Preskočiť na obsah
  |  

Na výbuchu vo Vrběticiach sa údajne podieľali ruskí agenti. Česko vyhostí 18 ruských diplomatov

Česká republika vyhostí 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb. Dôvodom vyhostenia je podozrenie, že je ruská rozviedka zapletená do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014. Oznámil to v sobotu večer český minister zahraničných vecí a vicepremiér Jan Hamáček, uviedol server českého Deníka N. Česká polícia pátra po dvoch Rusoch, ktorí sa pokúsili o otravu Sergeja Skripaľa v Salisbury.

AKTUALIZOVANÉ

Podľa Hamáčka boli vyhostení pracovníci ruskej ambasády identifikovaní českými tajnými službami ako dôstojníci tajných služieb. Minister Hamáček si v súvislosti s vyhostením pracovníkov ambasády predvolal v sobotu na 19. hodinu ruského veľvyslanca v ČR Alexandra Zmejevského, aby ho o tomto kroku informoval.

Česká polícia po vystúpení Hamáčka a Babiša oznámila, že v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach hľadá dvoch Rusov. Podľa zverejnených fotografií ide o tých istých mužov, ktorých Británia obvinila z pokusu o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou novičok. Hľadané osoby používajú najmenej dve rôzne identity, napísal server iDNES.cz.

https://twitter.com/PolicieCZ/status/1383478030505365514?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1383478030505365514%7Ctwgr%5E%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FSapEL%2Fza-vybuchem-ve-vrbeticich-je-ruska-gru-cesko-vyhosti-18-diplomatu

Dôvodom vyhostenia je podozrenie zo zapojenia dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014. Pri výbuchu vtedy zahynuli dvaja ľudia. Likvidačné práce na mieste výbuchov za niekoľko sto miliónov českých korún sa skončili až vlani na jeseň.

Podľa českej policajnej Národnej centrály proti organizovanému zločinu sa dvaja hľadaní muži pohybovali na území ČR od 11. do 16. októbra 2014. Práve 16. októbra došlo k prvému výbuchu vo Vrběticiach.

"Pri tejto explózii došlo k obrovským materiálnym škodám, vážnemu ohrozeniu a narušenia života mnohých miestnych obyvateľov. Predovšetkým zahynuli dvaja naši spoluobčania... Česká republika je zvrchovaný štát a musí na tieto zistenia zodpovedajúcim spôsobom reagovať," vyhlásil v tejto súvislosti premiér Andrej Babiš.

Minister Hamáček si na 19. hodinu predvolal ruského veľvyslanca. „Rozhodl jsem se vyhostit všechny pracovníky ruské ambasády v Praze, kteří byli jasně identifikováni jako důstojníci ruských tajných služeb," oznámil Hamáček. Na opustenie ČR dostali 48 hodín.

Hamáček je v súčasnosti zastupujúcim ministrom zahraničných vecí po odvolaní Tomáša Petříčka. Pôvodne plánoval v pondelok odletieť do Moskvy rokovať o dodávkach vakcíny Sputnik V. Mal ho sprevádzať aj bývalý slovenský predseda parlamentu Andrej Danko. Po tlaku premiéra Andreja Babiša napokon cestu do Moskvy zrušil s odôvodnením, že sa v pondelok musí zúčastniť na rokovaní vlády.

Portál novinky.cz tiež upozornil, že ruská společnost Rosatom je jedným z uchádzačov o dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany. Tajné služby pred zapojením Rosatomu do projektu dlhodobo varujú.

(tasr, haj)

  |  

Kráľovská rodina sa poslednýkrát rozlúčila s princom Philipom

Britská kráľovská rodina sa v sobotu na Windsorskom hrade poslednýkrát rozlúčila s princom Philipom. Po zhruba 50-minútovom smútočnom obrade v hradnej Kaplnke svätého Juraja uložili rakvu s pozostatkami vojvodu z Edinburghu do kráľovskej krypty nachádzajúcej sa v kaplnke. Arcibiskup z Canterbury Justin Welby následne udelil požehnanie a štvorčlenný zbor zaspieval štátnu hymnu.

