Na Dunajci sa začala sezóna. Pltníci potrebujú hlavne dobré počasie

ČERVENÝ KLÁŠTOR – Na Dunajci sa začala v pondelok 1. apríla nová pltnícka sezóna. Prvý deň využili viacerí ubytovaní hostia, ktorí Veľkonočné sviatky trávili na Zamagurí.

Dunajec pltnik Pltníci na Dunajci. Foto: Rastislav Ovšonka

„Prielom Dunajca môžeme splavovať podľa Návštevného poriadku Pieninského národného parku od 1. apríla do 31. októbra,“ uviedol pre Prešovský Štandard Ladislav Hrivko z rezortu Pltník, ktorý v Červenom Kláštore ponúka nielen splav na pltiach, ale aj ubytovanie.

„Sezónu sme otvorili, bolo super počasie. Cez Veľkú noc bolo aj 24 stupňov. Ľudia si pochvaľovali,“ dodal Ladislav Hrivko. Nadchádzajúce týždne budú podľa neho hlavne o víkendových turistoch, prípadne dopredu nahlásených skupinách.

Top sezóna pre pltníkov na Dunajci je júl a august. Hlavná sezóna je máj až september. V prípade dobrého počasia sa však turisti objavujú už v apríli a na jeseň ešte aj v októbri. Podmienkou je však podľa Ladislava Hrivka slnečné počasie, keďže na vode nikto nemá rád, keď prší.

Na začiatku tohtoročnej sezóny má rezort Pltník pripravených šesť posádok. V lete ich bude až tridsať. Posádku plte tvoria dvaja pltníci, jeden z nich je vodca. Každý z pltníkov musí mať „vodičský preukaz“ na vedenie malého plavidla. Každá plť musí mať tiež vlastný „technický preukaz“.

V prípade, že by sa niekto chcel stať pltníkom, potrebuje podľa Ladislava Hrivka hlavne veľa sily a odvahy. Každý pltník musí podľa neho vedieť plávať. „Musí byť aj komunikatívny, lebo je to práca s ľuďmi, nie je to len o plti, no a musí urobiť skúšky – teoretické aj praktické,“ doplnil Ladislav Hrivko.

Posledných asi 60 rokov sa plte veľmi nemenia. Dovtedy pltníci používali plte, ktorých jednotlivé články boli vyrobené z jedného kusa dreva. V minulosti sa na výrobu pltí používali biely a čierny topoľ, v súčasnosti sa vyrábajú z jedľového a smrekového dreva. Pri pravidelnej starostlivosti plť vydrží aj vyše desať rokov.

Splav pltí na Dunajci má dĺžku približne desať kilometrov a trvá asi 1,5 hodiny. Závisí to od výšky vodnej hladiny. Tá je dnes už regulovaná, keďže na hornom toku Dunajca je priehrada. Splav sa začína v Červenom Kláštore a končí v Lesnici. Okrem Červeného Kláštora je na našej strane aj pltnica v Majeroch a počas letných prázdnin aj v Spišskej Starej Vsi.

V prípade záujmu je možné si dohodnúť začiatok splavu v Červenom Kláštore aj v prístavisku Pod lipami. Ide o historické prístavisko pltí, kde splav Dunajca na slovenskej strane kedysi v minulosti začínal.

Väčšina turistov po splave rieši následnú dopravu z Lesnice do Červeného Kláštora. Turisti môžu využiť ponuku dopravy mikrobusmi.

Ladislav Hrivko však návštevníkom odporúča pešiu, prípadne cykloprechádzku Prielomom Dunajca. „Snažíme sa ich poslať naspäť pešo, prípadne bicyklom. Prevýšenie je tam len asi 40 metrov. Peši trvá prechádzka asi dve hodiny. Pieniny sú okrem pltí hlavne o turistike,“ uviedol Ladislav Hrivko.

V hlavnej sezóne prevládajú medzi návštevníkmi Pienin domáci turisti. Hneď za nimi sú Poliaci a následne Česi a Maďari. Poľskí návštevníci tvoria druhú najväčšiu skupinu návštevníkov aj na pltiach.

„Asi rozhoduje cena. Ak sa nič nezmení, zostaneme pri cenách z minulého roku. Dospelí zaplatia 20 eur, dôchodcovia 17 eur a študenti 15 eur. Poliaci majú cenu 100 zlotých, čo je približne 23 až 24 eur,“ doplnil Hrivko.

Na slovenskej strane poskytuje pltnícke služby niekoľko subjektov, ceny u nich sú však rovnaké. V prípade väčších skupín vedia slovenskí pltníci poskytnúť zľavy. Tie poľskí pltníci neposkytujú, čo môže byť podľa Ladislava Hrivka dôvod, prečo časť poľských návštevníkov využíva slovenské plte.

Slávnostné otvorenie pltníckej sezóny sa uskutoční poslednú aprílovú sobotu. Očakávania pred letnou sezónou v Pieninách sú veľké. Cestovný ruch totiž dostal počas „pandémie“ podľa Ladislava Hrivka poriadne zabrať nielen u nás, ale celosvetovo.

„Zatiaľ to vyzerá veľmi dobre. Ak bude počasie a nebudú do toho zasahovať iné vplyvy, tak sezóna bude dobrá a vrátime sa do čias pred covidom,“ uzavrel Ladislav Hrivko.