Úspech Netflixu však inšpiroval rôzne veľké filmové štúdiá a iné významné spoločnosti, aby si vytvorili vlastné streamovacie platformy. V rámci konkurenčného boja preto začali svoje filmy a seriály z Netflixu sťahovať, aby ich diváci mohli sledovať len u nich a prinútili ich tak ku kúpe svojho predplatného.
V praxi napokon situácia dospela do štádia, že filmový obsah je dnes roztrieštený na viacero platforiem. Okrem Netflixu sú to HBO Max, Disney Plus, Skyshowtime, Hulu, Apple TV Plus či Amazon Prime Video.
Často sa stáva, že nejaký film je možné pozrieť si len na jednej konkrétnej platforme. Je to diametrálne odlišná situácia v porovnaní s hudobným obsahom, kde sa nestáva, že by napríklad skladby skupín Abba či Queen boli, povedzme, iba na Spotify, a na inej platforme už nie.
S týmto súvisí aj zvyšovanie nákladov za streamovacie služby. Ak má nejaký používateľ svoje obľúbené filmy napríklad na troch či štyroch platformách, môže na mesačné predplatné minúť i desiatky eur.
2. Obmedzená ponuka
Pri tomto bode si opäť môžeme pomôcť porovnaním s hudbou. Zatiaľ čo na hudobných streamovacích platformách ako Spotify, Tidal či YouTube Music veľakrát nájdeme aj rôznych menej známych interpretov a ich skladby, v prípade filmov a seriálov platí, že mnoho obsahu nie je legálne k dispozícii nikde.
Paradoxne, takýto oficiálne nedostupný obsah sa dá často nájsť na rôznych pochybných úložiskách, ktoré patria do takzvanej šedej zóny internetu a neraz je na nich obsah porušujúci autorské práva.
Tým sa ale opäť zvyšuje filmové pirátstvo, pretože používatelia, ktorí daný obsah naozaj chcú, siahnu aj po takýchto obskúrnych distribučných kanáloch.
3. Obmedzenie obsahu podľa regiónu
Aby tých obmedzení nebolo málo, ďalšie je rozdelenie filmov a seriálov podľa regiónov, najčastejšie krajín. Platformy totiž nakupujú obsah pre jednotlivé trhy, nie pre celý svet. V praxi sa tak môže stať, že filmy a seriály, ktoré sú v rámci danej služby dostupné v krajinách Severnej Ameriky, nemajú k dispozícii používatelia v Európe.
4. Ťažkosti výberu
Toto je trochu úsmevný bod, ktorý sa už neraz stal námetom rôznych textovo-obrázkových vtipov, takzvaných internetových mémov či memečiek (z anglického meme). Ide o to, že na rozdiel od televízneho diváka si sledovateľ streamovacej platformy musí sám vybrať, čo chce pozerať.
Táto sloboda voľby je niekedy, paradoxne, kontraproduktívna. Mnohí používatelia dokážu celé dlhé minúty (či dokonca aj dlhšie) listovať v ponuke danej platformy a nedokážu sa rozhodnúť, čo si chcú pozrieť.
Niektoré služby, ako už spomínaný Netflix, majú preto funkciu náhodného výberu, ktorá používateľovi sama pustí film či seriál.
5. Zmeny v ponuke obsahu
Ponuka filmov a seriálov jednotlivých streamovacích platforiem nie je vôbec stála a nemenná. Práve naopak, každý mesiac do sú do nej zaraďované rôzne novinky a naopak, niektoré tituly sú vyraďované.
Zatiaľ čo pri zaradení nového titulu na to niektoré služby upozornia (napríklad HBO Max má na to samostatnú kategóriu), pred vyradením sa používateľ túto skutočnosť zväčša nedozvie.
Istou výnimkou je Netflix, ktorý na to síce upozorní, ale len v prípade, že si rozkliknete podrobnosti daného filmu či seriálu. Ak ho máte iba zaradený v zozname na pozretie neskôr, o jeho vyradení z ponuky sa nedozviete a v daný deň odtiaľ proste len zmizne.
Nevýhod je viac
Z ďalších nevýhod môžeme spomenúť napríklad dátovú kompresiu, ktorá sa môže prejaviť nižšou kvalitou obrazu v porovnaní napríklad s titulmi na Blu-ray diskoch. Ďalšou je pridávanie reklám, no a samostatná kapitola je zdražovanie.
V minulosti zvýšil ceny Netflix, nedávno tak urobila platforma Skyshowtime. Zdražovanie práve v týchto dňoch ohlásil HBO Max v súvislosti s tým, že dôjde k premenovaniu platformy na Max. Ak si teda používateľ predpláca naraz viacero takýchto služieb, zvýšenie cien môže pocítiť.
