Účastníci konferencie sa dohodli, že do roku 2035 im bohatšie krajiny každoročne poskytnú aspoň 300 miliárd dolárov. Adresáti tejto pomoci však dohodu kritizovali ako žalostne nedostatočnú.
Nový cieľ má nahradiť predchádzajúci záväzok rozvinutých krajín poskytovať do roku 2020 chudobnejším krajinám 100 miliárd dolárov ročne na financovanie opatrení v oblasti klímy. Tento cieľ bol splnený o dva roky neskôr, v roku 2022, a jeho platnosť sa skončí v budúcom roku.
Rokovania COP29 sa predĺžili, keďže delegáti takmer 200 krajín hľadali konsenzus. Kolaps hrozil po odchode zástupcov najmenej rozvinutých krajín a ostrovných štátov, ktorí žiadali spravodlivejší návrh.
Agentúra Reuters si všíma, že v dohode nie sú stanovené podrobné kroky, ako budú krajiny postupovať v súlade s minuloročným záväzkom zo summitu COP28, že do konca tohto desaťročia upustia od fosílnych palív a strojnásobia kapacitu obnoviteľných zdrojov energie. Rozhodnutie v tejto veci odložili na ďalšie rokovania v roku 2025.
Prijatý dokument COP29 plánuje do roku 2035 každoročne získavať 1,3 bilióna dolárov na podporu chudobnejších krajín v boji proti zmene klímy. India namietala, že suma je nedostatočná, pričom kritiku vyjadril aj generálny tajomník OSN.
Účastníci sa dohodli aj na pravidlách globálneho trhu s uhlíkovými kreditmi, ktorý má mobilizovať miliardy dolárov do klimatických projektov. Uhlíkové kredity vznikajú projektmi, ako je výsadba stromov alebo veterné elektrárne, pričom jeden kredit zodpovedá zníženiu jednej tony emisií. Krajiny a firmy ich môžu nakupovať na dosiahnutie klimatických cieľov.
Na konferencii v Baku sa dohodlo spustenie centralizovaného obchodného systému OSN budúci rok, pričom vyjednávači ladili detaily bilaterálneho systému a sledovania kreditov.
(tasr)