Súdna rada je aktuálne bez svojho predsedu. Ján Mazák prišiel o funkciu šéfa rady, keď minulý týždeň za jeho odvolanie hlasovalo desať jej členov. Na otázku, či má ambíciu byť novým predsedom Súdnej rady, Harabin odpovedal, že jeho ambíciou je nástup práva, poriadku a spravodlivosti.
„Toto, čo sa deje v justícii, je absolútny rozklad. Ide vôbec o sfunkčnenie justície,“ vyjadril sa Harabin. Poznamenal, že v prezidentskej kampani presadzoval nástup „práva a spravodlivosti a odpolitizovanie sudcovského zboru a takisto prokurátorského a policajného zboru“.
Harabin: Nikdy som sa o nič sám aktívne neuchádzal
Odmietol, že by sám oslovil SNS so žiadosťou uchádzať sa o miesto v Súdnej rade. „Nikdy som sa sám o nič aktívne neuchádzal. Nikdy. Ani prvýkrát, keď som bol predseda Najvyššieho súdu, ani druhýkrát a ani keď som sa stal ministrom spravodlivosti. Nikdy,“ zdôraznil Harabin. Na poznámku, že teda išlo o iniciatívu SNS, zareagoval: „Oni majú zrejme koaličné dohody o určitých postoch, ktoré prichádzajú do úvahy vývojom.“
Súdna rada je najvyšším samosprávnym orgánom justície. Má 18 členov. Deviatich si volia samotní sudcovia a po troch vyberá prezident, vláda a parlament.
Poslanec SNS Roman Michelko cez víkend vyhlásil, že v utorok alebo v stredu bude na programe odvolávanie dvoch členov Súdnej rady menovaných parlamentom. „Konečne tento hnis na tele slovenskej justície skončí a definitívne,“ povedal Michelko na sociálnej sieti.
Koalícia sa v parlamente chystá odvolávať členov Súdnej rady Jána Mazáka a Andreja Majerníka. Môže to byť však ústavne sporné.
Zlý vtip, hovorí Karas
Opozícia kritizuje zámer SNS. „Nominácia Štefana Harabina za člena Súdnej rady zo strany SNS je zlý vtip. Škody, ktoré Harabin v celej justícii spravil, rátame dodnes. Návrat do týchto čias je neprípustný,“ reagoval podpredseda KDH Viliam Karas.
Podľa strany Sloboda a Solidarita (SaS) je menovanie Harabina dôkazom kšeftovania koalície a ďalší krok k deštrukcii právneho štátu.
„Štefan Harabin nemá na poste člena Súdnej rady čo hľadať. Jeho nominácia by bola v právnom štáte absolútne neakceptovateľná. Potvrdzuje sa však, že podpora SNS v prípade Petra Pellegriniho v kandidatúre za prezidenta nebola zadarmo. Kšefty a obsadzovanie štátnych funkcií sú totiž prioritným záujmom tejto vlády,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling. Až potom sú to podľa neho ľudia, drahé ceny benzínu, zrušené zubné benefity či ceny potravín.
Dvakrát na čele Súdnej rady
Harabin pôsobil ako sudca od roku 1983 s výnimkou rokov, keď bol podpredsedom vlády pre legislatívu a ministrom spravodlivosti v rokoch 2006 až 2009. Do vlády ho nominovalo HZDS.
Súdnej rade predsedal od júla 2001 do februára 2003. Druhýkrát do čela Súdnej rady nastúpil v júni 2009 a vo funkcii zotrval do júna 2014. Od jesene 2014 došlo k zmene, keď predseda Najvyššieho súdu už nemohol byť automaticky členom Súdnej rady.
Harabinovo pôsobenie v justícii je spojené s obdobím, keď ostro vystupoval voči svojim protivníkom. V justícii sa vytvoril tábor takzvaných harabinovcov a jeho odporcov.