Ako sa robí zahraničný puč. Značka Ibiza

Sú to dva roky, čo nemecké noviny Spiegel a Süddeutsche odpálili bombu. Strache bol hneď politicky mŕtvy, Angela Merkelová spokojná. V Rakúsku padla vláda, pravicových populistov nahradili po voľbách Zelení. Rakúsko opäť myslí po nemecky. Dnes už poznáme celé video, z ktorého Nemci vystrihli tých pár minút, ktoré to celé vyvolali. Dobrý dôvod na malú rekonštrukciu a návrat k téme.

V lete 2017, dva mesiace pred rakúskymi voľbami, padol predseda pravicovo-populistickej FPÖ Heinz-Christian Strache do grandióznej pasce. Bola nastražená na ostrove Ibiza, strojcovia si prenajali luxusnú nehnuteľnosť, obkolesili ju drahými limuzínami a to všetko vydávali za letné sídlo netere ruského oligarchu Makarova.

Oligarchovou neterou bola v skutočnosti volavka, dom sledovali kamery, vodka a redbull tiekli prúdom a opitý nadržaný proruský politik sa zosmiešňoval neuváženými rečami. Kto Stracheho trošku poznal, nemohol byť prekvapený z tejto jeho (Stracheho slová) „ožratej historky“. Je to taký jednoduchší populista, bývalý playboy a vymetač barov. Slobodní vďačili za svoje volebné úspechy odjakživa svojmu nepriateľstvu k moslimským prisťahovalcom. Ani on, ani jeho strana nikdy nemali bohvieakú mravnú úroveň. Milovali brúsené dýky, rýchle autá, ostré psy – no a mladé blonďavé baby.

Producenti videa – viedenský realitný právnik iránskeho pôvodu a skrachovaný viedenský detektív, ktorý utiekol pred rakúskou justíciou do Mníchova – chceli Stracheho politicky zničiť, no pritom aj vytĺcť nejaký ten milión. Lenže nikto v Rakúsku nechcel dať za kompromitujúce video ani halier. Dnes vieme napríklad aj to, že video ponúkli vtedy ešte vládnucej SPÖ. Sociálni demokrati sa určite neštítili špinavých kampaní, veď na ten účel pre volebnú kampaň roku 2017 angažovali skúseného izraelského „poradcu“ Tala Silbersteina, ale video z Ibizy nechceli. Zrejme považovali obsah za príliš slabý.

Z videa bol ležiak, nepredajný tovar. Prešiel rok a pol, kým ho konečne niekto zobral – Nemci.

V Rakúsku vládla od volieb roku 2017 pravicová koalícia, ktorú viedla mladá hviezda ľudovcov Sebastian Kurz, HC Strache mu slúžil ako lojálny vicekancelár. Koalícia pôsobila súdržne, medzi voličmi bola obľúbená. Lenže kvôli svojmu odporu k migračnej politike nemeckej kancelárky predstavovala tŕň v oku Angely Merkelovej a mediálno-politickému komplexu Spolkovej republiky Nemecko. Zvlášť kancelár Kurz bol v Nemecku vnímaný ako drzý vyzývateľ zaslúžilej kancelárky. Kurz bol v nemeckej tlači figúrou na odstrel, satirický časopis Titanic raz prišiel s titulkom Baby Hitler töten! (Zabiť Hitlerovo bábätko!)

Österreicher/innen, abonniert TITANIC: https://t.co/MNWLQl2ta3 pic.twitter.com/Y2ouWWqKLV

— TITANIC (@titanic) October 16, 2017

Keď sa video dostalo do rúk zeleno-liberálnych novín Spiegel a Süddeutsche Zeitung, odpálili redaktori z Nemecka aféru, ktorá svojím konšpiračným štýlom pripomínala spravodajskú operáciu. Doyen nemeckej politiky Wolfgang Schäuble vtedy povedal, že pasca z Ibizy „smrdí tajnými službami“. Dodnes sa nevie, či niekto túto nákladnú pascu objednal, nemeckí redaktori zaryto mlčia o pôvode videa, bežný Rakúšan donedávna z takmer štyri roky starého videa nevidel takmer nič. Strache a údajná neter oligarchu Igora Makarova pili a rokovali na Ibize sedem hodín, Nemci z toho zverejnili iba päť-šesť minút – samé vyhovujúce výseky.

