Po pastoračnej skúsenosti v obci Varhaňovce vedel, že pastorácia Rómov sa musí vykonávať ako samostatná činnosť. Biskup Ján Babjak ho na tento účel poveril v roku 2005. Tak mohli svoju činnosť ukotviť v priestoroch rodinného domu v obci Čičava.

„Bol to obyčajný rodinný dom, ktorý sme dostali do podnájmu a boli sme tam štyri roky. Potom sa ocitol v dražbe a my sme ho s pomocou VÚC kúpili. Kapacita domčeka v tom čase bola 40 lôžok," spomína kňaz, ktorý v ňom býval spolu so svojou rodinou a ďalšími spolupracovníkmi.

Do Čičavy chodievali Rómovia na víkendové pobytové aktivity, no okrem toho každodenne pracovali aj v obciach Hlinné, Bystré, Čemerné či Soľ. Podľa otca Martina robili prevažne skautské aktivity, hry, modlitby, rozoberali Božie slovo či chodili na tábory do prírody.

Dostať mladých Rómov na duchovnú cestu vraj nie je ťažké. Ťažšie je ich na tejto ceste udržať. O existencii a činnosti Gréckokatolíckej rómskej misie sa dozvedali práve od otca Martina, ktorý neváhal chodiť po osadách a diskutovať s nimi.

„Ľudia majú skreslenú predstavu o tom, ako to funguje v osadách. Nie všetky rómske deti pobehujú po uliciach a nemajú čo robiť," upresňuje s tým, že to, čo ich presvedčilo prísť na duchovné stretnutia, bola najmä jeho iniciatíva, otvorenosť a odovzdanie pocitu prijatia.

Práve prijatie považuje za dôležitú súčasť spolupráce. „Rómovia vopred očakávajú, že budú odmietnutí, ponížení alebo využití. Trvá veľmi dlhý čas, kým uveria, že ich neodmietneme, alebo že pre nás nie sú ľuďmi druhej kategórie. Že pre nich nerobíme len kvôli peniazom. Dôvera sa dá vybudovať až časom," hovorí kňaz. Dodáva, že Rómovia sú veľmi vzťahoví ľudia. Učí ich, že vo vzťahu sú aj búrky, no podstatné je, aby sa problém riešil a nezastagnoval.

Na svoje prvé nábory ľudí do misií si spomína pozitívne. Aj keď v mnohých Slovákoch zväčša osady vzbudzujú obavy, on sa do nej ísť nebál. Vraví, že tak, ako sa my bojíme Rómov, rovnako sa oni boja nás. „Boja sa, čo im povieme, alebo ako sa voči nim budeme správať. Ja som sa u nich nebál a napríklad aj na začiatku, v Jarovniciach, som stretol veľa vzácnych ľudí. V ich komunite je veľa chudoby a biedy a my často máme strach, keď vidíme špinavých ľudí. No nie každý Róm je chudobný, a nie každý, kto je chudobný, je aj zlý," hovorí s istotou.

Gréckokatolícka rómska misia v súčasnosti formuje Rómov z osád v Prešovskom kraji. Má rómskych asistentov, ktorí robia podomové návštevy, vypočujú ich, robia aktivity pre dospelých alebo pre deti. Pozývajú ich na rôzne aktivity alebo bohoslužby, no je na ľuďoch, či prídu. „Nemáme páky donútiť ich robiť niečo, čo sami nechcú. Musíme robiť tak, aby chceli. Aby sa nechali viesť, žili pre Boha a urobili aj niečo pre druhých," vysvetľuje.

Otec Martin pracuje s rómskou komunitou už 19 rokov. Ako bieleho Slováka ho rešpektujú, no všeobecne podľa neho platí, že Rómovia majú problém s bielymi a ešte väčší, ak je to biely kňaz. Trvá vraj dlho, kým porozumejú, že im nechce ublížiť. Postupne si však s niektorými vybudoval korektné vzťahy a priateľstvá.

