Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump navrhol Rollinsovú na post ministerky poľnohospodárstva

Rollinsová bude zrejme hrať kľúčovú rolu pri prerokovaní obchodnej dohody medzi USA, Kanadou a Mexikom, čo by mohlo zahŕňať zavedenie Trumpom sľúbených ciel.

Nominovaná (52) je výkonnou riaditeľkou neziskovej organizácie America First Policy Institute, ktorá sa venuje presadzovaniu Trumpovho programu a často sa označuje za jeho „Biely dom v očakávaní". V predošlej vláde Donalda Trumpa bola úradujúcou riaditeľkou Rady pre vnútornú politiku USA. Predtým dohliadala na Úrad Bieleho domu pre americké inovácie.

V prípade potvrdenia v Senáte USA by riadila rozsiahly rezort, ktorý má zásadné dôsledky pre amerických občanov a spoločnosť. Zamestnáva približne 100 000 ľudí a dohliada na poľnohospodárske programy, výskum a obchod, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a rastlín i národné lesy. Ministerstvo taktiež spravuje program potravinovej pomoci, ktorý má viac ako 40 miliónov príjemcov.

Trump vo vyhlásení vyzdvihol záväzok svojej nominantky „podporovať amerických farmárov, obhajovať americkú potravinovú sebestačnosť a obnoviť americké malé mestá závislé od poľnohospodárstva".

Budúci americký prezidnet si sobotňajšou voľbou obsadil všetky najvyššie vládne posty. Podľa BBC ide o 15 poradcov, ktorí vedú hlavné oddelenia vlády. Oznámiť má ešte kandidátov na nižšie pozície, ako vedenie Úradu pre malé podniky či Úradu pre vedu a techniku.

(tasr)

Minúta  |  

Útočník v Jordánsku spustil paľbu na troch policajtov. Následne ho polícia zastrelila

V blízkosti izraelského veľvyslanectva v Jordánsku sa v noci na nedeľu strieľalo.

Jordánska polícia oblasť pri izraelskej ambasáde v Ammáne uzavrela a situáciu má pod kontrolou. Na miesto sa okrem nej podľa svedkov ponáhľala k trom zraneným policajtom aj sanitka. Polícia obyvateľov vyzvala, aby nevychádzali z domu.

Vo štvrti, v ktorej sa prísne strážené veľvyslanectvo nachádza, sa často konajú protesty namierené proti Izraelu. V Jordánsku sa však podľa Reuters organizovali jedny z najpokojnejších zhromaždení v celom regióne Blízkeho východu, kde sú protiizraelské nálady mimoriadne vybičované kvôli vojne v Pásme Gazy.

Mnoho z 12 miliónov obyvateľov Jordánska má palestínsky pôvod. Oni alebo ich rodičia boli vyhnaní alebo utiekli do Jordánska počas bojov, ktoré sprevádzali vznik Izraela v roku 1948. Mnohí z nich majú rodinné väzby na druhej strane rieky Jordán.

(tasr)

Minúta  |  

V Dubaji zmizol izraelský rabín. Izrael tvrdí, že sa našlo jeho telo

Rabín Kogan, s izraelským a moldavským občianstvom, pôsobil v Abú Zabí ako emisár Chabadu. Podľa organizácie zmizol vo štvrtok v Dubaji.

Kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v nedeľu uviedla, že našli telo rabína Zvi Kogana žijúceho v Spojených arabských emirátoch. Podľa vyhlásenia kancelárie bol Kogan zavraždený a išlo o „ohavný antisemitský teroristický čin".

„Štát Izrael bude konať všetkými prostriedkami s cieľom dosiahnuť spravodlivosť voči zločincom zodpovedným za jeho smrť," uviedla kancelária premiéra.

O jeho zmiznutí predtým informovali izraelské médiá. Izraelská špionážna agentúra Mosad mala podozrenie, že išlo o teroristický čin. Úrady sa obávali, že ho uniesli. Mosad spustil rozsiahle vyšetrovanie incidentu spolu s úradmi SAE. Izraelská Národná bezpečnostná rada zároveň pripomenula, že už dlhší čas neodporúča cestovať do Emirátov na iné ako nevyhnutné účely.