Niečo z toho, čo Strache v ten horúci augustový deň tvrdil, bolo zjavné chvastúnstvo. Napríklad jeho tvrdenie, že FPÖ dostala okľukou (cez spolky blízkych strane) sumy vo výške od pol milióna do dvoch miliónov eur od viacerých koncernov. To sa nikdy nepotvrdilo. Strache očividne klamal, aby pohol „oligarchyňu“ k darom. Ďalšie vyjadrenia zachytené na videu ukazovali naivné mocenské fantázie. Strache radil Makarovovej neteri, aby založila v Rakúsku stavebný koncern, lebo keď bude v Rakúsku pri moci on, „potom dostane zákazky a Haselsteiner už nedostane nič“. Hans-Peter Haselsteiner, majiteľ stavebného koncernu Strabag, je na rozdiel od „ruskej netere“ ozajstným (liberálnym) oligarchom, sám ale potvrdil, že Strabag počas sedemnásťmesačného vládnutia Slobodných neprišiel o žiadnu zákazku.

• 

• 

• 

Najväčšiu pozornosť si získal výsek, v ktorom Strache uviedol model na pretvorenie mediálnej scény – à la Viktor Orbán v Maďarsku. Vyzval svoju ruskú hostiteľku, aby kúpila podiely v najväčšom bulvárnom denníku Krone. Tieto noviny v deväťdesiatych rokoch aktívne sprevádzali a podporovali vzostup Slobodných, predsedu Stracheho ale už otvorene nepodporili. Strache volavke vysvetlil, že by musela potom v Krone „pushovať“ niekoľkých novinárov, „zack zack zack“, niekoľko ďalších vyhodiť, „zack zack zack“, a niekoľko nových zabudovať do systému. To by vraj stačilo, aby dostal vo voľbách nie 27, ale 34 percent.

Nič z vystatovania na Ibize sa neuskutočnilo, v skutočnosti kúpil Krone mladý realitný magnát René Benko, osobný priateľ Sebastiana Kurza, a odvtedy spieva tento denník chválospevy na Kurza a haní Slobodných.

Sú to presne dva roky, čo v máji 2019 Spiegel a Süddeutsche odpálili bombu do susednej krajiny. Merkelová vyzerala spokojne, už po niekoľkých hodinách od zverejnenia vyzvala k boju proti populistom. Strache bol v momente politicky mŕtvy, odstúpil zo všetkých svojich postov a bol vyhnaný zo strany. Slobodní chceli bez neho v koalícii pokračovať, Kurz však po sedemnástich mesiacoch vypovedal koalíciu. Na jeseň nasledovali predčasné voľby, ktoré Kurz suverénne vyhral. Koaličného partnera si vymenil: z najviac pravicovej strany v rakúskom parlamente prešiel k najviac ľavicovej – k Zeleným.

• 

• 

• 

Kľúčovú úlohu v tom zohral spolkový prezident Alexander van der Bellen, v minulosti dlhoročný predseda Zelených. Prezident pravicovú vládu Kurz – Strache z duše nenávidel, chopil sa príležitosti a odmenil Kurza najštedrejším spôsobom – umožnil mu do predčasných volieb dovládnuť s jednofarebnou vládou. Ten mimoriadne veľkorysý plán prezidentovi síce pokazil parlament, v ktorom Kurz po odhodení Slobodných už nemal väčšinu, takže musela dovládnuť úradnícka vláda, ale odvtedy funguje ľudovecko-zelený tandem.

Všetci sú spokojní: Merkelová, nemecké médiá, rakúske médiá, v ktorých Slobodní majú historicky najnižšiu podporu, a z rakúskeho strašidla sa stal pre Nemcov rakúsky vzor. Obdobná vládna koalícia ako v Rakúsku sa rysuje aj v Nemecku. Dokonca aj tí najzúrivejší aktivisti z nemeckých médií sa s Kurzom zmierili. Už nemusia Baby-Hitlera zabiť, skrotili si ho.

