Práce v minulom roku pribrzdil aj archeologický a architektonicko-historický výskum. Podľa primátora výskumy nepriniesli závažnejšie objavy. Prekvapilo ich veľké množstvo kostí v okolí hradieb. „Tie v minulosti slúžili aj ako smetisko. Našla sa aj nejaká keramika zo 16. storočia, ale nejde o nič mimoriadne,“ uviedol Michal Marhefka.

Mohlo by Vás zaujímať Moderná architektúra v Košiciach alebo Škatuľky, hýbte sa!

S obnovou hradieb začalo mesto minulého roku a vlani od júna do októbra zamestnalo sedem Rómov, ktorí pracovali na obnove mestského opevnenia. V budúcnosti plánuje mesto vybudovať menší park pri hradbách, na mieste, kde ešte pred pár rokmi stáli staré domy.

Počas prác sa vlani podarilo objaviť základy bývalej mestskej brány, ktorou sa do Podolínca vchádzalo od juhu. Na obnovu opevnenia používa mesto kamene zo zbúraných domov, ktoré boli kedysi postavené práve zo zbúranej časti mestského opevnenia. Podľa primátora má opravená časť hradieb slúžiť ako turistická atrakcia. V budúcnosti by mal byť tento úsek hradieb osvetlený.

Mohlo by Vás zaujímať Súd s Kuffovcami obvinenými z nebezpečného vyhrážania sa bude pokračovať v lete

Opevnenie Podolínca sa spomína ako vôbec prvé na území dnešného Slovenska už v roku 1292 v listine krakovského a sandomierského kniežaťa Václava II. Pri jeho budovaní museli pomáhať aj ľudia z okolitých obcí a miest.

Mestské hradby mali pravdepodobne 18 bášt a tri strážne veže. Bašty a veže boli od seba vzdialené 21 až 24 metrov. Hradby boli dokončené v roku 1382. Vysoké boli 9,75 metra a po obvode sa tiahli v dĺžke 562 siah, čo je asi 1 068 metrov.

Do dnešných čias sa zachovala približne jedna tretina z pôvodnej dĺžky opevnenia. Všetky zachované časti hradieb sú vlastníctvom mesta a sú národnou kultúrnou pamiatkou.

Mesto stratilo charakter pevnosti v roku 1711. Odvtedy sa hradbám nevenovala pozornosť. Brány boli zbúrané v polovici 19. storočia. Pri bráne na južnej strane mesta stál kedysi hrad. Dnešný mestský úrad sídli v objekte, ktorý bol pôvodne hradným palácom.