„V kontexte historických udalostí Župných dní sa aj my, ako Východoslovenské múzeum budeme podieľať na organizácii bohatej programovej ponuky. Okrem iného by mala svetlo sveta uzrieť pamätná medaila, na ktorej je výjav Košickej veľžupy. Pri príležitosti prvého zasadania župného zastupiteľstva bude po kraji putovať exteriérová putovná výstava, ktorá zachytáva historické kontexty vzniku župy a jej pôsobenia. Ruku k dielu sme pridali aj novinkou v podobe historickej dobovej pracovne Jána Rumana," uviedol riaditeľ Východoslovenského múzea.
Podľa jeho slov si návštevníci môžu odniesť spomienku v podobe mince, ktorú si môžu sami vyraziť. Východoslovenské múzeum prispeje aj ďalšími aktivitami ako je Deň otvorených dverí, slávnostná vernisáž novej archeologickej výstavy či Rákociho pivné dni.
V tajnom hlasovaní volili po prvý raz aj ženy
Dňa 23. apríla 1923 zaznamenalo východoslovenské mesto Košice dôležitú udalosť - po prvýkrát sa tu zišlo zastupiteľstvo Košickej veľžupy, čo symbolizuje začiatok demokratických zmien, keď sa po prvýkrát konali priame všeobecné tajné voľby, v ktorých volili aj ženy. Tento krok bol v tom čase nevídaným fenoménom pre územie Košického regiónu.
Prvé zastupiteľstvo tvorili kňazi, farmári či právnici
Košická veľžupa vznikla legislatívne už v roku 1920, avšak jej skutočné kompetencie a pôsobnosť sa formovali až počas nasledujúcich rokov. Až do roku 1923 nemali župné stolice patričné právomoci, a tak sa územnosprávne a kompetenčné pôsobenie veľžupy zrodilo práve v tomto období. Prvé zastupiteľstvo tvorilo 35 členov - zástupcovia rôznych oblastí spoločnosti, farmári, kňazi, právnici, agrárnici a učiteľ. Ich zvolenie na základe slobodných volieb demonštrovalo dôraz na inkluzívnosť a zastúpenie rozmanitých hlasov v spoločnosti.
