Zo skúšobne v suteréne na svetové pódiá. Harmoniková akadémia v Soblahove slávi úspechy

Opätovne sme dostali pozvánku na tento festival po dvoch rokoch a v rámci programu sme vystupovali vo veľkých zvučných mestách. Okrem nás na ňom vystupovali hudobníci z Maďarska, Nemecka, Turecka, Švajčiarska, Srbska, Ukrajiny, Bulharska, Luxemburska a Slovenska.

Na festivale sa konala hlavná súťažná prehliadka, ktorá sa začína v talianskom meste Diano Marina, čo je posledné veľké prístavné mesto pred Francúzskom. Na súťažnej prehliadke vyberú komisári niekoho, kto potom vystúpi na festivale v Paríži. Tento rok sa do Paríža prebojoval súbor z Bulharska a nám tesne o bod či dva postup ušiel.

[link url = https://standard.sk/676882/trenciansky-skvost-do-ktoreho-pojdu-miliony-ma-za-sebou-prvu-etapu-rekonstrukcie]

Spomeniete si na nejaký vtipný zážitok?

Na tých zahraničných festivaloch to nefunguje tak, že diváci chodia za vami, ale vy chodíte za nimi. Sú to takzvané promenádne koncerty. Organizátori sa v čase voľna snažia robiť výlety. My sme boli napríklad vo firme, ktorá vyrába parfémy, a viete, aké sú deti – všetko skúšajú. Po prehliadke parfumérie sme autobus vetrali ešte dva dni (smiech).

Zo štyroch dní sme mali voľný iba jeden. Strávili sme ho spoločným výletom. V priebehu zvyšných troch dní deti absolvovali až šesť vystúpení plus transport. Boli sme nonstop v pohybe. Stále sme sa presúvali. Precestovali sme viac ako štyritisíc kilometrov za týždeň.

Najkrajšia však bola eufória detí z toho, že vidia veľký svet a vystupujú na významných miestach. Vystupovali v Cannes, v Sanreme priamo pred starobylým kinom a hotelom Ariston. Decká tieto veci vnímajú. Za štyri dni sme prešli Monako, Nice, Monte Carlo, Sanremo...

Na Slovensku chýbajú promenádne vystúpenia. V zahraničí máte promenádu s niekoľkými tisícmi ľudí. Hrali sme už aj na námestí, kde bolo 7-tisíc poslucháčov.

[link url = https://standard.sk/651362/skoncil-v-truhle-ale-prezil-s-cim-sa-dubnicky-hamlet-musel-este-vysporiadat]

Ak by ste mali možnosť, chceli by ste zorganizovať niečo podobné aj v Trenčíne?  

Neviem si predstaviť, ako by sa to dalo spraviť, ale určite by to išlo. Na tých miestach to žije tým folklórom, tou atmosférou. Hotely sa každoročne tejto akcii prispôsobujú. Pre súbory je to aj finančne výhodné. Festival propaguje televízia a má dosah aj na sociálnych sieťach. V našich podmienkach sa niečo také nekoná.

Vezmite si, že naše zoskupenie je občianske združenie. Harmonikovú akadémiu prevádzkujem len ja a s niektorými vecami mi pomáhajú rodičia žiakov. Sme len „sprievodný ansábel“, ktorý sa snaží riešiť logistiku jednoduchších akcií. Na zorganizovanie niečoho takého, ako je festival World Folklore Festival Diano Marina - San Remo - Cannes, by som vyzval niekoho iného. Máme tu skvelých malých umelcov a silný folklór, ale jeho posolstvo postupne zaniká.

Koľko rokov má najmladší a koľko najstarší člen vašej akadémie?

Najmladší člen má deväť rokov a najstarší devätnásť. Najstarší študenti, ktorých som učil hrať na harmoniku, boli 65-ročná pani Ježíková z Trenčianskej Turnej a 68-ročný pán zo Zámostia.

[link url = https://standard.sk/675425/vedkyna-zo-starej-turej-uspela-v-usa-americki-lektori-sa-po-rokoch-priznali-ze-sa-nas-bali]

Naučili sa hrať aj po šesťdesiatke?

