Vakcinológ: Zriedkavé nežiaduce účinky vidíme, lebo očkovanie je masívne

Podľa niektorých lekárov by krvné zrazeniny mohol spôsobovať imunitný proteín z vpichnutej vakcíny. V niektorých prípadoch smeruje na krvné doštičky, ktoré napomáhajú tvorbe zrazenín. Protilátka tak spôsobí, že sa krvné doštičky omylom zhlukujú a vytvárajú zrazeniny.

Keby to bolo z tohto dôvodu, nevyskytovali by sa veľmi zriedkavo, ale postihovali by 1-5 percent zaočkovaných, čo sme nezaznamenali. Z toho vyplýva, že zraneniny nie sú dôsledkom tohto mechanizmu, ak vôbec mechanizmus zohráva úlohu.

Je bežné, že sa takéto veľmi zriedkavé nežiaduce účinky objavia v štvrtej fáze po registrácii vakcíny, keď sa už očkuje populácia?

Áno, pri každom očkovaní pozorujeme tieto zriedkavé nežiaduce účinky, ale predovšetkým pri masívnom očkovaní. Čím viac jedincov zaštepíme, tým viac sa dozvieme o tom, či existujú potenciálne nežiaduce účinky, ktoré sa objavujú rádovo v niekoľkých stotinách promile. Z minulosti poznáme veľa prípadov, keď sa pri očkovaní pediatrickej a dospelej populácie objavili zriedkavé nežiaduce účinky.

Viete uviesť konkrétne príklady?

Takýmto príkladom bolo súbežné očkovanie hexavakcínou a pneumokokovou vakcínou u dojčiat, ktoré zvyšovalo riziko vzniku febrilných kŕčov, čo sa následne adaptovalo do príbalového letáka vakcíny.

Očkovanie vakcínou od firmy AstraZeneca sa začalo vo Veľkej Británii v januári a prvé prípady sa objavili až v marci. Nie je mätúce, že sa prvé tromboembolické prípady vyskytli až v marci?

Lenže v Európskej únii bola k dispozícii až na konci februára, takže sa prvé prípady ukázali približne do 14 dní od očkovania, čo nie je dlhý čas. Na klinických štúdiách sa zúčastňujú desaťtisíce ľudí, v prípade AstraZeneca a J&J hovoríme približne o 40-tisíc zaradených jedincoch. Na tejto vzorke môžete badať nežiaduce účinky, ktoré sú spravidla preukázateľné v súvislostiach, pretože sa očakáva, že sa tam objavia.

Naopak, veľmi zriedkavé nežiaduce účinky ako tromboembolizmus sú preukázateľné na desiatkach miliónov zaočkovaných, preto ich nie je možné zistiť v klinických štúdiách.

Môžeme v budúcnosti očakávať, že sa objavia aj iné zriedkavé nežiaduce účinky, keďže narastá počet zaštepených?

Vo všeobecnosti pri akomkoľvek očkovaní proti koronavírusu, alebo konkrétne pri AstraZeneca a J&J?

Zamerajme sa len na posledné dve vymenované vektorové vakcíny.

Neočakával by som žiadne ďalšie zriedkavé nežiaduce účinky tohto typu, ale jednoznačne to vylúčiť nemôžem. Pri mRNA vakcínach medzi takéto nežiaduce účinky patrí anafylaktický šok a kožné komplikácie.

Dánsko sa rozhodlo vakcínou AstraZeneca ďalej neočkovať. Je správne, aby sme ňou štepili?

A je správne, že Dánsko vakcináciu ňou ukončilo? Neviem, či je to správne alebo nie, Dánsko má však jednu veľkú výhodu. Zakontrahovalo si 40 miliónov dávok mRNA vakcín, takže AstraZeneca prakticky nepotrebujú. Ak má nejaký štát nadbytok vakcín jedného typu, môže si dovoliť ignorovať inú vakcínu.

Kde je hranica, dokedy môžeme podávať vakcínu a hovoriť, že je bezpečná?