Štátna tlačová agentúra WAM v SAE v nedeľu potvrdila jeho zmiznutie, ale nepriznala, že mal izraelské občianstvo. Označila ho len za Moldavca. Ministerstvo vnútra Emirátov zase uviedlo, že Kogan je „nezvestný a mimo dosahu".

Izraelský spravodajský web Ynet s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje napísal, že rabína Kogana zavraždili a sledovala ho iránska rozviedka. Hoci Izrael Irán priamo nespomína, AP pripomína, že Teherán v minulosti vykonával únosy v SAE. Táto krajina, ktorá v roku 2020 nadviazala vzťahy s Izraelom, je považovaná za centrum iránskych spravodajských operácií.

(tasr)

Minúta  |  

MZ vyhlásilo výberové konanie na predsedu a dvoch členov predstavenstva VšZP

Záujemcovia sa môžu prihlásiť do 13. decembra.

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlásilo výberové konanie na predsedu a dvoch členov predstavenstva štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP).

Od 13. novembra je riaditeľom a predsedom predstavenstva štátnej VšZP Matúš Jurových. Do funkcie ho vymenoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas).

(tasr)

Minúta  |  

Humanitárna kríza v Sudáne je horšia ako inde na svete, vyhlásil Egeland

Podľa predstaviteľa Nórskej rady pre utečencov Jana Egelanda je v Sudáne ohrozených 24 miliónov životov.

„Sledujeme neúprosné odpočítavanie do hladomoru, zúfalstva a kolapsu celej civilizácie," dodal. Konflikty ako tie na Ukrajine či na Blízkom východe by podľa jeho vyjadrenia, nemali odvádzať pozornosť od utrpenia ľudí v Sudáne.

„Ak sa všetci zhodneme na tom, že ľudský život je rovnako cenný, nech ste kdekoľvek na svete, potom by mal byť Sudán teraz na prvom mieste nášho zoznamu obáv," dodal Egeland, ktorý nedávno navštívil viaceré oblasti Sudánu.

Emiráty: veľké hry malého štátu

Mohlo by Vás zaujímať Emiráty: veľké hry malého štátu

V mnohých štvrtiach podľa jeho slov videl veľmi jasné známky hrozivej vojny. „Dom za domom, štvrť za štvrťou, vypálené, zničené a vyrabované," uviedol.

Egeland ďalej varoval, že sa môže zopakovať situácia z roku 2015, keď milióny utečencov utekali do Európy z vojnou zmietaných krajín vrátane Sýrie.

(tasr)

Minúta  |  

Obilie vyvezené z Ukrajiny zachránilo pred hladom 20 miliónov ľudí, tvrdí Zelenskyj

Ukrajina je významným pestovateľom obilia a kukurice, pred začiatkom invázie ruských síl vo februári 2022 vyvážala cez Čierne more asi šesť miliónov ton obilia mesačne.

Obilie vyvezené z Ukrajiny zachránilo doteraz vo svete pred hladom 20 miliónov ľudí. Dodávky ukrajinských potravín sa dostali k 400 miliónom ľudí v 100 krajinách sveta. Na tretej konferencii iniciatívy Obilie z Ukrajiny to v sobotu v Kyjeve povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Rusko po spustení invázie zablokovalo ukrajinské čiernomorské prístavy. Vývoz z nich bol obnovený v júli 2022 v rámci čiernomorskej obilnej iniciatívy - dohody sprostredkovanej OSN a Tureckom. O rok neskôr však od nej Rusko odstúpilo.

„Ceny potravín v Egypte, Líbyi, Nigérii a ďalších afrických krajinách priamo závisia od toho, či môžu poľnohospodári a poľnohospodárske firmy na Ukrajine normálne fungovať. Od toho, ako rýchlo dokážeme vyčistiť naše polia od ruských mín, závisí, ako rýchlo sa obnoví obvyklá stabilita trhu s potravinami,“ hovorí Zelenskyj.

Dronové a raketové útoky ruských síl podľa neho poškodili od júla minulého roka 321 objektov v ukrajinských prístavoch a viac ako 20 obchodných lodí iných krajín.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.