AKTUALIZOVANÉ

Trúchliaci mali počas omše, celebrovanej windsorským dekanom Davidom Connerom, na tvárach rúška a dodržiavali dostatočné rozstupy. Kráľovná Alžbeta II. sedela z preventívnych dôvodov sama.

Windsorský dekan na sobotňajšej poslednej rozlúčke s princom Philipom vzdal hold jeho "láskavosti, zmyslu pre humor a ľudskosti". Veľká Británia sa "inšpirovala (princovou) neochvejnou vernosťou k našej kráľovnej, jeho službou krajine a štátom Commonwealthu, jeho odvahou, statočnosťou a vierou," povedal celebrujúci dekan na smútočnej omši.

Štvorčlenný spevácky zbor spieval počas omše skladby, ktoré si vybral sám princ Philip. Boli to piesne tradične spájané s britským námorníctvom, v ktorom vojvoda z Edinburghu dlhoročne pôsobil. V súlade s pandemickými nariadeniami sa zbor nachádzal v dostatočnej vzdialenosti od účastníkov pohrebu, ktorí sa k spevu nepripojili.

Britský princ Philip s kráľovnou Alžbetou II. na gigantickej obrazovke na Piccadilly Circus v Londýne.
Foto: TASR/AP

Princ Philip zomrel, kráľovná zostáva na tróne

Princ Philip, manžel britskej panovníčky Alžbety II., zomrel 9. apríla vo veku 99 rokov. Pre pandemické opatrenia sa na jeho pohrebe zúčastnilo len 30 najbližších členov jeho rodiny, vrátane príbuzných z Nemecka, a jeho osobný tajomník Archie Miller Bakewell.

Napriek tomu, že britskú kráľovnú Alžbetu II. smrť jej manžela princa Philipa hlboko zasiahla, trónu sa zrieknuť neplánuje. Pre TASR to uviedli profesor londýnskej univerzity UCL Robert Hazell a anglický spisovateľ Hugo Vickers. Obaja sú odborníkmi na britskú kráľovskú rodinu.

Britská panovníčka sa už v minulosti vyjadrila, že tak ako jej predchodcovia aj ona plánuje zostať na britskom tróne až do svojej smrti, povedal Hazell.

Členovia kráľovskej rodiny sprevádzajú rakvu s telesnými pozostatkami britského princa Philipa.
Foto: TASR/AP

Na pohreb mohol prísť len obmedzený počet ľudí

Britský premiér Boris Johnson už dávnejšie oznámil, že sa na pohreb osobne nedostaví, aby umožnil účasť členom kráľovskej rodiny. Sobotňajší živý prenos však podľa svojich slov sledoval v televízii z oficiálneho vidieckeho sídla britských premiérov Chequers na juhovýchode Anglicka. Premiér tiež v mene národa nechal ku princovej pohrebnej kaplnke položiť veniec, informuje britská spravodajská televízia SkyNews.

Člen kráľovskej stráže stojí pred Kaplnkou svätého Juraja v areáli Windsorského zámku, kde bol pohreb britského princa Philipa.
Foto: TASR/AP

Slovenský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Róbert Ondrejcsák pre TASR potvrdil, že z dôvodu pandemickej situácie veľvyslanci nedostali pozvánky na poslednú rozlúčku s princom Philipom. Prezidentka SR Zuzana Čaputová zaslala v piatok 9. apríla, teda v deň princovho úmrtia, sústrastný telegram britskej kráľovnej Alžbete II. Zdôraznila v ňom, že vojvoda z Edinburghu bol nezastupiteľnou oporou britskej monarchie a jeho oddanosť verejnej službe bola vzorom pre občanov Spojeného kráľovstva. Slovensko – rovnako ako aj ostatné krajiny EÚ – vzdalo zosnulému vojvodovi z Edinburghu úctu spustením vlajky na pol žrde na budovách veľvyslanectva a rezidencie, ktoré sa nachádzajú v Londýne.

