Prečo Söder prehral

Vedenie CDU v noci z pondelka na utorok po šiestich hodinách rokovania dokázalo prekvapiť. Za svojho kandidáta na úrad kancelára vybrali s takmer 80-percentnou väčšinou Armina Lascheta, mdlého politika z Aachenu bez charizmy, zato so sociálnym cítením a vyberaným rodokmeňom po Karola Veľkého. Pre mnohých je to dnes prekvapenie, Söder bol favoritom prieskumov, médií, mal vyhrať. Šancu cítil a sám včera tlačil na rozhodnutie. Ak rozmýšľam, prečo sa mu to nepodarilo, napadne mi jedna vec. Söder je divadelník.

Odjakživa hral Söder na seba, ide si po svojom. Často si púšťa ústa na špacír, nemá problém útočiť na vlastných, dohody nedodržiava. Jeho politický štýl tak trošku pripomína Igora Matoviča, aj keď bavorský premiér vykazuje značne vyšší stupeň racionality.

Söder je – a tým je v konsenzuálnom nemeckom korporativizme veľkou vý­nimkou – freestyle boxer. Ilustroval to jeho prístup v po­sled­ných dňoch. Aj keď sa niektorí analytici vyjadrujú obdivne, je­ho pokus o nepriateľské prevzatie sesterskej strany CDU nebol ani zďaleka geniálne pri­pravený. Improvizoval podľa situácie. Celý rok, takmer od úplného začiatku pandémie, boli oči celého Nemecka upreté naňho, či nechce kandidovať na kancelára. Celý rok tak vrúcne prisahal, „mo­je miesto je v Mníchove“, až tomu začali ľudia veriť. Jednu aprí­lovú nedeľu odrazu vyhlásil, že sa predsa len chce stať kan­di­dá­tom sesterských kresťanskodemokratických strán CDU a CSU na spolkového kancelára. Tú nedeľu zároveň prisľúbil, že bude ak­cep­tovať, ak sa väčšia sestra rozhodne pre svojho predsedu Armina Lascheta. V pondelok sa užšie a širšie predsedníctvo CDU roz­hod­lo pre Lascheta a Söderov dobrosrdečný sľúb už neplatil. S pred­stieraným prekvapením tvrdil, že o niečom ta­kom nemôže roz­hod­núť „desať, dvadsať, tridsať ľudí v malej zadnej miestnosti“. Žia­dal „modernejšiu formu demokracie“. Tú Nemci následne aj zažili.

Celá Söderova kariéra je hra, presnejšie divadelná hra. Začína to tým, že už vo veľmi mladom veku tento veľmi ambiciózny chalan musel zistiť, že nemá predpoklady na kariéru v bavorskej štátostrane CSU. Nie je totiž Bavorom. Je Bavorom iba v zmysle, že prísluší k Slo­bodnému štátu Bavorsko, avšak nie v etnickom zmysle. Je Frank, stredný Frank. A čo bolo ešte nevýhodnejšie – narodil sa ako veľkomešťan a evanjelik.