(Úsmev) Áno.

Koľko členov má Harmoniková akadémia?

Momentálne 38. Tento školský rok som mal 74 žiadostí, ale mohol som k ostatným dobrať len štyroch. Na taký počet totiž nemám kapacitu, keďže to robím sám. Heligónka je nástroj, ktorý sa v ZUŠ-ke nevyučuje, a ak áno, tak za zvláštnych, nepriehľadných podmienok. Školstvo ju nedalo do osnov. Vyučuje sa akordeón.

Predpokladám, že neučíte len soblahovské deti, ale že k vám chodia aj žiaci z okolitých dedín...

… z celej Trenčianskej župy.

Ako dlho sa učí žiak hrať, kým ho vyšlete na pódium?

Jeden rok. Heligónka sa považuje za veľmi ľahký hudobný nástroj a za rok, alebo povedzme za desať mesiacov, sa chlapček alebo dievčatko naučí hrať tak, že môže vystúpiť pred publikom.

Čím to je, že súčasné deti majú aj dnes záujem hrať na heligónke?

Možno je to tým, že keď majú spolužiaka alebo kamaráta, ktorý to dokáže, tak sa mu chcú vyrovnať. Prvá vec je teda súťaživosť a druhá vec sú nové dobrodružstvá, lebo deti, ktoré u nás vystupujú, hrávajú aj v zahraničí a majú kopec zážitkov. Je to pre nich nové dobrodružstvo.

Keď vystupujeme napríklad v Chorvátsku, cez deň sa kúpeme a večer do polnoci hráme na námestí a domov prídu úplne unavené (smiech). Keď potom deti o tom hovoria rovesníkom, každý si to chce skúsiť.

Veľakrát však rodičia nasmerujú svoje deti k hudbe, folklóru či k heligónke.

[link url = https://standard.sk/677629/7-dni-v-kocke-vysetrovanie-curillovcov-sa-uzavrelo-nepomohli-ani-manevre-hamrana]

Tri alebo štyri hodiny týždenne mám prenajaté priestory na vyučovanie v obecnom dome v Soblahove, zvyšné hodiny ich učím hrať doma v suteréne. Keď máme „skupinovku“, musia sa zladiť. Na skupinových hodinách sa pripravujú spoločné pesničky na vystúpenia, takže nielen, že sa naučia hrať a spievať, ale vedia aj fungovať s kolektívom.

Heligónka už dávno nie je ten typ nástroja, na ktorom sa hrá len folklór. Zopár ľudí, čo sa tomu venuje, sa snaží zapojiť heligónku do biznisu. Deckám vysvetľujem, ktoré pesničky majú na folklórne vystúpenia a ktoré na biznis (smiech). Heligónka je nástroj, na ktorý sa dá hrať podobne ako na gitare, zvládne viaceré štýly.

Dá sa povedať, že heligónka je multižánrový nástroj?

Určite áno. V budúcnosti nechceme ísť len cestou folklóru, ale radi by sme rozšírili pole pôsobnosti.

Kedy ste založili akadémiu a čo vás motivovalo?

Začal som v roku 2013 v našej škole v Soblahove. Tým, že sa chodievalo na rôzne súťaže, pani učiteľka Holomeková svoje žiačky nasmerovala ku mne s prosbou, či by som ich na ne nepripravil, a tak som ich začal pripravovať. Rok na to som si založil akadémiu, ktorú začali navštevovať deti zo Soblahova, Trenčianskej Turnej a okolia. Teraz sme oslávili 10. výročie. Oslávili sme ho skromne zmrzlinou na festivale v meste Diano Marína na talianskej riviére.

Čo považujete za najväčší úspech vašej akadémie?

Že funguje (smiech). Robím to v suteréne môjho domu a nehanbím sa za to. Keby som to celé sám nedotoval a nebral to nezištne, podobne ako rodičia tých detí, tak by sa to nedalo. Na chod akadémie potrebujem veľa úsilia a času. Na výučbu heligónky nie sú podklady, a preto som za pomoci spolupracovníkov (Kristíny Hlístovej, Ľubky Liškovej, Petra a Lenky Opatovských) vydal knihu na výučbu heligónky a dva pracovné zošity.