Mňa prekvapili plány na očkovanie genetickými vakcínami [vakcíny s technológiou mRNA, pozn. red.], zastával som názor, že za iných okolností by neboli použité. Ukázalo sa však, že pre schvaľovacie úrady to bolo v poriadku, čím sa hranica akceptovateľnosti výrazne posunula. Neviem však povedať, do akej miery, pretože je obrovský dopyt. Žijeme v čase pandémie, keby tu nebola, hodnotenie bezpečnosti vakcín by možno bolo trochu posunuté, ale teraz potrebujeme prekonať pandémiu a v rámci nej je súčasná bezpečnosť vakcín akceptovateľná.

Nemusíme sa obávať toho, že ak sa budú zriedkavé nežiaduce účinky medializovať, ničomu nepomôže, pretože klesne záujem o očkovanie?

Je to tak, čím viac budeme medializovať vzácne nežiaduce účinky akejkoľvek vakcíny, bude to prispievať k obavám a strachu širokej verejnosti. Nemôžeme vyžadovať, aby boli jedinci s rôznym vzdelaním dostatočne vzdelaní a erudovaní v mechanizmoch účinku daných očkovaní. Títo ľudia sa musia na niečo spoľahnúť a musia niekomu veriť. Na to slúžia vyhlásenia jednotlivých úradov o tom, že štepenie je bezpečné a náležite účinné.

Ideálne by bolo, keby posudzovanie očkovania ostalo v rukách lekárov. Primárna je konzultácia so všeobecným lekárom, ktorý by mal na základe posúdenia zdravotného stavu daného jedinca lepšie posúdiť, ktorá vakcína je najvhodnejšia. Neviem však určiť, ako si môžu lekári poradiť pri takomto masívnom očkovaní.

Čím si vysvetľujete, že sa zriedkavé nežiaduce účinky objavujú práve pri vektorových vakcínach? Táto technológia už bola v minulosti odskúšaná.

Neviem povedať, či ide o šťastný alebo nešťastný typ vakcíny, ale mne osobne sa páči, že majú analógiu. Genetické vakcíny sú úplne nové a je okolo nich veľa nepoznaného. Nehodnotil by som to tak, že adenovírusové vakcíny zlyhávajú.

Vyskytujú sa tromboembolické ochorenia aj po očkovaní mRNA vakcínami?

Oba tipy vakcín sa v tomto prípade zriedkavých nežiaducich účinkov nezhodujú. Môže to byť existencia dvoch javov. Vieme, že COVID-19 spôsobuje tromboembolizmus v rôznych formách, vrátane nezávažnej, pri 16 percentách nakazených. V prípade očkovania adenovírusovou vakcínou je táto početnosť mnohonásobne nižšia, ako po infekcii.

Jedným zo zdôvodnení môže byť, že genetické vakcíny sú účinnejšie už v počiatku. Môže sa preto stať, že po štepení adenovírusovou vakcínou sa jedinci infikujú do 14 dní od očkovania. Ak sú potom asymptomatickí, nemusí byť príčinou trombóz samotné očkovanie, ale práve COVID-19. Nástup tromboembolizmu sa prejavil v rozsahu 6-14 dní po očkovaní, nie bezprostredne po ňom. Tých šesť dní je zároveň priemerná inkubačná doba SARS-CoV-2. Ale to je len hypotéza, takýchto scenárov je celý rad.

Pri tvorbe metaanalýzy výskytu Guillainov-Barrého syndrómu (GBS) po očkovaní proti chrípke som si všimol, že autori štúdií si dávali veľmi záležať na tom, či sa tento syndróm objavil iba po očkovaní, alebo aj v prípade možnej infekcie chrípkou po očkovaní. Náznak viedol k tomu, že GBS sa prejavil práve v tých prípadoch, kde očkovanie nestihlo zohrať svoju rolu, a príčinou jeho výskytu teda nebolo samo očkovanie, ale postinfekcia po očkovaní.

Ešte v decembri ste o mRNA vakcínach hovorili, že pozorujeme vyšší výskyt nežiaducich udalostí po očkovaní. Čo sa odvtedy zmenilo?

Toto tvrdenie vychádzalo z hodnotení prvej a druhej fázy klinických štúdií a nemení sa. Myslím si, že to potvrdilo aj terénne očkovanie, ale berie sa to ako akceptovateľné vzhľadom na počet zaočkovaných.

Môžu sa z dlhodobého hľadiska objaviť podobné zriedkavé nežiaduce účinky ako adenovírosových aj pri mRNA vakcínach?