Napriek pandemickým opatreniam do Windsoru prišli ľudia, ktorí chceli vzdať hold zosnulému princovi.

(tasr, haj)

  |  

Diskusia o slovenských vojakoch na oboch stranách frontu v rokoch 1944 a 1945 v historickom podcaste

Slovákov vidíme v závere druhej svetovej vojny v rozličných uniformách. Vojenskými operáciami sa nadproporčne pričinili o obnovenie Československa.

V závere druhej svetovej vojny trvali boje na území Slovenska osem mesiacov. Vo všeobecnosti rezonuje, že išlo o vojenské strety medzi postupujúcou Červenou armádou a ustupujúcim Wehrmachtom. V skutočnosti vstupovali do hry ďalšie sily – vojenské letectvo Spojených štátov amerických, rumunská a maďarská armáda, Slováci, Česi, Rusíni.

Aká bola rola Slovákov? Bojovali na oboch stranách. Predstavovali rozhodujúcu časť československého armádneho zboru, ktorý postupoval s Červenou armádou severom Slovenska a dopĺňal sa o mobilizantov z miestnych obyvateľov. Na druhej strane v súčinnosti s nemeckou armádou pôsobili slovenskí vojaci zmobilizovaní bratislavskou vládou. Zväčša bez zbrane vykonávali predovšetkým pomocné obranné práce pre Wehrmacht.

Podiel Slovákov z hľadiska obnovujúceho sa protihitlerovského Československa tak bol významný a nadproporčný. Tieto skutočnosti sa spomínajú málo, a treba na ne poukazovať. Podujíma sa na to Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu.

Ak vás zaujíma, aký bol význam Slovenska v bojových operáciách Nemecka a Sovietskeho zväzu v čase druhej svetovej vojny a ako to vyzeralo na bojiskách na našom území, vypočujte si podcast Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.

  |  

Národný bezpečnostný úrad zaznamenal kyber útoky. Zasiahli štátne IT, energetiku aj telekomunikácie

Slovenské bezpečnostné inštitúcie varujú pred kybernetickými útokmi. Kybernetické útoky sa dotkli sektorov informačných technológií vo verejnej správe, telekomunikácií, energetiky a inteligentného priemyslu. Medzi hlásenými incidentmi bol aj najzávažnejší kybernetický bezpečnostný incident 3. stupňa podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti – s potenciálnymi dôsledkami na prvky kritickej infraštruktúry štátu.

Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) v súčasnosti poskytuje asistenciu pri riešení konkrétnych incidentov. "NBÚ medzičasom dostal aj dobrovoľné hlásenia o kybernetických bezpečnostných incidentoch od ďalších subjektov," uviedol v stanovisku hovorca úradu Peter Habara.

Viacero prevádzkovateľov základnej služby (PZS) preventívne kontaktovalo Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT s požiadavkou na viac informácií technického charakteru, ktoré príslušníci centra obratom poskytli. "Časť PZS prešla v piatok do pohotovostného režimu," dodal Habara.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v sobotu informovalo, že vládna kyberbezpečnostná jednotka CSIRT nezaznamenala počas piatka (16. 4.) ani soboty žiadne útoky na štátne inštitúcie.

Zálohujte dôležité dáta a pri útoku zvážte vypínanie zariadení

NBÚ dôrazne odporúča spoločnostiam zálohovať dôležité informácie. Hovorca NBÚ Peter Habara to uviedol v reakcii na sériu piatkových významných ransomvérových útokov na slovenské ciele. Zálohované údaje musia byť fyzicky oddelené od zálohovanej infraštruktúry. "Ransomvér disponuje schopnosťou šíriť a reprodukovať sa v internej sieti a aktívne vyhľadávať existujúce zálohy a znehodnocovať ich šifrovaním," spresnil hovorca.

