Pri akých prejavoch alergie by sme už mali spozornieť?

U detí aj dospelých je to široké spektrum prejavov. U detí je to predovšetkým atopický ekzém (dermatitída) a potravinová alergia. Postupným dospievaním a zrením imunitného systému sa ekzém môže zlepšiť, no objaví sa alergická nádcha alebo bronchiálna astma. V dospelom veku je to predovšetkým alergia na inhalačné alergény a liekové alergie. Prejavmi inhalačnej alergie sú kýchanie, svrbenie očí, podnebia, jazyka, hrdla a uší, opuch slizníc, bolesť hlavy aj únava. Ťažkosti môžu byť celoročné, napr. pri roztočovej alergii, alebo sezónne – na jar pele stromov, v lete pele tráv, skorá jeseň –pele burín).

Ak sa u dieťaťa objaví atopický ekzém hneď po narodení, ide výlučne o genetickú alergiu?

Áno, atopický ekzém v rannom detstve má u väčšiny prípadov genetický základ. I keď už aj cez placentu matky sa môže plod stať citlivým na rôzne druhy alergénov. Preto je dôležitý aj životný štýl budúcej mamičky. Napr. fajčenie počas gravidity je vážnym rizikovým faktorom vzniku alergií u potomka. Prejavy alergií u detí sú najlepšie viditeľné na koži či už v súvislosti s potravinami alebo nie. Najväčší alergén u dieťaťa je bielkovina kravského mlieka.

Ochráni dieťa pred alergiami dojčenie?

Dojčenie má nutričný význam cca do 6. až 7. mesiaca veku dieťaťa, hlavne čo sa týka prenosu ochranných protilátok chrániacich pred infekciami. Po tomto období ide skôr o emocionálnu väzbu medzi mamou a dieťatkom. Dojčenie alergiu nezastaví, ale zníži pravdepodobnosť vzniku ekzému aj alergie na bielkovinu kravského mlieka.

Vieme alergiu úplne vyliečiť?

Vieme. Liečbu alergie môžeme rozdeliť do dvoch rovín. Úľavová liečba zahŕňa lieky, ktoré dostane alergik od svojho alergológa na zmiernenie ťažkostí. Ide o antihistaminiká, spreje do nosa, očné kvapky, prípadne u astmy inhalačná liečba do priedušiek. 

Druhou liečebnou možnosťou, ktorá môže fungovať súčasne s úľavovou liečbou, je preventívna alergénová imunoterapia. Je to liečba, ktorou sa trénuje imunitný systém tým, že alergik užíva liek s malým množstvom „svojho“ príčinného alergénu, ktorý vyprovokuje imunitný systém ku tvorbe protilátok a vytvoreniu si tolerancie na daný alergén. Toto je cesta, ako predísť jednak vzniku astmy, nových senzibilizácií a v neposlednom rade k zníženiu spotreby úľavovej liečby.

V dnešnej dobe vidíme obrovský pokrok v tejto terapii. Kedysi museli pacienti chodievať každý týždeň na injekcie, dnes je to pohodlné užívanie tabletkovej alebo kvapkovej formy v domácom prostredí. Pacient ich užíva tri roky a keď to vydrží, tak má veľmi odlišnú kvalitu života ako ten, ktorý sa rozhodol ich  neužívať. V prípade alergie na blanokrídly hmyz (včely, osy) táto liečba má trvať tri až päť rokov.

Niektorí ľudia tejto liečbe nedôverujú. Prečo?

Niektorí pacienti ju nechcú užívať, boja sa jej, alebo nemajú trpezlivosť. Častokrát podľahnú mýtom a skresleným predstavám, že liečba je nebezpečná, lebo si to niekde prečítali, alebo niekde o tom počuli. Záleží na nás lekároch, aby sme pacientov dostatočne informovali a presvedčili o bezpečnosti a výhodách liečby, ale aj o jej možných nežiaducich účinkoch. Ich výskyt je minimálny a vo väčšine prípadov nie sú dôvodom na prerušenie liečby. Alergénová imunoterapia je očkovanie proti alergénom a je to jediná cesta ako predísť komplikáciám alergického ochorenia. Zahoďme preto neoverené mýty o tejto liečbe a verme odborníkom, ktorých úlohou je pacientovi pomôcť a nie škodiť.