Môže sa stať všetko, aj nič. Nemôžem tvrdiť, že to bude bezpečné aj z dlhodobého hľadiska, pretože to nemám na základe čoho predikovať.

Ako hodnotíte rozhodnutie Európskej komisie, ktorá plánuje v roku 2022 neobnoviť zmluvy na dodávky vektorových vakcín, a dala prednosť mRNA očkovacím látkam?

Ak existuje takýto plán, vychádza zo súčasných poznatkov. Možno mal teraz niekto v rámci Európskej únie potrebu to koncipovať, ale nestaval by som sa k tomu takto kategoricky, pretože v roku 2022 budeme zas o niečo múdrejší, zatiaľ veľa nevieme a všetko je otvorené.

Vakcíny mRNAsa ukazujú ako vysoko účinné, ale varianty môžu všetko zmeniť. Analýza 150 prípadov zlyhania očkovania z Izraela dokázala, že osemkrát častejšie k nemu došlo po infekcii juhoafrickou variantou SARS-CoV-2 než inými variantmi tohto vírusu. Situácia nemusí mať trvalo priaznivý charakter, musíme sa pripravovať aj na prípadné komplikácie.

Vakcína Sputnik V používa v prvej dávke adenovírus Ad26, ktorý aj J&J. Ak sa potvrdí kauzalita medzi trombózami a očkovaním touto vakcínou, môžeme rovnaké nežiaduce účinky očakávať aj pri Sputniku?

Obavám sa, že už tu aj nejaké boli, je to však otázka systému hlásenia. Kde sa Sputnik V používa? V štátoch, kde možno nedodržiavajú všetky pravidlá nahlasovania vedľajších účinkov a to nechcem nikoho uraziť. Je to tiež podmienené rozhodnutiami jedincov. Neviem, koľko ľudí ním zaočkovali napríklad v Maďarsku, ale aj keby podali 200-tisíc dávok, nie je to vzorka, na ktorej by sme mohli badať natoľko zriedkavé negatívne účinky. Na to potrebujete masovú vakcináciu v miliónoch.

Riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Zuzana Baťová hovorí, že Maďarsko, ako jediný štát v EÚ, kde sa očkuje Sputnikom, nahlásilo do európskej databázy výskyt len jedného nežiaduceho účinku. Je to možné?

Áno, v prípade AstraZeneca pozorujeme jeden tromboembolický prípad na 200-tisíc podaných dávok a v prípade J&J približne jeden prípad na milión podaných dávok. Ak bude Sputnik niekde medzi tým a Maďarsko aplikovalo napríklad pol milióna dávok, sedelo by to.

Teraz však hovoríme všeobecne o nežiaducich účinkoch.

V tom prípade sa treba pýtať zodpovedných osôb v Maďarsku, ako si to vysvetľujú. Mne taká informácia pripadá zvláštna, ale neprislúcha mi posudzovať to.

Liekové agentúry však upozorňujú, že úplnejšie informácie nemáme ani z iných štátov, kde sa Sputnikom očkuje.

Na to ani nemáme oprávnenie, pretože Európska lieková agentúra nie je prepojená s inými farmakovigilačnými systémami. Informácie o skúsenostiach s očkovacou látkou sú vyslovene záležitosťou zmluvne upraveného vzťahu medzi ruským výrobcom a príslušným štátom.

Mali by sme vzhľadom na komplikácie vektorových vakcín a nedostatok dokumentov uvažovať nad očkovaním neregistrovanou vakcínou Sputnik V?

Vakcína je konštrukčne zaujímavá a verím tomu, že výsledky troch fáz klinických štúdií sú v poriadku. Bol by som však ostražitý v oblasti sériovej výroby, pretože máme v rámci EÚ iné štandardy než štáty mimo nej. Americkí producenti majú relatívne vysokú kompatibilitu, ale nie je stopercentná s našimi postupmi. Je preto potrebné, aby niekto porovnal štandardy ruskej výroby s tými európskymi. Ak v niektorom bode nastane inkompatibilita, je dohoda o tom, že výrobca extra doplní požiadavky teritória, kde chce vakcínu predávať. Vývoj vakcín je veľmi rýchly a žijeme v dobe, ktorá je mimoriadne odlišná od štandardnej, preto je potrebné dosledovať základné požiadavky na to, aby sme si mohli byť istí maximálnou bezpečnosťou vakcíny.