V kláštore vám ponúknu pivo i medovinu, prespať môžete v mníšskej cele

ČERVENÝ KLÁŠTOR – Kláštorný komplex v Červenom Kláštore je popri splave Dunajca jednou z najväčších atrakcií Zamaguria. Po dvoch mesiacoch je kláštor opäť otvorený pre verejnosť. Už onedlho si tu budete môcť vychutnať kláštorné pivo či medovinu, alebo prespať v kláštornej cele.

Červený Kláštor nádvorie Nádvorie Kláštora kartuziánov v Červenom Kláštore. Foto: Rastislav Ovšonka

Súčasťou kláštorného komplexu je Múzeum Červený Kláštor, ktoré prevádzkuje nezisková organizácia Cyprián. Kláštor prešiel v posledných mesiacoch najvýraznejšou obnovou od 60, rokov minulého storočia, keď bol otvorený pre verejnosť.

„Pamiatkovému úradu sa podarilo v spolupráci s našou neziskovou organizáciou získať takmer dva milióny eur z Nórskych fondov na stavebno-technickú úpravu dvoch objektov tak, aby sme mohli verejnosti prezentovať kláštorný pivovar, lekáreň, manufaktúru, školu či medovináreň,“ povedal pre Prešovský Štandard riaditeľ neziskovej organizácie Cyprián Milan Gacík.

Slávnostné otvorenie zrekonštruovaných objektov sa uskutoční počas otvorenia letnej turistickej sezóny v Pieninách poslednú aprílovú sobotu. Už dnes si však môže verejnosť pozrieť vynovenú expozíciu Múzea Červený Kláštor.

Novú expozíciu vytvorili pod vedením historika Múzea Spiša Miroslava Števíka. „Keďže sa nezachovalo veľa artefaktov z dejín kláštora, tak sme využili hlavne nové technológie. V jednej časti expozície máme cez 3D model prezentovaný stavebno-technický vývoj kláštora.

V hlavnej časti expozície sme umiestnili kópiu latinsko-slovenského slovníka, ktorý bol základom pre prvý preklad Biblie do slovenčiny, ktorý zrejme vznikol práve v Červenom Kláštore zásluhou mnícha Romualda Hadbavného. Máme tu kópiu herbára mnícha Cypriána, ktorý tu taktiež vznikol,“ priblížil novinky múzea Milan Gacík.

Súčasťou expozície je aj naďalej kláštorný kostol sv. Antona, ktorého interiér prešiel pred niekoľkými rokmi komplexnou rekonštrukciou. Návštevník sa môže dozvedieť viac aj o pôsobení kartuziánskych a kamaldulských mníchov v Európe.

Podrobne zmapovali aj pôsobenie a umiestnenie kláštorov na Slovensku. V bývalom refektári nechýba faximile prvého prekladu Biblie do slovenčiny.

Vďaka projektu z Nórskych fondov vzniklo v objekte bývalého konventu päť mníšskych ciel. V tých sa bude možné v budúcnosti ubytovať a aspoň čiastočne zažiť podmienky, v akých kedysi žili mnísi.

Už toto leto bude mať múzeum v ponuke dve kláštorné pivá – polotmavý Romuald a tmavý Brunov porter. Vo vlastnej medovinárni bude múzeum vyrábať vlastnú kláštornú medovinu.

V Cypriánovej manufaktúre si budú môcť návštevníci kúpiť rôzne masti, tinktúry a oleje, ale i klasické čajové zmesi. Novinkou v ponuke už počas letnej sezóny bude kláštorná škola.

„Budú to vzdelávacie hodiny, kde dostanú záujemcovia informácie o histórii, kultúre či pôsobení kartuziánov a kamaldulov v Červenom Kláštore,“ doplnil Milan Gacík.

Pôvodne Lechnický kláštor založili po roku 1320 kartuziáni zo Skaly útočišťa v Slovenskom raji. Kartuziáni tu boli až do roku 1563. Nasledujúcich asi 150 rokov bol v rukách svetských vlastníkov, najdlhšie patril rodine Rákociovcov.

V roku 1711 prichádzajú do kláštora kamalduli, ktorí mu dali súčasnú podobu. Tí sú tu až do zrušenia mníšskych rádov Jozefom II. v roku 1782. V tomto období tu pôsobili mních Cyprián, ale i Romuald Hadbavný.

Následne sa stal kláštor majetkom gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove, aby ho nakoniec v 20. storočí získal štát. Dnes je kláštorný komplex jednou z top atrakcií Pienin.