Policajná preventistka Ľudmila Húsková: Obeťou šikany na školách sú už aj učitelia

S kapitánkou Húskovou sa stretávame v spomínanom ústave, kde prišla deťom z blízkych základných škôl vysvetliť, prečo je dôležité zaujať k drogám rázny a odmietavý postoj. Túto prednášku sme čitateľom priblížili v samostatnom článku.

Prednáška je súčasťou projektu, ktorý v Turci prebieha na mesačnej báze už viac ako rok. Ide o spoluprácu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Martine, Okresnej prokuratúry v Martine a ÚVTOS-u, pričom cieľom je prevencia a zníženie kriminality.

Prednášky niekedy prebiehajú aj v priestoroch základných či stredných škôl. Podľa prokurátorky z Okresnej prokuratúry v Martine Kataríny Kocianovej je o prednášky veľký záujem. „Záujem o prednášky je taký vysoký, že školy musia často čakať dlhú dobu, než sa im môžeme venovať,“ hovorí.

V nasledujúcej časti prinášame rozhovor s policajnou preventistkou, kapitánkou Ľudmilou Húskovou na tému šikana a prevencia. Kapitánka Húsková bola v decembri minulého roka ocenená za aktívne občianstvo a ľudskosť, jej kniha Šikanovanie a kyberšikanovanie mládeže získala 3. miesto v kategórii odbornej literatúry ankety Kniha Turca 2023.

Môžete našim čitateľom na úvod objasniť, čo presne je náplňou práce policajnej preventistky a akým výcvikom si takáto osoba na Slovensku prechádza?

Prechádzala som klasickým výcvikom v Policajnom zbore, potom dôstojníckym vzdelaním v Bratislave, čo je niekoľkomesačné štúdium. Môj výcvik spočíva aj v praxi. Začínala som na obvodnom oddelení, kde som pracovala v teréne. Mojou devízou je skúsenosť z civilného sektoru, kde som nadobudla doktoráty v oblasti sociálnej patológie, ktorej sa venujem. Policajný zbor mi doprial sériu rôznych školení a konferencii. Vzdelávanie v tomto sektore funguje naozaj veľmi dobre.

Prevencia znamená určitú edukáciu. V rámci Slovenska je v každom Okresnom riaditeľstve preventista, ktorého úlohou je eliminovať trestnú činnosť v regióne prostredníctvom prevencie. Tá je zameraná na dopravnú výchovu či sociálno-patologické javy, ako napríklad drogová trestná činnosť, šikana, násilie na senioroch, ženách a tak ďalej.

Prevenciu realizujem formou prednášok, besied, často publikujem na dané témy do časopisov či kníh. Zúčastňujem sa konferencií, kde si vymieňame skúsenosti na akademickej pôde. Tam sa stretávajú rezorty a komunikujeme s inými inštitúciami, napríklad úradom práce či ministerstvami.

Ako preventisti sa snažíme promptne reagovať na trestnú činnosť v regióne, napríklad ak máme podvodníkov voči seniorom, okamžite sa na to zameriame a vychádzame do ulíc. Komunikujem napríklad s poštárkami, ktoré vedia vytipovať osamelých seniorov, ktorých potom pred takýmito nástrahami varujeme. Rovnako pracujeme aj s klubmi dôchodcov a podobne.

Venujete sa často aj šikane. Ako je na tom Turiec v oblasti šikany na školách?

Prípadov šikany pribúda, aj tých vážnych. Teraz som sa venovala prípadu šikany voči učiteľke. Je alarmujúce, že agresívne správanie už neprebieha iba medzi deťmi, ale presúva sa čoraz viac aj na pedagógov.

Čoraz častejšie sú prípady kyberšikany, čo stav zhoršuje. V minulosti neboli sociálne siete a ak došlo k šikane, občas sa stalo, že cez víkend či cez prázdniny emócie vychladli a v pondelok si už na incident nikto nespomenul. Teraz si ale obeť nemá čas cez víkend oddýchnuť. Šikana môže vďaka sociálnym sieťam prebiehať 24 hodín denne. Pocit obete nastáva veľmi rýchlo.

Školy však s nami spolupracujú a vo všeobecnosti sa problematika riešenia šikany na školách posúva vpred. V rámci regiónu pôsobí špeciálna komisia, v ktorej sú zastúpené viaceré inštitúcie, ako napríklad školy, polícia, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny či prokuratúra.

Deťom sa v prípade šikany odporúča obrátiť sa na učiteľa či rodiča. Čo by však mal urobiť rodič, ktorého dieťa je šikanované? Ako sa má zachovať?

Záleží o aký druh šikany ide. Zároveň musíme pochopiť, že nie každý rodič sa so šikanou stretol. Určite je dôležité pristupovať k prípadu citlivo a bez kriku. Rodič si napríklad môže naštudovať školský poriadok. Je správne, ak sa rodič obráti na odborníka a začne problém komunikovať s triednym učiteľom a vedením školy. Každá škola má podporný tím.

Rodičia majú často tendenciu zaujať bojový postoj, chcú zobrať právo do vlastných rúk, čo chápem. Dôležité je riešiť problém v pokoji, bez invektív a rozbrojov. Je potrebné deťom ukázať, ako správne riešiť konflikty. Nedovoliť, aby násilie a nenávisť eskalovali. Štandardom nášho života nech je úcta, slušnosť a dôstojnosť.