Preskočiť na obsah
  |  

Ruská vláda podľa Naďa zabíja nevinných občanov. SaS žiada pre Vrbětice zvolanie Bezpečnostnej rady

Minister obrany Jaroslav Naď nepochybuje o opodstatnenosti rozhodnutia českej vlády vyhostiť osemnásť členov personálu ruského zastupiteľského úradu v Prahe. Deje sa tak v nadväznosti na údajné zapojenie ruských agentov do explózie muničného skladu pri Vrběticiach. SaS z rovnakého dôvodu požaduje zvolanie Bezpečnostnej rady.

"Rozumiem rozhodnutiu Českej republiky. Vyhostenie diplomatického personálu zastupiteľského úradu je jedným z najsilnejších signálov, ktoré sa v bilaterálnych vzťahoch dajú vyslať. Také rozhodnutie sa neprijíma ľahko, aj keď ide iba o jednu osobu. Rozhodnutie vyhostiť 18 osôb naraz je jasným signálom českej vlády, že Ruská federácia prekročila všetky hranice štandardnej spolupráce a hrubo zasiahla proti záujmom suverénneho štátu," napísal Naď na svojej facebookovej stránke.

Skutočnosť, že činnosť ruskej spravodajskej služby viedla až k usmrteniu českých občanov, vníma minister ako dôkaz toho, že "Rusko nemá úprimný záujem o vzájomnú spoluprácu s krajinami strednej Európy". Naď zároveň upozorňuje na vysokú mieru aktivity ruských tajných služieb v Európe, pričom prípad zničených muničných skladov vo Vrběticiach a pokus o otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v anglickom meste Salisbury považuje za najviditeľnejšie dôkazy ich "cieleného a škodlivého pôsobenia v Európe". Pri oboch incidentoch sa ruská vláda podľa Naďa "neštíti zabíjať nevinných občanov iných krajín".

Záujem Kremľa o pragmatický dialóg a spoluprácu podľa ministra spochybňujú aj "nelegálna anexia Krymu, vojenské zapojenie do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, neohlásené podozrivé presuny vojenských jednotiek po celom svete, cielené porušovanie svojich medzinárodných záväzkov a cielené dezinformačné kampane".

"Áno, máme s Ruskom aj spoločné záujmy, len spoločne vieme niektoré problémy zvládnuť, napr. súčasnú pandémiu. Ale od Ruskej federácie potrebujeme vidieť úprimný záujem o spoluprácu a nie zásadne nepriateľské aktivity," uviedol Naď s poukázaním na skutočnosť, že aj Bratislava nedávno vyhostila 3 ruských agentov s diplomatickým krytím.

SaS žiada zvolanie Bezpečnostnej rady

Voči údajnej operácii ruských tajných služieb na území našich západných susedov sa negatívne vymedzila aj koaličná SaS. „Tieto správy sú aj pre nás šokujúce. Podľa strany SaS by mala byť zvolaná Bezpečnostná rada SR,“ uviedol hovorca liberálov Ondrej Šprlák.

V súvislosti s kauzou telefonoval so svojim náprotivkom Jánom Hamáčkom aj šéf diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS). Uviedol, že Slovensko diplomatické kroky Čechov podporuje. Tieto udalosti podľa Korčoka „potvrdzujú dlhodobé zistenia našich spravodajských služieb, že aj naše krajiny sú cieľom operácií zameraných proti ich bezpečnosti a stabilite“.

Strana Za ľudí v rovnakej veci zo strany našich bezpečnostných zložiek očakáva ubezpečenie, že máme pod kontrolou aktivity ruských diplomatov. „Rovnako očakávame podrobnejšie informácie k tomu, čo sa stalo, aj od nášho rezortu diplomacie, ktorý je v úzkom kontakte s našimi partnermi v zahraničí,“ skonštatovala strana Veroniky Remišovej.

Podporu českej strane vyjadrila aj hlava štátu Zuzana Čaputová. "Slovensko podrobne sleduje údajné podvratné činnosti vedené zahraničnými aktérmi, ktoré vyústili do straty životov a obrovských škôd vo Vrběticiach," odkázala cez svojho hovorcu Martina Strižinca.

Čo sa Rusom kladie za vinu?

Vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb, oznámili v sobotu večer na mimoriadnej tlačovej konferencii český premiér Andrej Babiš a vicepremiér a dočasný minister zahraničných vecí Jan Hamáček. Na opustenie ČR dostali diplomati 48 hodín. Dôvodom vyhostenia je podozrenie z ich zapojenia dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014.

Prvý muničný sklad vo Vrběticiach explodoval 16. októbra 2014 a druhý 3. decembra toho istého roku. Pri prvom výbuchu zomreli dvaja ľudia. Oba sklady si prenajímala ostravská firma Imex Group. Náklady na sanáciu objektu dosiahli stovky miliónov korún. Česká polícia výbuchy vyšetruje ako trestný čin všeobecného ohrozenia.

(tba/tod)

  |  

Zbrane z českého skladu mali ísť na Ukrajinu. Rusi popreli účasť na explózii a hrozia odvetou

Rusko pohrozilo Českej republike odplatou za vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, o ktorom v sobotu večer informovali predstavitelia vlády ČR. Prezident Miloš Zeman sa na kauzu rozhodol nereagovať, čo je podľa jeho kritikov otrasné.

Vyhostenie diplomatov súvisí s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach, do ktorého boli podľa zistení českých tajných služieb zrejme zapojení ruskí agenti. Ruskí predstavitelia akékoľvek zapojenie Moskvy do výbuchov vo v ČR popreli.  

"Praha veľmi dobre vie, čo nasleduje po takýchto trikoch," reagovala na vyhostenie hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra TASS.

Nemenovaný ruský diplomatický zdroj dokonca pre agentúru Interfax v tejto súvislosti uviedol, že ČR sa zrejme rozhodla uzavrieť svoje veľvyslanectvo v Moskve.

Prvý zástupca predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov odmietol obvinenia českej strany ako absurdné. "Rusko nemá nič lepšieho na práci ako vyhadzovať do povetria nejaké sklady. Nikdy sme Česko nepovažovali za svojho protivníka," vyhlásil Džabarov podľa servera iDNES.cz.

Moskva podľa neho zareaguje na krok Českej republiky "náležite" zareaguje, a to zrejme recipročným spôsobom. Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Dmitrij Novikov, teda dolnej parlamentnej komory. Vyhostenie ruských diplomatov z Prahy je podľa neho celkom neopodstatnené.

Bývalý šéf diplomacie to vraj vedel

Vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb, oznámili v sobotu večer na mimoriadnej tlačovej konferencii český premiér Andrej Babiš a minister vnútra a zahraničných vecí a vicepremiér Jan Hamáček.

Podľa Babiša existuje dôvodné podozrenie, že do výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach boli zapojení dôstojníci ruskej GRU. Premiér o zisteniach českých tajných služieb informoval aj prezidenta ČR Miloša Zemana, ktorý podľa Babiša so zvoleným postupom súhlasí.

Hamáček avizoval, že v nedeľu podá trestné oznámenia na neznámeho páchateľa za ohrozenie utajovanej skutočnosti. Uviedol to v reakcii na tvrdenia exministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka, ktorý o údajnom zapojení ruských agentov vraj vedel.

Zeman reagovať nechcel

Hovorca Pražského hradu však oznámil, že prezident Zeman na vyhostenie ruských diplomatov verejne reagovať nebude.

Toto rozhodnutie prezidenta je otrasné, uviedol v sobotu predseda zahraničného výboru českého Senátu Pavel Fischer. Informoval o tom český spravodajský server Denikn.cz.

"Miloš Zeman sa rozhodol verejne nereagovať. Otrasné. Stiahnutie vojsk z Afganistanu síce kritizuje, ale terorizmus na území vlastného štátu pokojne nechá bez komentára," napísal Fischer na Twitteri.

Tovar mal smerovať na Ukrajinu

Česká polícia po vystúpení Hamáčka a Babiša oznámila, že v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach hľadá dvoch Rusov. Podľa zverejnených fotografií ide o tých istých mužov, ktorých Británia obvinila z pokusu o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou novičok. Hľadané osoby používajú najmenej dve rôzne identity, napísal server iDNES.cz.

