Široko dostupný internet je stále pomerne novou technológiou, preto nie je prekvapivé, že o jeho dosahoch na ľudské životy zatiaľ vieme pomerne málo. Naviac ide o stále sa rýchlo rozvíjajúcu a premenlivú technológiu, s ktorou sa ľudia len postupne zžívajú.
Varovania pred možnými negatívnymi vplyvmi vedú k návrhom rôznych opatrení. Niektoré prinášajú samotné technologické spoločnosti – v nastaveniach mobilného telefónu si napríklad môžeme obmedziť čas strávený nad jednotlivými aplikáciami –, s inými prichádza verejný sektor napríklad v podobe obmedzenia digitálnych zariadení v školách.
Je prirodzené, že negatíva dostávajú viac pozornosti než pozitíva. Na jednej strane je tu mediálna sféra, kde sa zlé správy predávajú lepšie než dobré, a zároveň problémy volajú po reakcii, zatiaľ čo kladné efekty si ju nevyžadujú. Pre komplexné hodnotenie internetu ako technológie treba však poznať oboje.
Na kladné stránky internetu poukazuje nová štúdia zverejnená v časopise Technology, Mind, and Behavior.
Lepší život s internetom
Nejde o štúdiu sponzorovanú technologickými gigantami. Autormi štúdie sú európski bádatelia Matti Vuorre a Andrew K. Przybylski pôsobiaci na univerzitách v Tilburgu a Oxforde a financovanie výskumu pochádza predovšetkým z grantovej agentúry britskej vlády a nadácie rodiny Huo. V závere štúdie autori uvádzajú, že pozitívny efekt nie je bez výhrad – o tom však až neskôr.
Štúdia pracuje s údajmi z Gallup World Poll, veľkého dotazníkového prieskumu uskutočňovaného opakovane na reprezentatívnych vzorkách v rôznych štátoch sveta. Celkovo mali k dispozícii odpovede viac než 2,4 milióna ľudí zo 168 štátov z obdobia medzi rokmi 2006 a 2021.
V priebehu skúmaného obdobia je prospešné sledovať rastúcu penetráciu internetu v spoločnosti. Zatiaľ čo v roku 2006 udávalo prístup k internetu menej než štvrtina opýtaných, okolo roku 2020 už používanie internetu hlásilo viac než 90 percent respondentov.
Štúdia ukazuje pozitívny vplyv internetu na rôzne aspekty subjektívne vnímanej kvality ľudského života. Používatelia internetu vykazovali vyššiu mieru spokojnosti so svojím životom, vyššiu mieru pozitívnych a nižšiu mieru negatívnych zážitkov, lepšie sociálne vzťahy. Zlepšenie života sa prejavilo vo všetkých stanovených kritériách a hoci nie je veľké, nie je ani zanedbateľné.
Subjektívne vnímanie kvality života, samozrejme, ovplyvňujú aj mnohé ďalšie faktory. Autori preto zohľadnili aj príjem (ktorý v minulosti prístup na internet výrazne ovplyvňoval), vzdelanie, ako aj pracovný, rodinný a zdravotný stav. Vplyv internetu sa ukázal pozitívny aj po zohľadnení týchto faktorov.
Viac internetu neznamená lepší život
Hoci štúdia ukazuje vo všeobecnosti kladný vplyv používania internetu, upozorňuje na jednu skupinu, u ktorej sa preukázal opačný efekt. Tou sú mladé ženy vo veku 15 až 24 rokov. Tento výsledok je v súlade s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré ukázali vyšší výskyt kyberšikany a súvislosť medzi používaním sociálnych sietí a príznakmi depresie.
Dôležité je tiež zdôrazniť, že zistené pozitívne efekty sú spojené s vyžitím internetu bez zohľadnenia času stráveného jeho používaním. Samotný prístup k internetu môže zlepšovať kvalitu života rôznymi spôsobmi – dostupnosťou informácií či komunikačnými možnosťami –, to však neznamená, že väčšie využívanie internetu bude mať silnejší efekt na kvalitu života.
Cestou k lepšiemu poznaniu vplyvu internetu by bolo spojenie existujúcich údajov o psychickom stave ľudí z rôznych výskumov s údajmi o reálnom používaní internetu, ktoré rôzne internetové platformy zbierajú o svojich používateľoch. Otázkou je, či by tieto platformy boli ochotné údaje poskytnúť, a to s rizikom, že výsledky pre nich nemusia byť príjemné.
V kontexte iných štúdií o škodlivosti používania internetu môže nová štúdia potvrdiť intuitívny záver, že internet je dobrý sluha, ale zlý pán. Výzvou zostáva nastaviť mu správne limity.