Pre heligónku som zapísal cca 280 piesní. Veľakrát deťom z akadémie venujem viac času, ako svojim vlastným a manželka za mňa vyrieši veci doma aj v akadémii, o ktorých sa ani nedozviem. Keď som hru na heligónke nevedel presadiť v ZUŠ-ke, urobil som to ako občianske združenie. Nakoniec som to aj tak nechal, lebo prišla na mňa taká hudobná frustrácia.

[link url =https://standard.sk/678322/pri-oblubenej-vodnej-nadrzi-videli-medveda-na-miesto-vyrazili-polovnici ]

Naše deti sa zúčastnili na mnohých hudobných a speváckych súťažiach a odniesli si z nich prvé, druhé a tretie miesta, lebo dokážeme konkurovať ZUŠ-kám. To je pre mňa výhra, že moja snaha má občas význam. Pravda je aj to, že pri našich hudobných projektoch, vydavateľskej činnosti alebo zahraničných zájazdoch nám pomocnú ruku podá veľa láskavých ľudí, firiem, ale aj Trenčiansky samosprávny kraj a obec Soblahov.

Dovoľte mi, prosím, aj touto cestou poďakovať sa im. Veď aj vďaka nim sme veľa dokázali. Ide o firmy Dynop, Promel, ATG Slovakia, Mikuš Diamonds, Vaspo stone, Jumas Trade, Sun Bus, PLAYLIVE creative group, Kuchyne Beták, Frantisek Uhnák, Peter Dvorský, Tomáš Kútny, Lenka Balonová Obstová a Valéria Ježíková.

Zažili ste počas kariéry talent, ktorý sa len tak nevidí? Dieťa, ktoré vyčnievalo od prvej hodiny?

Jasné, že som mal, aj stále mám. U takých je výzvou ten talent udržať. Teraz ku mne chodí 10-ročný chlapec, ktorý na festivale Sanremo Diano Marina 2022 získal špeciálnu cenu. Ten má taký zvláštny príbeh (úsmev).

Jeho otec mi priniesol harmoniku a povedal mi, aby som ju niekomu posunul, že jeho mladší syn na ňu hrať nebude. Starší mal rád klavír, ale mladší nechcel hrať na nič. Keď mi tú harmoniku podával, tak mladý v aute začal plakať, aby ju nepredával, že on na nej bude hrávať. Tak si ju nechal. Z chalana sa vykľul veľký talent, no ten treba niečím podporiť.

Deti majú v sebe veľkú silu, ale chcú aj nejaké uznanie. Je to dôležité. Treba, aby sa o ich úspechoch napísalo v obecných, školských novinách, na nete (úsmev). Je pravda, že ich treba dať niekedy potom zo stromu dole, ale oni sa naň neskôr ľahšie vyškriabu.

Sledujete úspechy svojich bývalých žiakov? Pokračujú v hraní na heligónke?

Niektorí sú dnes už vysokoškoláci a stále ku mne chodia. Niektorí prerušili, keď začali chodiť na vysokú školu a potom sa vrátili. Heligónka môže byť jedno-, dvoj-, troj- alebo štvorradová a tieto deti hrali iba na určitý počet radov. Keď si časom kúpili nejakú lepšiu harmoniku a potrebovali sa posunúť ďalej, tak sa ku mne vrátili. Ďalšia vec je, že študenti zistili, že harmonikou si vedia veľmi ľahko privyrobiť. Jedna vyučovacia hodina týždenne študenta nezabije.

Po rokoch to už ani nie je tak o hraní ako o tom kamarátstve. Medzi heligonkármi vznikajú priateľstvá, nielen detské, ale aj rodičovské. A ja pri nich aspoň nestarnem (smiech), lebo ono sa to časom poddá.

Na záver by som chcel povedať, že stačí byť obdarený talentom od Boha a je veľmi ľahké objaviť čaro heligónky. Ťažšie je darované nepremárniť, ale vedieť ho nechať rozkvitnúť.