Rusi podozriví v súvislosti s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach sa v tomto meste zdržiavali v čase, keď sa tam podľa českej polície nachádzali zbrane údajne patriace významnému bulharskému obchodníkovi, ktorý ich chcel predať Ukrajine. Informoval o tom týždenník Respekt s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Obchodník so zbraňami Emilian Gebrev bol podľa bulharskej polície v roku 2015 terčom dvoch neúspešných pokusov o otravu, ktoré údajne vykonala ruská vojenská rozviedka GRU, píše Respekt. Podľa českého týždenníka Gebrev zrejme dodával zbrane na Ukrajinu, ktorá bola v tom čase vo vojne s Ruskom. Polícia pracuje s verziou, že obaja podozriví pricestovali do ČR s cieľom sabotovať túto zásielku zbraní, uviedol pre Respekt nemenovaný zdroj.

(tasr/tod)

  |  

Biden po kritike zvýši limit na počet utečencov prijatých do USA

Americký prezident Joe Biden oznámil v sobotu, že zvýši horný limit na počet utečencov prijatých do USA v tomto fiškálnom roku.

Ako si všíma agentúra Reuters, Biden ešte v piatok podpísal nariadenie predlžujúce do septembra platnosť horného limitu 15.000 prijatých utečencov, ktorý nastavil jeho predchodca Donald Trump. To však vyvolalo vlnu pobúrenia medzi Bidenovými demokratickými spolustraníkmi v americkom Kongrese.

Bidenova administratíva totiž ešte vo februári oznámila, že tento limit plánuje zvýšiť na 62.500, pripomína Reuters.

Zvýšenie limitu avizovala v reakcii na kritiku ešte v piatok aj hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zároveň však uviedla, že zvýšenie na avizovaných 62.500 prijatých utečencov je nepravdepodobné. Dôvodom sú podľa Psakiovej problémy, ktoré vláda zdedila po predchádzajúcej administratíve.

Bidenov opatrný prístup v súvislosti s migráciou je výsledkom toho, že nový prezident nechce pôsobiť "príliš otvorene" alebo "mäkko", uviedol pre Reuters nemenovaný vládny predstaviteľ.

Otázka migrácie je jednou z hlavných výziev pre prezidenta Joea Bidena, ktorý počas predvolebnej kampane avizoval humánnejšie zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, pripomína agentúra AFP. Príliv migrantov však momentálne zahlcuje existujúcu infraštruktúru na hraniciach a prevládajúci názor je, že Bidenova administratíva situáciu nemá pod kontrolou.

Zvýšený počet migrantov, snažiacich sa dostať do Spojených štátov, je pre toto ročné obdobie bežný, pripomína AFP.

Opoziční republikáni však tvrdia, že ide o mimoriadnu krízu zapríčinenú tým, že administratíva demokrata Bidena zmiernila tvrdú protiimigračnú politiku zavedenú predchádzajúcim prezidentom Donaldom Trumpom.

(tasr)

  |  

Na výbuchu vo Vrběticiach sa údajne podieľali ruskí agenti. Česko vyhostí 18 ruských diplomatov

Česká republika vyhostí 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb. Dôvodom vyhostenia je podozrenie, že je ruská rozviedka zapletená do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014. Oznámil to v sobotu večer český minister zahraničných vecí a vicepremiér Jan Hamáček, uviedol server českého Deníka N. Česká polícia pátra po dvoch Rusoch, ktorí sa pokúsili o otravu Sergeja Skripaľa v Salisbury.

AKTUALIZOVANÉ

Podľa Hamáčka boli vyhostení pracovníci ruskej ambasády identifikovaní českými tajnými službami ako dôstojníci tajných služieb. Minister Hamáček si v súvislosti s vyhostením pracovníkov ambasády predvolal v sobotu na 19. hodinu ruského veľvyslanca v ČR Alexandra Zmejevského, aby ho o tomto kroku informoval.

Česká polícia po vystúpení Hamáčka a Babiša oznámila, že v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach hľadá dvoch Rusov. Podľa zverejnených fotografií ide o tých istých mužov, ktorých Británia obvinila z pokusu o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou novičok. Hľadané osoby používajú najmenej dve rôzne identity, napísal server iDNES.cz.

https://twitter.com/PolicieCZ/status/1383478030505365514?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1383478030505365514%7Ctwgr%5E%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FSapEL%2Fza-vybuchem-ve-vrbeticich-je-ruska-gru-cesko-vyhosti-18-diplomatu

Dôvodom vyhostenia je podozrenie zo zapojenia dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014. Pri výbuchu vtedy zahynuli dvaja ľudia. Likvidačné práce na mieste výbuchov za niekoľko sto miliónov českých korún sa skončili až vlani na jeseň.

