Vášnivou diskusiou sme prišli na to, že o odstrele budú rozhodovať okresné úrady, ktoré sú rýchlejšie a akcieschopnejšie ako úrady centrálnej vlády. To je prirodzené. Dokonca ľudia na týchto úradoch môžu mať väčšiu motiváciu. Nechcú, aby ich na prechádzke po lese napadol medveď. To úradníkov v Bratislave netrápi. Motivácia je však základom všetkého.
Čo ešte úradníkov centrálnej vlády netrápi? Napríklad zdevastované životné prostredie a nadmerná ťažba dreva. Iste, dvakrát za rok možno zavítajú do Tatier. Raz v lete a raz v zime. To im vystačí na návštevu najfrekventovanejších miest, kde to vyzerá celkom fajn.
Úradník okresného úradu či samosprávy však môže mať chatku napríklad na Táľoch, a tak má výhľad na tatranský holorub. Vidí devastované životné prostredie a nevyužitý potenciál. Pritom časť z tohto potenciálu by mohla ostať aj v samosprávnom rozpočte. Hovorím napríklad o dani z ubytovania, ale sčasti aj o dani z nehnuteľností.
Tatranské zjazdovky už naplnili svoj potenciál, viac ľudí sa tam nezmestí. Je na čase rozvíjať prírodný turizmus. K tomu potrebujeme motiváciu a musíme začať pri koreňoch. A to doslova.
O výrube lesov nemôžu rozhodovať anonymní úradníci, ale mali by o tom rozhodovať ľudia, ktorí majú z lesov pozitívne externality. Teda nielen vidinu zárobkov z vyrúbaného dreva, ale aj príliv turistov, rozvoj škôl v prírode, zdravší vzduch, krajší výhľad...
Ak narovnáme motivácie a prinavrátime spätnú väzbu, možno nakoniec niekto objaví hodnotu aj v tých medveďoch. Kým o tom budú rozhodovať anonymní úradníci, tak medvede zostanú len parazitmi, ktorých by sme sa najradšej zbavili. Pritom je ohromujúce, že čo by kameňom dohodil od veľkých európskych metropol, nájdeme týchto predátorov v ich prirodzenom prostredí. To je príbeh, ktorý sa dá predať. Len na to musíme mať motiváciu.