Odporúča aj pravidelne kontrolovať funkčnosti záloh a možnosti obnovy kritických systémov. Ak sa incident objavil, treba identifikovať zasiahnuté zariadenia i systémy a izolovať ich od siete. "Ak boli zasiahnuté viaceré systémy a podsiete, vypnite sieť na úrovni prepínača – switchu. Keď nie je možné vykonať odpojenie siete na úrovni sieťových prvkov, odpojte jednotlivé zariadenia od siete (odpojenie sieťových káblov, vypnutie Wi-Fi a pod.)," zdôraznil.

Zasiahnuté zariadenia treba vypínať len v prípade, že ich nie je možné úplne izolovať zo sieťovej infraštruktúry. "Vypnutím zariadenia dochádza k nezvratnému zničeniu dát uložených v operačnej pamäti, ktorá môže obsahovať cenné údaje a dáta potrebné na bližšiu analýzu činnosti malvéru a dešifrovanie zasiahnutých súborov," doplnil s tým, že v prípade akýchkoľvek podozrení možno kontaktovať NBÚ na adrese [email protected].

(tasr, haj)

  |  

Komisia potvrdila: Lučanský sa zabil sám. Proti hlasovali Saková a Kotleba

Príčinou smrti policajného exprezidenta Milana Lučanského bola samovražda. Po prijatí záverečnej správy kontrolnej komisie k tomuto prípadu to potvrdil jej predseda Tomáš Čitbaj z Kancelárie Verejnej ochrankyne práv SR.

„Záver je taký, že komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali informáciu medializovanú ministerkou spravodlivosti a bývalým generálnym riaditeľom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS), ktorá hovorila o tom, že príčinou smrti bolo sebapoškodenie pána Lučanského, a teda pokus o samovraždu,“ povedal Čitbaj. 

Vyhlásil, že komisia vychádzala z podkladov, ktoré jej poskytol ZVJS. Prístup mala tiež k všetkým videozáznamom a k výstupom z elektronického monitoringu ciel. „Komisia mala možnosť vypočuť všetkých príslušníkov zboru, ktorí boli v oboch ústavoch v kontakte s Milanom Lučanským, vrátane zdravotného personálu,“ dodal s tým, že komisia nemala prístup k zdravotnej dokumentácii a k informáciám z trestných spisov.

„Nezistili sme také okolnosti, ktoré by poukazovali na to, že by poranenie pravého oka vzniklo konaním inej osoby,“ povedal súdny lekár Norbert Moravanský k zraneniu Lučanského, ku ktorému malo prísť z 8. na 9. decembra 2020 vo väzobnej cele. Čitbaj doplnil, že po následnej operácii v nemocnici policajný exprezident utrpel ľahšie zranenie po páde z invalidného vozíka.

Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) doplnila, že závery tejto komisie berie veľmi vážne. „Som naozaj presvedčená, že ZVJS si veľmi svedomito plní svoju úlohu, vďaka ktorej my ostatní môžeme pokojne spávať,“ povedala. Doplnila, že záverečná správa bude zverejnená ešte v piatok. „Nemyslím si, že sú tam také skutočnosti, ktoré by mohli zmariť účel trestného konania,“ podotkla.

Predseda komisie dodal, že za prijatie správy hlasovalo 14 členov. Proti bol poslanec Marian Kotleba (ĽSNS) a Denisa Saková (nezaradená). Nehlasoval Marián Saloň (Smer-SD).

Nezávislá kontrolná komisia, ktorá prešetrovala okolnosti úmrtia Lučanského i jeho skoršie zranenie oka, mala takmer 20 členov. Okrem politikov boli jej súčasťou tiež experti. Policajný exprezident zomrel 30. decembra 2020 po tom, ako sa 29. decembra 2020 v Ústave na výkon väzby v Prešove pokúsil o samovraždu.

