Naďov bývalý inštitút po jeho vstupe do vlády získal zatiaľ najväčší grant

Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku (SSPI), v ktorom donedávna pôsobilo viacero vysokých pracovníkov rezortu obrany vrátane ministra Jaroslava Naďa, získal v lete minulého roka dotáciu takmer 51-tisíc eur. Je to zatiaľ najväčší grant, aký inštitút dostal od štátu.

Jaroslav Naď, bývalý šéf SSPI. Foto: Pavel Neubauer/TASR

Pre mimovládnu organizáciu grant odklepla inštitúcia Slovak Aid, ktorá rozdeľuje štátne peniaze na rozvojovú pomoc. Peniaze získala len pár mesiacov po tom, ako sa jej bývalý riaditeľ Jaroslav Naď z OĽaNO stal ministrom obrany. Medzi bývalých pracovníkov SSPI patrí aj štátny tajomník ministerstva Marián Majer, riaditeľka kancelárie ministra Monika Masariková a poslanec za OĽaNO a šéf bezpečnostného výboru parlamentu Juraj Krúpa.

SSPI je zahranično-politický think-tank, ktorý sa venuje bezpečnostnej a zahraničnej politike. Príspevok mimovládka získala na projekt, ktorý má pomáhať Gruzínsku v boji proti dezinformáciám. Na svojej webstránke projektu uvádzajú, sú tam však len veľmi strohé informácie, spolu 160 slov.

Na dotáciu upozornili ich zahraničnopolitickí oponenti, najmä poslanec strany Smer Ľuboš Blaha, za problematickú ju považuje aj analytik a bývalý politik Eduard Chmelár, ktorý prácu SSPI dlhodobo kritizuje za šírenie propagandistického naratívu v prospech NATO, samotnú dotáciu označuje za nástroj šírenia protiruskej propagandy.

Nárast príjmov

Faktom však je, že SPPI predtým takú vysokú dotáciu od štátnej inštitúcie nedostala. Vyše 50-tisíc eur je približne trojnásobok súčtu všetkých štátnych grantov, ktoré dostávali za rok od svojho vzniku v roku 2015. Najvyšším štátnym príspevkom boli dva granty z roku 2017 vo výške 12 900 eur. V predchádzajúcich rokoch získala inštitúcia od Ministerstva spravodlivosti a Ministerstva zahraničných vecí priemerne 16-tisíc eur ročne.

Je to zároveň prvýkrát, čo SSPI čerpal peniaze z grantovej schémy ministerstva zahraničia na rozvojovú pomoc, hoci v tejto oblasti sa think-tank predtým nepohyboval. „O projekt v rámci Slovak Aid sme sa uchádzali po prvýkrát, no od roku 2015 sme sa pravidelne uchádzali o podporu z rôznych grantových schém rôznych rezortov,“ vysvetľuje riaditeľ SSPI Peter Köles. „Projekt reaguje na vládou schválenú stratégiu rozvojovej spolupráce, ktorá bola schválená v januári 2019, konkrétne ide o sektorovú prioritu s názvom ,dobrá správa vecí verejných´.“

Do tejto kategórie podľa vládneho dokumentu patrí aj „budovanie občianskej spoločnosti, podpora právneho štátu a účasti občianskej spoločnosti na demokratických procesoch“.

Vedenie Slovenského inštitútu pre zahraničnú politiku, zľava: Peter Köles, riaditeľ SSPI, Matej Spišák, šéfredaktor portálu Antipropaganda.sk, Kristína Urbanová, šéfredaktorka portálu CyberSec.sk, ktorý tiež spadá pod inštitút. Foto: slovaksecurity.org

Pripomeňme, že Gruzínsko sa v roku 2011 ocitlo v podobnej situácii, v akej sa môže ocitnúť Ukrajina. Bývalý gruzínsky prezident Michail Saakašvili bol ruskými milíciami vyprovokovaný k reakcii v separatistických regiónoch, na základe čoho dal zámienku Rusku na inváziu vojsk a vznik vojny, ktorú Gruzínsko prehralo. Krajina sa postupne dostala pod vplyv miestnej oligarchie napojenej na Rusko a ruský trh. Rusko je dlhodobo prítomné v niektorých zmrazených konfliktoch vo svojich nárazníkových pásmach s EÚ, Rusom dlhodobo vadí, aby krajiny ako Gruzínsko či Ukrajina vstúpili do NATO. V týchto geopolitických zápasoch sú používané aj nástroje hybridnej vojny, medzi ktoré patria aj dezinformácie. Deje sa tak z oboch strán. Slovensko má pritom s takýmito otázkami výrazne menšiu skúsenosť.