Podľa českej policajnej Národnej centrály proti organizovanému zločinu sa dvaja hľadaní muži pohybovali na území ČR od 11. do 16. októbra 2014. Práve 16. októbra došlo k prvému výbuchu vo Vrběticiach.

"Pri tejto explózii došlo k obrovským materiálnym škodám, vážnemu ohrozeniu a narušenia života mnohých miestnych obyvateľov. Predovšetkým zahynuli dvaja naši spoluobčania... Česká republika je zvrchovaný štát a musí na tieto zistenia zodpovedajúcim spôsobom reagovať," vyhlásil v tejto súvislosti premiér Andrej Babiš.

Minister Hamáček si na 19. hodinu predvolal ruského veľvyslanca. „Rozhodl jsem se vyhostit všechny pracovníky ruské ambasády v Praze, kteří byli jasně identifikováni jako důstojníci ruských tajných služeb," oznámil Hamáček. Na opustenie ČR dostali 48 hodín.

Hamáček je v súčasnosti zastupujúcim ministrom zahraničných vecí po odvolaní Tomáša Petříčka. Pôvodne plánoval v pondelok odletieť do Moskvy rokovať o dodávkach vakcíny Sputnik V. Mal ho sprevádzať aj bývalý slovenský predseda parlamentu Andrej Danko. Po tlaku premiéra Andreja Babiša napokon cestu do Moskvy zrušil s odôvodnením, že sa v pondelok musí zúčastniť na rokovaní vlády.

Portál novinky.cz tiež upozornil, že ruská společnost Rosatom je jedným z uchádzačov o dostavbu jadrovej elektrárne Dukovany. Tajné služby pred zapojením Rosatomu do projektu dlhodobo varujú.

(tasr, haj)

  |  

Kráľovská rodina sa poslednýkrát rozlúčila s princom Philipom

Britská kráľovská rodina sa v sobotu na Windsorskom hrade poslednýkrát rozlúčila s princom Philipom. Po zhruba 50-minútovom smútočnom obrade v hradnej Kaplnke svätého Juraja uložili rakvu s pozostatkami vojvodu z Edinburghu do kráľovskej krypty nachádzajúcej sa v kaplnke. Arcibiskup z Canterbury Justin Welby následne udelil požehnanie a štvorčlenný zbor zaspieval štátnu hymnu.

AKTUALIZOVANÉ

Trúchliaci mali počas omše, celebrovanej windsorským dekanom Davidom Connerom, na tvárach rúška a dodržiavali dostatočné rozstupy. Kráľovná Alžbeta II. sedela z preventívnych dôvodov sama.

Windsorský dekan na sobotňajšej poslednej rozlúčke s princom Philipom vzdal hold jeho "láskavosti, zmyslu pre humor a ľudskosti". Veľká Británia sa "inšpirovala (princovou) neochvejnou vernosťou k našej kráľovnej, jeho službou krajine a štátom Commonwealthu, jeho odvahou, statočnosťou a vierou," povedal celebrujúci dekan na smútočnej omši.

Štvorčlenný spevácky zbor spieval počas omše skladby, ktoré si vybral sám princ Philip. Boli to piesne tradične spájané s britským námorníctvom, v ktorom vojvoda z Edinburghu dlhoročne pôsobil. V súlade s pandemickými nariadeniami sa zbor nachádzal v dostatočnej vzdialenosti od účastníkov pohrebu, ktorí sa k spevu nepripojili.

Britský princ Philip s kráľovnou Alžbetou II. na gigantickej obrazovke na Piccadilly Circus v Londýne.
Foto: TASR/AP

Princ Philip zomrel, kráľovná zostáva na tróne

Princ Philip, manžel britskej panovníčky Alžbety II., zomrel 9. apríla vo veku 99 rokov. Pre pandemické opatrenia sa na jeho pohrebe zúčastnilo len 30 najbližších členov jeho rodiny, vrátane príbuzných z Nemecka, a jeho osobný tajomník Archie Miller Bakewell.

