V uplynulých rokoch veda a výskum v medicíne napredujú míľovými krokmi. Týka sa to aj neurológie. Ktorá „novinka“ v oblasti tejto vednej disciplíny vás najviac fascinuje a prečo?
Ak by som to hodnotila ako neurológ, najpočetnejšie sú z oblasti neurológie cievne mozgové príhody. Znamená to, že cievna mozgová príhoda ako náhly akútny stav zasahuje do života veľkého počtu pacientov a ich blízkych.
Preto by som spomenula, aj keď to už nie je vedecký objav posledného roka, možnosť podať vhodným pacientom takzvanú trombolytickú a trombektomickú liečbu, ktorá časti pacientov umožní návrat do kvalitného života. Preto ma to neustále fascinuje.
A nemenej dôležité sú objavy nových liekov v oblasti sclerosis multiplex, ochorenia, ktoré často postihuje najmä mladých ľudí. S objavením možnosti novej liečby, nových liekov sme schopní väčšine týchto pacientov umožniť kvalitnejší život ako v minulosti, aj keď veda ešte neprišla na to, ako ochorenie vyliečiť.
Veľa skúsenosti sme získali po tom, ako v roku 2013 vzniklo v Trenčíne jedno z 12 celoslovenských centier práve pre špecializovanú liečbu sclerosis multiplex.
Čo nové metódy liečby napríklad Alzheimerovej choroby?
V oblasti liečby tejto choroby prebiehajú viaceré štúdie. Ako jedna z možností, ktorá sa pravdepodobne objaví aj v Európe, je monoklonálna protilátka proti beta-amyloidu, ktorý sa pri tejto chorobe hromadí v nervových bunkách, a tieto protilátky dokážu beta-amyloid v experimentálnych štúdiách z bunky vyčistiť.
Liek je registrovaný v USA, Japonsku, Číne a čaká sa na registráciu v EÚ. Takže nejaká nádej na liečbu Alzheimerovej choroby sa objavuje. Prebiehajú však aj štúdie takzvaného anti-tau proteínu, očkovania, zatiaľ je to však vo fáze skúmania.
Prečo niektorých ľudí bolí hlava po požití malého množstva vína a niektorí môžu vypiť aj liter a nebolí ich nič?
V malom množstve by víno nemalo robiť ľuďom problém, veľké množstvo určite nie je dlhodobo vhodné. Aby som však odpovedala na otázku, niektorí ľudia majú tendenciu mať takzvané migrenózne bolesti hlavy, spúšťa sa u nich kaskáda pochodov, ktoré vedú práve k nim, a často je spúšťačom pohár vína, najmä červeného. Títo pacienti to však vedia a vyhýbajú sa jeho konzumácii.
Aké dôležité sú spánok a cvičenie mozgu pri prevencii pred neurologickými ochoreniami?
Spánok všeobecne je nevyhnutný na reštitúciu a reparáciu našich síl, obnovuje schopnosť človeka reagovať v rôznych situáciách. Žiadny človek bez dostatočného spánku nemôže dlhodobo dobre existovať. Cvičenie a trénovanie mozgu je potrebné na správne fyziologické fungovanie človeka, preto aj pri spomínanej Alzheimerovej chorobe je potrebné na čo najdlhšie zachovanie aktivity takéhoto pacienta.
Ako by sa mal o seba starať zdravý človek, ktorý sa chce vyhnúť Alzheimerovej chorobe či stareckej demencii? Kedy by mal s touto prevenciou začať?
Každý človek by mal dodržiavať zdravý životný štýl, to znamená zdravá vyvážená strava, dostatok pohybu, mať svoje záujmy, mať pozitívne myslenie… Začať s tým je vhodné kedykoľvek, keď si to uvedomí.
Videli ste film Mechanický pomaranč? Je z vedeckého pohľadu možné zmeniť „zlého" človeka na „dobrého“? Existujú v súčasnosti pokročilejšie a efektívnejšie metódy oproti tým, ktoré ponúka Anthony Burgess [autor knihy, pozn. red.]?
Nie, film som nevidela, počula som však, že to je film s vážnym psychologickým obsahom. Myslím si, že žiadna veda nedokáže zlého človeka zmeniť na dobrého, možno len dlhodobé psychologické pôsobenie okolia a blízkych azda niečo môžu zmeniť. Je to v každom z nás individuálne.
V jednej časti seriálu Dr. House liečili pacienta, ktorého ľavá ruka „sabotovala“ pravú ruku. Dozvedeli sme sa, že v jeho prípade je raz dominantnejšia ľavá a raz pravá hemisféra mozgu. Jeden z lekárov poznamenal, že ak táto dominancia funguje v tomto prípade, mala by fungovať u každého. Otázka identity človeka je tak vraj vyriešená. Čo si o identite myslíte vy?
Pojem dominancia hemisfér sa najčastejšie spája s otázkou lateralizácie rečových funkcií a preferencie končatín. Odhaduje sa, že približne 90 percent populácie tvoria praváci a rečová dominancia ľavej hemisféry je v 98 percentách z nich. Okrem skupiny úplne vyhranených pravákov vykazuje väčšina populácie iba čiastočnú dominanciu.
Ľaváci a ambidextri majú hemisferálnu dominanciu slabšie vyjadrenú a rečové funkcie majú na 60 až 70 percent lokalizované vľavo, v 30 percentách vpravo a v 10 percent sú rozložené v oboch hemisférach. Čiže hovoríme o rečovom centre a dominantnej ruke.
Zdá sa, že v prípadoch poškodenia mozgu rozličnej etiológie môže nastať sekundárna transformácia vybraných funkcií z poškodenej hemisféry do intaktnej hemisféry v rámci procesov plasticity centrálneho nervového systému. Dôležitá je spolupráca oboch mozgových hemisfér u človeka.
Identita nemá lokalizáciu. Je to v psychológii individuálna jednota a ucelenosť, v ktorej jednotlivec prežíva sám seba a pociťuje, že sebou ostáva v priebehu svojej existencie. Čiže je to schopnosť vnímať sám seba, chápať zmysel svojej existencie ako člena ľudskej spoločnosti.
Dá sa hovoriť o identite osoby aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí si už nič nepamätajú?
Myslím si, že určite je ich identita, osobnosť narušená, preto ako sme rozprávali vyššie, treba im venovať od ich blízkych veľa času a trpezlivosti.