Pojem očkovanie v dnešnej spoločnosti všeobecne vzbudzuje obavy a u niektorých ľudí znamená jednoznačnú červenú. V prípade alergií som počula už aj o metóde, pri ktorej si niektorí radšej zvolili cestu zámerného vystavovania sa alergénom dúfajúc, že si ich organizmus na to časom zvykne. Napríklad človek alergický na lipu zámerne chodí do lipového sadu. To sa zrejme k očkovaniu prirovnať nedá.

Ani vrcholový športovec sa po prvom tréningu nestane vrcholovým športovcom. Musí roky trénovať, aby toleroval fyzickú záťaž. Veľmi podobné je to pri alergénovej imunoterapii, keď imunitný systém dostáva pravidelnú informáciu v stúpajúcich dávkach a učí sa na ňu reagovať a vie si ju zapamätať, lebo je vybavený pamäťou. Dostáva napríklad oslabenú substanciu peľu brezy a proti nej si v priebehu troch rokov vytvorí protilátky. Po tejto dobe by sa mal vedieť brániť a teda je pravdepodobné, že keď sa stretne s brezovým alergénom, nedostane astmatický záchvat. Možno kýchne, ale to je všetko. Naším cieľom nie je držať ľudí na symptomatickej liečbe, ale symptómov (príznakov) ich zbaviť.

To, že niekto z alergie vyrastie, je už tiež zrejme prežitok

Pravdaže. Ani to tak nikdy nebolo. Len neboli vyvinuté také diagnostické metódy aké sú dnes. Dnes je laboratórna diagnostika na takej vysokej úrovni, že vieme podľa laboratórnych vyšetrení zistiť presný typ alergénu, jeho jednotlivé komponenty a určiť tak napríklad riziko vzniku prípadnej ťažkej alergickej reakcie u pacienta, čo je obrovský pokrok. Laboratórna diagnostika spolu s kožnými testami je absolútny základ diagnostiky alergie. U detí má svoje špecifiká v závislosti od veku. U malých detí, ktoré ešte nespolupracujú pri kožných testoch, je možné z odberu krvi diagnostikovať príčinný alergén a nastaviť správnu liečbu.

Najmä učiteľky sa často hnevajú na rodičov, ktorí prinesú choré dieťa do škôlky alebo školy. Rodičia často argumentujú, že ide o alergiu. Ako je možné rozpoznať rozdiel?

Ako som už spomínala, alergia môže byť sezónna alebo celoročná, takže je potrebné sledovať časový faktor vzniku ťažkostí – sezonalitu. Stretávame sa s tým, že pacient sa sťažuje, že je často chorý. Alergia nejde nikdy s teplotou. Ak je to alergia, nezaberajú na ňu antibiotiká. Niektorí pacienti prídu častokrát s úplne inou diagnózou a vyšetrením zistíme alergiu. No keď spomíname školy, je dôležité začať edukovať v týchto veciach aj školy, učiteľov, pretože deti sú prevažnú časť dňa práve tam. V súčasnosti pripravujeme projekt, aby malo každé predškolské zariadenie k dispozícii laické adrenalínové perá.

Učitelia však od aplikácie liekov dávajú väčšinou ruky preč. Boja sa s nimi narábať a často rodičov upozorňujú, že nie sú kompetentní. Pôjde to?

Sú to laické autoinjektory a ako vyplýva z názvu, sú určené ľuďom, ktorí sú laici, nie odborníci. Učiteľka je laik. Ak dieťa dostane alergickú reakciu, je povinná podať mu prvú pomoc. Ona nebude aplikovať hydrocortison do žily alebo dieťa operovať. Podá mu život zachraňujúci liek. Keď mu nepodá, môže zomrieť. Za množstvom symptómov je práve strach a neopodstatnené obavy.

Pomohlo by alergikom, keby sa odsťahovali do dedín alebo na lazy? Je tam zdravšie prostredie?

Existovala niekedy hygienická teória, ktorá ešte čiastočne platí. Podľa nej deti, ktoré vyrastajú v dokonalej hygiene, neprichádzajú do kontaktu so zvieratami a neprekonajú normálne infekcie, pričom očakávaná chorobnosť u predškolských a školopovinných detí je 4 až 6 nekomplikovaných infekcií ročne a na každú užijú viac antibiotík, majú zvýšené percento alergií v porovnaní s deťmi, ktoré žijú na dedine, v prirodzenejšom prostredí s prirodzeným prekonaním respiračných infekcií. Tam deti prídu do kontaktu aj so sliepkou, kravou, pobehajú po lúke. 