Napriek tomu, že britskú kráľovnú Alžbetu II. smrť jej manžela princa Philipa hlboko zasiahla, trónu sa zrieknuť neplánuje. Pre TASR to uviedli profesor londýnskej univerzity UCL Robert Hazell a anglický spisovateľ Hugo Vickers. Obaja sú odborníkmi na britskú kráľovskú rodinu.

Britská panovníčka sa už v minulosti vyjadrila, že tak ako jej predchodcovia aj ona plánuje zostať na britskom tróne až do svojej smrti, povedal Hazell.

Členovia kráľovskej rodiny sprevádzajú rakvu s telesnými pozostatkami britského princa Philipa.
Foto: TASR/AP

Na pohreb mohol prísť len obmedzený počet ľudí

Britský premiér Boris Johnson už dávnejšie oznámil, že sa na pohreb osobne nedostaví, aby umožnil účasť členom kráľovskej rodiny. Sobotňajší živý prenos však podľa svojich slov sledoval v televízii z oficiálneho vidieckeho sídla britských premiérov Chequers na juhovýchode Anglicka. Premiér tiež v mene národa nechal ku princovej pohrebnej kaplnke položiť veniec, informuje britská spravodajská televízia SkyNews.

Člen kráľovskej stráže stojí pred Kaplnkou svätého Juraja v areáli Windsorského zámku, kde bol pohreb britského princa Philipa.
Foto: TASR/AP

Slovenský veľvyslanec v Spojenom kráľovstve Róbert Ondrejcsák pre TASR potvrdil, že z dôvodu pandemickej situácie veľvyslanci nedostali pozvánky na poslednú rozlúčku s princom Philipom. Prezidentka SR Zuzana Čaputová zaslala v piatok 9. apríla, teda v deň princovho úmrtia, sústrastný telegram britskej kráľovnej Alžbete II. Zdôraznila v ňom, že vojvoda z Edinburghu bol nezastupiteľnou oporou britskej monarchie a jeho oddanosť verejnej službe bola vzorom pre občanov Spojeného kráľovstva. Slovensko – rovnako ako aj ostatné krajiny EÚ – vzdalo zosnulému vojvodovi z Edinburghu úctu spustením vlajky na pol žrde na budovách veľvyslanectva a rezidencie, ktoré sa nachádzajú v Londýne.

Napriek pandemickým opatreniam do Windsoru prišli ľudia, ktorí chceli vzdať hold zosnulému princovi.

(tasr, haj)

  |  

Diskusia o slovenských vojakoch na oboch stranách frontu v rokoch 1944 a 1945 v historickom podcaste

Slovákov vidíme v závere druhej svetovej vojny v rozličných uniformách. Vojenskými operáciami sa nadproporčne pričinili o obnovenie Československa.

V závere druhej svetovej vojny trvali boje na území Slovenska osem mesiacov. Vo všeobecnosti rezonuje, že išlo o vojenské strety medzi postupujúcou Červenou armádou a ustupujúcim Wehrmachtom. V skutočnosti vstupovali do hry ďalšie sily – vojenské letectvo Spojených štátov amerických, rumunská a maďarská armáda, Slováci, Česi, Rusíni.

Aká bola rola Slovákov? Bojovali na oboch stranách. Predstavovali rozhodujúcu časť československého armádneho zboru, ktorý postupoval s Červenou armádou severom Slovenska a dopĺňal sa o mobilizantov z miestnych obyvateľov. Na druhej strane v súčinnosti s nemeckou armádou pôsobili slovenskí vojaci zmobilizovaní bratislavskou vládou. Zväčša bez zbrane vykonávali predovšetkým pomocné obranné práce pre Wehrmacht.

Podiel Slovákov z hľadiska obnovujúceho sa protihitlerovského Československa tak bol významný a nadproporčný. Tieto skutočnosti sa spomínajú málo, a treba na ne poukazovať. Podujíma sa na to Jozef Bystrický z Vojenského historického ústavu.

Ak vás zaujíma, aký bol význam Slovenska v bojových operáciách Nemecka a Sovietskeho zväzu v čase druhej svetovej vojny a ako to vyzeralo na bojiskách na našom území, vypočujte si podcast Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.