Keďže obaja si splnili povinnosti voliči vlastným voličom, hlavnou otázkou je, kto z nich pôsobil lepšie na skupinu nerozhodnutých a váhavých. Pretože práve o to v televíznych dueloch ide. Z tohto pohľadu mohol o niečo lepšie pôsobiť Pellegrini. Vystupoval sebaisto, ale pomerne pokojne.
Na druhej strane, Korčok pri snahe zatlačiť na súpera a ukázať prevahu zachádzal do momentov, v ktorých mohol na nerozhodnutú skupinu pôsobiť nepríjemne a rušivo. Jeho ofenzívnej forme totiž chýbal obsah.
Korčokov útočný štýl nepochybne zabral na opozičných voličov. Toto predsa od neho čakali. A dostali to. Korčok bol v osobných útokoch vytrvalý. Lenže – dosiahol tým len to, čo nepotreboval. Opozičných voličov má predsa istých. Keďže Pellegrini má podľa prieskumov v druhom kole tesný náskok, Korčok potreboval osloviť tých, ktorých ešte na svojej strane nemá. Teda časť voličov koaličných strán, časť váhavých konzervatívcov a k tomu širokú skupinu nerozhodných.
Na to potreboval ukázať prevahu nad Pellegrinim. Aspoň vo vybraných témach pre konkrétne cieľové skupiny (pre maďarských voličov, pre veriacich, pre časť národného tábora). A to sa mu nepodarilo.
Ďalším kľúčovým frontom – pre Pellegriniho aj pre Korčoka – bol zápas o voličov Harabina. Korčok v ňom nemal šancu (pre 260-tisíc voličov Harabina je Korčok no go zóna). No nemal ju len zdanlivo.
Šanca Korčoka bola o tom, či dokáže alebo nedokáže zabrániť tomu, aby tento terén ovládol Pellegrini. Zjednodušene povedané, ak by v tom Pellegrini neuspel a Harabinovi voliči by ostali doma (ako v druhom kole 2019), pomery síl by sa mohli otočiť. Tesnú väčšinu by mohol mať v sobotu namiesto Pellegriniho Korčok.
V snahe brzdiť Pellegriniho pri boji o Harabinových voličov boli aktívni dvaja hráči. Prvým bol progresívny moderátor Kovačič, ktorý Pellegriniho nenechal dokončiť krátku „mobilizačnú reč“. Prerušoval ho. Pellegriniho to, pochopiteľne, nahnevalo. Pre neho to bola najdôležitejšia časť duelu.
A aktívny bol aj Korčok. Pellegrinimu vyčítal dvojtvárnosť.
A vyčítal mu ju správne. Akurát z marketingovo nesprávneho konca. Korčok nemal Pellegrinimu pohoršene vyčítať, že sa nedištancuje od Harabina, ktorý požaduje vystúpenie z NATO. Táto Korčokova poloha verného „atlantistu“ imponuje jeho skalným voličom, ktorých má celkom istých. A o ktorých v televíznom dueli vôbec nešlo. Išlo o voličov Harabina. A z pohľadu Korčoka išlo o to, aby nemali chuť podporovať Pellegriniho a aby v sobotu radšej nevolili. Lebo prelietavý Pellegrini nie je kandidát pre nich.
Slovom, Korčok sa opticky obrátil na voličov Harabina – a rečou sa presvedčivo prihovoril progresívcom, ktorí by mali oceniť Korčokov pevný proatlantický postoj. Celé zle.
Pellegrinimu stačilo nechať Korčoka rozprávať o NATO. A o tom, ako sa treba dištancovať od Harabina. Viac v časti debaty namierenej na voličov Harabina nepotreboval.
Alebo inak: Pellegrini dobre vie, že nie je typ patriota, ktorý by na seba vedel strhnúť Harabinových voličov. Spoliehať sa mohol len na to, že vedľa Korčoka bude na túto skupinu (zrejme rozhodujúcu) pôsobiť ako menšie zlo.
Do akej miery Pellegrini dokázal osloviť voličov Harabina, ostáva otvorené. Nevieme. No vieme to, že Korčok urobil málo pre to, aby mu to skomplikoval. A viac pre to, aby mu v tom pomohol. Na časť voličov Harabina (a nielen na nich) musel pôsobiť ako červené súkno, proti ktorému treba ísť voliť kohokoľvek iného…
Ak to skrátime, na kľúčovú časť duelu o voličoch Harabina bol Korčok pripravený horšie ako Pellegrini.
V piatok sme písali, že Pellegrinimu nepoloží národných voličov k nohám ani Fico, ani Harabin. A o to, aby ich presvedčil, sa bude musieť postarať sám. Nakoniec je tu však aj tretia možnosť – že mu ich k nohám naženie jeho premotivovaný súper.