Ale musíme si uvedomiť, že po covide sme prežili ‚útok‘ na imunitný systém a ten je vyčerpaný. Nevie sa brániť. Vyplýva z toho aj vznik nových alergií. Z môjho hľadiska vidím veľkú nádej v tom, že ľudia uveria očkovaniu proti preventabilným ochoreniam dýchacích ciest – chrípke a pneumokokovým infekciám. Tie veľmi súvisia s alergiami.

Ako?

Infekcia a alergia sú úzko späté. Ak pacient bude neustále trpieť vírusovými a bakteriálnymi infekciami, tak je veľká pravdepodobnosť, že imunitný systém sa môže rozkolísať aj na alergickú stranu.

 Čo teda môžeme urobiť na zmiernenie nárastu alergií?

Veriť doktorom, veriť prevencii, tomu, že alergia sa dá vyliečiť. Nebyť povrchný a nepreferovať rýchle použitie tabletky, len vtedy, keď mi je zle. Osobne chcem liečiť pacientov preventívne, nielen, keď im je zle, ale aby im nebolo zle, aby nemali komplikácie. Vidím rezervy v predvídaní ťažkostí. Na Slovensku už máme také možnosti liečby alergie, ktoré sú porovnateľné so svetovými.

Je možné odhadnúť, kedy sa naša pokovidová imunita otrasie?

To neviem. Ešte stále nevieme, čo nám koronavírus zanechal. Nie sú to len imunopatologické stavy. Sú to ťažké následky na srdcovocievnom systéme, nervovom systéme a na psychike. Taký nárast depresií, strachu a úzkostí tu ešte nebol. To všetko má opäť veľmi úzky vzťah k imunitnému systému. Sú tri oblasti, ktoré sú vzájomne prepojené a ovplyvňujú sa. Endokrinný, nervový a imunitný systém. To je trojnožka, kde ak sa jedno pokazí, tie dve spadnú. Utrpeli sme, ale svetielko nádeje som videla, akonáhle sa objavila prvá protikovidová vakcína. Pre niektorých ľudí to však bola a je téma, o ktorej sa s nimi doteraz nedá hovoriť. Čo je ale smutné, že nedávajú potom očkovať svoje deti ani základnými očkovaniami. Vidím veľké rezervy aj v očkovaní proti chrípke. Na Slovensku je preočkovanosť proti chrípke cca 5 percent a to je neuveriteľné.

Ľudí môže odrádzať aj fakt, že vírus chrípky každý rok mutuje. Prispôsobuje sa tomu aj vakcína?

Ľudia možno ani nie sú tak proti, ako nie sú informovaní. Lekár by mal pacienta informovať, hovoriť s ním, vysvetľovať mu, hoci aj nakresliť ako očkovanie funguje. Niektorí ľudia naozaj o tom nevedia. Sú lekári, ktorí pacientov dokonca odhovárajú, a to už je mimo mojej mentálnej výbavy, že prečo. Čo sa týka vakcín – vírus chrípky je mutujúci, ale každý rok sa vyrobí nová aktuálna vakcína. Nie je univerzálna. To isté sa týka pneumokokových infekcií. Lepší vynález ako očkovanie v imunológii nie je.

Ako zvládnuť sezónu alergie?

Tohoročná sezóna začala omnoho skôr. Začala pučať lieska a jelša, breza, hrab, dub aj jaseň už vo februári. Na ňu nadviaže trávová sezóna, ktorá je najdlhšia a trvá od apríla do júla. Všetko sa však deje o 3-4 týždne skôr. Základnou zásadou je, že peľový alergik by mal začať brať svoje lieky 10-14 dní pred očakávanou peľovou sezónou, a potom ju zvládne bez väčších ťažkostí.  

Zaberajú aj babské recepty ako nosiť okuliare, častejšie si umývať tvár či preplachovať nosnú dutinu? Vieme sa spoľahnúť okrem liekov aj na iné režimové opatrenia?

Sú určité zásady, kedy chodiť von. Peľový alergik by mal vo vrchole sezóny chodiť von len ráno alebo podvečer. Dámy, ktoré majú dlhé vlasy, by si ich mali každý deň umyť, aby sa predišlo nočným astmatickým záchvatom. Nevetrať periny na balkóne celý deň od rána do večera. Páni by si mali umývať bradu a fúzy. Vakcínovaní pacienti sa už takto obmedzovať nemusia. A tiež platí, že čím je liečba kvalitnejšia, tým menej procedúr musia alergici urobiť.

Kedy je najlepšie dať sa zaočkovať proti alergii?

Stromoví alergici koncom novembra, aby to do februára stihli. Trávoví alergici začiatkom januára. Roztočoví kedykoľvek počas roka.