Na mnohých z nich je hrdý, pretože sa z nich stali vzdelaní a pracujúci ľudia s dobrým srdcom a ochotou pomôcť každému, kto to potrebuje. „Mladí, ktorých som viedol, sú už teraz dospelí. Jeden ukončil Pedagogickú fakultu v odbore geografia-história, pôsobil aj na Krajskom úrade v Košiciach ako referent pre rómsku problematiku. Ďalšia skončila slovenský jazyk a pôsobí ako dobrovoľníčka pri UPC v Košiciach. Potom máme dievčinu, ktorá skončila ako odborná pracovníčka na Fakulte romistiky a učí tam, ďalší je poslanec Národnej rady. Iní sú pracovníci v komunitných centrách. Všetci sú aktívni v pomoci druhým. Nie sú len tí, čo niečo dostali, ale to, čo dostali posúvajú a komunite pomáhajú," dodal.

Zásluhu na ich sebarozvoji má celkovo sedem kňazov pracujúcich v Gréckokatolíckej misii. Do tímu hľadajú ešte ďalších, no ako povedal Otec Martin, nie je také jednoduché ich nájsť. „Nie sme v seminároch nastavení na to, aby sme pracovali s Rómami. V Spišskom trošku áno. Ale konkrétny výsledok je ten, že výhovorka ‚ja to nedokážem a neviem‘ je vždy silnejšia ako čin. Dlho bola stratégia nášho gréckokatolíckeho biskupstva taká, že pracovať s Rómami bude ten, kto bude chcieť," dodal s tým, že sa však už preklápajú do ďalšej etapy.

„Rómovia sú ľudia a im patrí rovnaká duchovná starostlivosť tak, ako všetkým ostatným. Či sa nám to páči alebo nie. Keď naši starí otcovia žili bez prívodu vody a vedeli napísať základné písmená, kňazi sa im venovali. Prečo by sme to nemohli robiť teraz my? Možno len potrebujeme zísť z piedestálu a vedieť sa priblížiť k obyčajným ľuďom," zamyslel sa.

Predstava Rómov o viere nie je podľa neho odlišná. „Takisto ako bieli veria v to, že Pán Boh je tu na to, aby im pomohol. Snažíme sa ich však viesť k tomu, že nie Boh je tu na to, aby slúžil nám, ale aby my sme slúžili jemu," objasnil kňaz a dodal, že u Rómov sa nájdu komunity, ktoré veria na rôzne úkazy.

„Zjavenia, videnia, sny, veľakrát ich riešia. Tie sny prejdú, keď sa človek obráti a začne žiť s Ježišom. Keď im veci primerane vysvetľujeme, pochopia to. Veľa dokážu prijímať prostredníctvom svedectiev, teda toho, čo niekto osobne zažil. Práve tento spôsob často využívame," upresnil. 

Budovu a sídlo Gréckokatolíckej misie Savore Sigord rekonštruovali tri roky. Ešte dnes prebiehajú posledné úpravy. Pracuje sa na fasáde a v pláne je aj úprava exteriéru. Priestory sú veľké, nájdu sa v nich spoločenské miestnosti, kaplnka, kaviareň, telocvičňa, dokonca nahrávacie štúdio. V časti bývalého internátu sú tiež izby a apartmány, v ktorých ubytovávajú kohokoľvek, kto si to prenajme.

Centrum má byť prioritne zázemím pre misiu, no je k dispozícii aj celému spektru aktivít iných organizácií. Zo zarobených peňazí dokážu financovať ďalšie aktivity pre Rómov. Medzi plánmi do budúcnosti je aj výstavba ďalších centier a bytov pre kňazov. Časovo bližšie plány hovoria o rozvoji duchovnej činnosti. V centre sa napríklad pravidelne každú prvú nedeľu v mesiaci koná podujatie s názvom Savore Kurke, počas ktorého prídu Rómovia na liturgiu, obed, vyučovanie a chvály. Kňazi pôsobia v šestnástich obciach, no Savore Sigord je zázemím pre hromadné podujatia a najmä domovom, z ktorého vychádzajú lepší ľudia, pripravení pomáhať.