Boris Macko

Všetko sa začína tým, že nový zámer, či skôr už projekt, dostane väčšinou „svetový“ názov. Najlepšie anglický, veď čo ak tam bude bývať kopa cudzincov (zabudnite). No povedzte, neznie to parádne, ak ide o tower, building, residence, prípadne business či office centre? V tom lepšom prípade rezidencia, čo evokuje vrátnika v livreji, červený koberec k výťahu a pristavenú limuzínu.

No späť od snívania k realite. Po dokončení developerských projektov zväčša (česť výnimkám) výsledok aj napriek anglickému názvu nie je až taký svetový. Človek nemusí byť vetrom ošľahaný stavbár, aby zistil, kde a na čom všetkom sa pri výstavbe šetrilo. A dizajn, resp. vzhľad svetových novostavieb? Jedna báseň v duchu hesla Škatuľky, hýbte sa!

Pripomína hodiny geometrie na základnej škole. Priam notoricky sa opakujú dva geometrické tvary v rôznych variáciách – kocka a kváder. Sem-tam vidno nejaký pokus o oživenie fasády, no opäť štýlom spomínaných geometrických tvarov. Kreativita, invencia, nápad? Načo? Veď klienti zaplatia aj za kocky a kvádre...

Pridaná hodnota v podobe slušného a funkčného dopravného napojenia, detských ihrísk či plnohodnotného parku? Prosím vás, stačia zopár polovyschnutých stromčekov, nejaká šmýkačka, resp. akurátny počet parkovacích miest. Aby ich náhodou nebolo priveľa, lebo vtedy sa dá pýtať viac. A dopravné napojenie? Prosím vás, malichernosť, ktorú má predsa vyriešiť mesto. A načo vybudovať niečo navyše, keď šetríme každé euro.