Jurský park sa približuje k realite. Vedci pracujú na návrate vyhynutých zvierat

Vedci dúfajú, že sa im podarí vniesť tieto znaky do buniek veľkohrivca bradavičnatého, najbližšieho dodovho žijúceho príbuzného. Tento pestrofarebný holubovitý vták pochádzajúci z ostrovov Juhovýchodnej Ázie sa od svojho vyhynutého príbuzného výrazne líši vzhľadom a zachoval si schopnosť lietať.

Spoločnosť Colossal zriadila v Texase na podporu svojho výskumu chovnú kolóniu 36 veľkohrivcov bradavičnatých. Zatiaľ však neoznámila predpokladaný termín, kedy sa jej podarí priviesť na svet prvého živého doda.

Vták, ktorý sa stal symbolom vyhynutia

Dront patril medzi najpozoruhodnejšie vtáky, s akými sa európski objavitelia stretli. Dosahoval výšku približne jeden meter a hmotnosť až 23 kilogramov. Mal veľký zahnutý zobák, mohutné nohy, malé krídla a zaguľatené telo.

Keďže sa na Mauríciu vyvíjal bez suchozemských cicavčích predátorov, stratil schopnosť lietať a ľudí sa takmer nebál.

Jeho dôverčivá povaha sa mu stala osudnou po príchode námorníkov na ostrov. K jeho vyhynutiu prispeli lov, ničenie prirodzeného prostredia a zavlečené zvieratá, najmä potkany a ošípané, ktoré požierali jeho vajcia. Posledné všeobecne uznávané pozorovanie dronta pochádza z roku 1662.

Dront sa následne stal medzinárodným symbolom vyhynutia a poslúžil ako základ na vznik anglického frazeologizmu „dead as a dodo“, teda „mŕtvy ako dodo“.

Vďaka dielu Lewisa Carrolla Alica v krajine zázrakov z roku 1865 však tento vták nečakane získal druhý život v literatúre. Alica sa v príbehu stretáva s drontom, ktorý organizuje svojrázne preteky s názvom Caucus-race. Účastníci pri nich pobehujú dookola bez jasne určeného štartu či cieľa. Dront napokon vyhlási, že vyhrali všetci a každý musí dostať cenu.

Táto postava bola zároveň hravým autoportrétom Carrolla, ktorého skutočné meno bolo Charles Lutwidge Dodgson. Podľa známeho rozprávania vyslovoval niekedy pre zajakavosť svoje priezvisko ako „Do-do-Dodgson“.

Účinkovanie doda v románe mu pomohlo udržať si miesto v populárnej kultúre ešte dlho po tom, ako samotný druh vyhynul.

Novodobý výskum spochybnil rozšírenú predstavu o drontoch ako o mimoriadne hlúpych vtákoch. Štúdie anatómie ich mozgu naznačujú, že ich poznávacie schopnosti boli približne porovnateľné so schopnosťami dnešných holubov.

Oživenie mamuta a vakovlka tasmánskeho

Dodo je len jedným zo šiestich vyhynutých druhov, na ktoré sa zameriava spoločnosť Colossal Biosciences. Jej spoluzakladateľmi sú podnikateľ Ben Lamm a genetik George Church.

Jej najambicióznejší projekt sa týka mamuta srstnatého, ktorý z väčšiny svojho pôvodného areálu výskytu vymizol pred tisíckami rokov. Vedci sa pokúšajú upraviť DNA slona ázijského tak, aby vytvorili zvieratá so znakmi podobnými mamutom vrátane hustej srsti a fyziologických prispôsobení na chlad a mrazivé teploty.

Colossal sa zameriava aj na vakovlka tasmánskeho, nazývaného aj tasmánsky tiger. Posledný známy jedinec tohto pruhovaného dravého vačkovca uhynul v zajatí v roku 1936.

Medzi ďalšie projekty patria obrovský novozélandský vták moa, ktorý nelietal a mohol dosahovať výšku približne 3,6 metra, a antilopa modrá z Juhoafrickej republiky, ktorú ľudia okolo roku 1800 vyhubili lovom. Pri jej oživení chce spoločnosť využiť ako genetický a reprodukčný základ antilopu konskú.

Komerčné ambície sú značné. Ocenenie spoločnosti Colossal v roku 2025 presiahlo desať miliárd dolárov. Podľa správ z júla 2026 sa usilovala získať ďalšie investície v hodnote 20 až 30 miliárd dolárov.

V roku 2025 spoločnosť oznámila niečo, čo označila za oživenie pravlka obrovského, predátora z doby ľadovej, ktorý vyhynul pred viac ako 10-tisíc rokmi. Genetickými úpravami vlkov dravých vznikli tri mláďatá.

Oznámenie však vyvolalo vo vedeckej obci polemiku. Tieto zvieratá neboli geneticky totožné s dávnymi pravlkmi. Išlo o súčasné vlky upravené tak, aby vykazovali vybrané znaky svojich vyhynutých príbuzných.

Dá sa vyhynutie zvrátiť?

Na rozdiel od fiktívnych vedcov z Jurského parku výskumníci nedokážu získať neporušenú DNA dinosaurov z pravekých komárov a znovu vytvoriť zvieratá, ktoré vyhynuli pred 66 miliónmi rokov.

Prastará DNA sa časom rozkladá, čo mimoriadne sťažuje získanie kompletných genómov. Biotechnologické spoločnosti preto musia rekonštruovať genetickú informáciu a upravovať žijúcich príbuzných tak, aby napodobnili vybrané znaky vyhynutých druhov.

Najnovšia platforma umelej inteligencie spoločnosti Colossal zúžila hľadanie genetických zmien súvisiacich s drontom na približne 2 300 kandidátov spojených s veľkosťou a tvarom zobáka. Vedci teraz musia zistiť, ktoré úpravy prinášajú požadované výsledky a či sa môžu prenášať na ďalšie generácie.

Vynárajú sa aj ekologické otázky. Maurícius sa od vyhynutia dronta výrazne zmenil a jeho prípadný návrat do prírody by si vyžadoval obnovu prirodzeného prostredia, ochranu pred inváznymi predátormi a spoluprácu s miestnymi komunitami.

Táto možnosť však predstavuje pozoruhodnú zmenu v tom, ako ľudstvo pristupuje k vyhynutiu. Zánik druhu sa celé stáročia považoval za nezvratný. Genetické inžinierstvo dnes túto istotu spochybňuje, hoci napodobnenie vzhľadu zvieraťa nie je to isté ako obnovenie pôvodného druhu.

Azda najpozoruhodnejšia je však predstava, že dodo, ktorého pred viac ako 160 rokmi zvečnil Lewis Carroll, by sa jedného dňa mohol opäť prechádzať po lesoch Maurícia. Ľudia by ho tak mohli vidieť živého v jeho prirodzenom prostredí, nielen ako preparát v múzeu.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.