchovný význam Svätého týždňa, bagatelizuje náboženské motívy a zároveň potláča prvky, ktoré by mali byť zdôraznené počas pietneho obdobia“.

Výsledok sa dostavil. Kontroverzné vyobrazenie Krista nakoniec nebolo publikované na úvodnej strane bulletinu k sevillským procesiám, ktorý každoročne schvaľuje miestna Rada bratstiev. „Rozhodli sme sa pre fotografiu detských rúk a voskovej gule, čiže typického sevillského veľkonočného motívu,“ vysvetlil prezident Rady bratstiev Francisco Vélez.

Prečo vosková guľa? Snaha získať čo najväčšiu guľu z vosku, nakvapkaného z dlhých sviec, s ktorými kráčajú od hlavy po päty zahalení kajúcnici, tzv. nazarenos, prerástla do obľúbenej detskej tradície. Počas jednotlivých zastavení hodiny trvajúcich procesií deti podchádzajú k nazarenos s prosbou, aby im nakvapkali vosk do alobalovej formičky. Deti pritom dodržiavajú isté pravidlá. Napríklad musia vedieť, kedy môžu podísť k nazarenos, ako ich osloviť alebo rešpektovať, že niektoré bratstvá nesmú žiadnou formou komunikovať s okolím, a teda ani nakvapkávať vosk do formičiek. Propagačné plagáty s nezvyčajným vyobrazením Krista medzitým zostali rozvešané po celej krajine. Tie, ktoré organizuje andalúzska Sevilla totiž patria k najnavštevovanejším.

Veľkonočná amnestia

Je to zbytočný prežitok alebo skutočný akt dobrej vôle? Nad touto otázkou sa španielske médiá každý rok zamýšľajú v súvislosti s omilostením väzňov pri príležitosti slávenia veľkonočného Svätého týždňa, ktoré sa udeľuje na základe jednotlivých bratstiev. „Žiadosť o omilostenie zasielame nápravnému zariadeniu a ďalej sa ňou zaoberá špeciálna komisia. Tá skúma jednotlivé prípady a určí človeka, ktorý si zaslúži takúto druhú šancu. Bratstvo sa nezaujíma o spáchaný trestný čin, nepozeráme sa do minulosti, a ak človek po vyjdení na slobodu potrebuje pomoc, poskytneme mu ju,“ vysvetlil pre španielsku televíziu Antena 3 José María Urdiales, najvyšší predstavený bratstva Santo Cristo del Perdón v juhošpanielskej Málage.

Jedna z legiend hovorí, že práve v Málage sa v 18. storočí odohrala udalosť, na ktorú priamo nadväzuje veľkonočné udeľovanie amnestie v Španielsku. Počas morovej epidémie v roku 1759 sa medzi miestnymi obyvateľmi nenašiel nik, kto by sa odvážil vykonať procesiu a riskovať nákazu smrteľnou chorobou. Napokon sa ponúkli väzni. Požiadali mesto, aby im dovolilo opustiť väznicu a prejsť prázdnymi ulicami s procesiou. Povolenie nedostali, na čo zorganizovali vzburu a ušli. Nie však ďaleko, iba do kostola. Tam vzali kríže aj sochy, s pietou s nimi pomaly prešli ulicami mesta a po dokončení procesie sa všetci do jedného vrátili späť do väznice. Epidémia zakrátko pominula akoby zázrakom. Keď sa kráľ Karol III. dozvedel o tejto udalosti, miestnemu bratstvu udelil privilégium raz do roka prepustiť jedného väzňa na slobodu.

Podľa údajov španielskeho Ministerstva vnútra tento rok bola pri príležitosti Svätého týždňa udelená amnestia štyrom ženám a dvom mužom. Všetci boli odsúdení na menej ako štyri roky a trest si odpykávali v minimálnom alebo strednom stupni stráženia. Najlepšie z nich obišiel odsúdený z Málagy, ktorý bol omilostený tri roky pred vypršaním trestu. Ako jeden z nazarenos, teda so zahalenou tvárou a v rubáši vo farbách bratstva, bol slávnostne prepustený na slobodu pred davom veriacich, zhromaždeným pred miestnou katedrálou.