(tasr)

  |  

Nové výnimky od pondelka. Urobili sme ďalší krok k slobode, vraví Heger

Od pondelka 19. apríla budú platiť nové výnimky zo zákazu vychádzania. Umožnená bude cesta do prírody a na individuálnu rekreáciu aj medzi okresmi s podmienkou najviac sedemdňového negatívneho testu v prípade okresu vo štvrtom stupni varovania.

Sprístupnia sa obchody, múzeá, galérie, knižnice, zoologické, botanické záhrady, plavárne. Otvárajú sa kurzy autoškoly, umožnia sa návštevy bohoslužieb, plavární a športovísk. Väčšina nových výnimiek je podmienená negatívnym testom. Zmiernenie opatrení v piatok schválila vláda.

Zmena podmienok ruší takisto povinú prácu z domu. Určenie tejto formy práce je na rozhodnutí zamestnávateľa. Na cestu do zamestnania je naďalej potrebné potvrdenie s určením pracovnej doby a miesta výkonu práce. Zamestnanci škôl potrebujú najviac 7-dňový negatívny test. Pri ostatných zamestnaniach záleží platnosť testu od zaradenia okresu podľa COVID automatu. V IV. alebo III. stupni varovania platí najviac 7-dňový, v II. stupni varovania 14-dňový a v I. stupni varovania 21-dňový test.

Prevádzky otvorené

Bez testu je v čase od 5.00 do 20.00 h možný nákup nevyhnutných životných potrieb, napríklad potravín, drogérie, liekov či pohonných hmôt. Rovnaké podmienky budú platiť aj pri návšteve bohoslužieb.

Do maloobchodných predajní alebo prevádzok bude potrebný negatívny najviac 7-dňový test. Preukázať sa ním bude treba aj na plavárni alebo inej vodnej ploche, v múzeách, galériách, knižniciach, botanických záhradách či ZOO, ale aj na kurze v autoškole. Všetky aktivity sú obmedzené od 5.00 do 20.00 h.

Časovo obmedzený je tiež pobyt v prírode a individuálny šport, pohybovať sa však bude možné aj mimo okresu. V čiernych okresoch bude potrebný test. Vyžaduje sa tiež pri individuálnej rekreácii či rekreácií členov spoločnej domácnosti.

Vakcíny a prekonanie ochorenia

Alternatívou k negatívnemu testu bude očkovanie proti ochoreniu COVID-19. V prípade mRNA vakcíny sa bude akceptovať 14 dní po 2. dávke, pri vektorovej vakcíne musia uplynúť štyri týždne po prvej dávke. Test nebudú potrebovať ani osoby zaočkované prvou dávkou, ktoré prekonali v posledných 180 dňoch ochorenie COVID-19 a majú o tom potvrdenie. Náhradou testu bude tiež potvrdenie o prekonaní ochorenia nie staršie ako 90 dní. Výnimku z povinného testu majú tiež osoby, ktorým ho zdravotný stav alebo kontraindikácia neumožňuje absolvovať.

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) vyzdvihol spoločné úsilie, ktoré umožnilo zmierniť obmedzenia, upozornil však, že pandemická hrozba nie je definitívne zažehnaná. Požiadal preto občanov, aby naďalej rešpektovali pravidlá. "Iba ich dôsledné dodržiavanie, v súbehu s masívnym očkovaním, je cestou k slobode. Dnes sme na nej urobili ďalší krok," uzavrel Heger.

Detailné pravidlá pre otvorenie prevádzok či realizáciu hromadných podujatí, vrátane športu, upraví vyhláška ÚVZ. Vláda SR uložila hlavnému hygienikovi Jánovi Mikasovi vydať túto vyhlášku bezodkladne.

Zákaz vychádzania platí do odvolania, najneskôr do konca núdzového stavu, teda uplynutím 28. apríla 2021. Medzi 1.00 a 5.00 hodinou neplatí.

(tasr)