Rozvojový projekt?

Hoci sa SSPI rozvojovým projektom doteraz nevenovala, podľa jej riaditeľa do grantu načreli práve pre znalosti ohľadom dezinformačných metód. „Dlhodobo monitorujeme slovenskú dezinformačnú scénu. Prostredníctvom našich webových stránok prinášame články, v ktorých sú odhaľované najrozšírenejšie mýty a dezinformácie, ktoré sa šíria v rámci dezinformačných kampaní na Slovensku aj na medzinárodnej scéne.“

Inštitút zároveň organizoval desiatky diskusií na školách, zdôvodňuje Köles. „Naši experti so študentmi hovorili o zahraničnej a bezpečnostnej politike a o najčastejších mýtoch, ktoré sa s nimi spájajú.“

Záujem o projekt mali aj preto, že v Česku dlhodobo spolupracujú s bezpečnostným centrom, ktoré v Gruzínsku realizuje podobný projekt, tiež podporený z prostriedkov rozvojovej pomoci českého ministerstva zahraničných vecí.

Prílohu dokumentu nám nesprístupnila ani Slovak Aid, nereagovala ani na novinárske otázky, ktoré sme im poslali. Zaujímalo nás napríklad aj ich vyjadrenie k tomu, či sa vládni predstavitelia nejakým spôsobom prihovárali za tento projekt.

Projekt obmedzila pandémia

Podľa Kölesa v súčasnosti v rámci projektu prebieha výskum, ktorý skúma škodlivý vplyv dezinformácií a ich dopad na parlamentné voľby. „S touto aktivitou sú spojené aj výskumné cesty slovenských výskumníkov do Gruzínska a gruzínskych partnerov na Slovensko. Tie sa však pre zlú pandemickú situáciu uskutočnili formou videohovorov.“ Bolo by zaujímavé dozvedieť sa, ako presne v tejto situácii dokázala slovenská organizácia pomôcť Gruzíncom a povedať im niečo, čo sami nevedeli.

Dozvedeli sme sa tiež, že plánujú priamo v Gruzínsku zorganizovať letnú školu pre mládež a sériu workshopov na vysokých školách. „V rámci projektu tiež našim gruzínskym partnerom poskytneme licenciu na online nástroj pre lepšiu analýzu a detekciu dezinformácií v online priestore.“

SSPI však odmietla zverejniť prílohu zmluvy, v ktorej sú definované konkrétne projekty a povinnosti viazané na projekt. „Ide o duševné vlastníctvo. Akékoľvek žiadosti o dotácie či projekty sú neverejné, pretože obsahujú know-how žiadateľa,“ bráni sa Köles.

Pomoc či politický vplyv pri získaní dotácie zo strany ich bývalých vedúcich pracovníkov odmietajú, podobne ako samotný Naď: „Minister obrany nijakým spôsobom nepomohol a dokonca ani nemal informáciu, že žiadali o nejaký grant či už na Ministerstve zahraničia alebo kdekoľvek inde,“ odpovedala nám hovorkyňa ministerstva Martina Kovaľ Kakaščíková. „Od roku 2018 minister obrany nie je v žiadnom vzťahu s touto organizáciou a pre pracovnú vyťaženosť ani nesleduje jej aktivity.“

Celá táto otázka otvára nielen otázku na politické väzby, ale tiež na zmysluplnosť využívania peňazí, ktoré majú byť určené na rozvojovú pomoc.

Oprava: v texte sme pôvodne uviedli, že pracovníkom inštitútu SSPI bol aj Victor Breiner, súčasný poradca ministra obrany pre hybridné hrozby. Ako nás samotný Breiner upozornil, nikdy "formálne nepôsobil" v SSPI. Breiner iba spolupracoval s SSPI na niektorých projektoch a bol riaditeľom webu Infosecurity.sk, čo je síce od februára 2021 spoločný projekt SSPI a inštitútu Stratpol, no v čase jeho pôsobenia v projekte tento web ešte nespadal pod SSPI.