• 

• 

• 

Nedá sa ale povedať, že kauza Ibiza je úplne zabudnutá. Na pôde rakúskeho parlamentu funguje už dlhšie vyšetrovací výbor, z ktorého sa občan raz za čas dozvie nejakú drobnosť. Napríklad unikli dve-tri fotografie volavky (naozaj nie je škaredá). Zvlášť sociálnodemokratickí a liberálni členovia výboru sa málo zaoberajú samotnou Ibizou, ale využívajú tento orgán ako príležitosť na vyšetrovanie iných korupčných káuz zvrhnutej pravicovej vlády, najmä jej prepletenosť s hazardným priemyslom.

Keďže Slobodní živoria vyobcovaní kdesi na okraji slušnej mainstreamovej spoločnosti, nedarí sa im veľmi poukázať na nezrovnalosti. Keď napríklad upozornili na fotografiu z kalendára programu Outlook prezidenta van der Bellena, v ktorom bola krátko pred vypuknutím Ibiza aféry poznámka Die Bombe platzt (Bomba vybuchne), novinári sa uspokojili s vysvetlením prezidentského paláca, že prezident si to tam zapísal asi neskôr.

Veľký rozruch by si pritom zaslúžil protokol z videa, ktorý zverejnil Stracheho advokát v auguste roku 2020 (padlý politik musel takmer rok bojovať za to, aby si video vôbec mohol pozrieť). Z tých citátov je zrejmé, ako účelovo nemeckí novinári zostrihali rokovania z Ibizy.

Z protokolu vyplýva, že falošná oligarchyňa sa neskoro v noci začala hnevať, lebo Strache podľa nej priveľa táral a vyhýbal sa konkrétnej dohode o investícii 270 miliónov eur z jej strany. Začala v dosť vulgárnej ruštine nadávať, že sa nenechá (nasleduje slušný preklad) „nejakými sľubmi obalamútiť. Úprimne povedané, už mi to pije krv. Stojí ma to veľmi veľa času.“ Strache na to podľa protokolu reagoval slovami: „Chcem pekný večer. Nechcem žiadne peniaze. Seriem na to. Chcem ľudí, čo sú čestní a tu,“ – ukázal na svoje srdce – „tu, tu, to má oveľa väčšiu hodnotu. Seriem na to.“

V inej scéne, keď volavka argumentuje korupčnými praktikami vo východnej Európe, Strache povie: „Áno, ale takto tu nehráme.“ A inokedy: „No way, neurobím to.“ A v tej istej scéne: „Teraz ale na rovinu. S každou ďalšou sračkou je človek zraniteľnejší a ja nechcem byť zraniteľný. Chcem mať pokojný spánok. Keď ráno vstanem, chcem si povedať: ‚Ja som čistý.‘“

• 

• 

Médiá o dovtedy neznámych úryvkoch niečo napísali, ale obvykle s framingom, že to nič podstatné na obraze nemení, že Strache chcel predať republiku, a že tých „čestných“ viet na Ibize vyslovil niekoľko možno len preto, že vytušil pascu.

Nič podstatné sa nezmenilo ani po tom, keď druhé bulvárne médium Österreich začiatkom apríla zverejnilo celé video. Strache už len málokoho zaujíma, je to odpísaný zúfalec mimo politiky, so svojou vlastnou kandidátkou sa ani nedostal do mestského zastupiteľstva svojej niekdajšej bašty Viedeň a Slobodní ho nevzali späť do strany. Mnohí Rakúšania si ani nevšimli, že po rokoch by si konečne mohli prezrieť celé video z Ibizy. Mienkotvorné médiá sa tomu veľmi nevenovali. Ibiza už len unavuje.

Stalo sa, je to pasé, rozliate mlieko, čo už. Dvoje nemecké noviny poučovali rakúsku vládu, s pasívnym prizeraním sa rakúskych médií a následne s aktívnou spoluprácou rakúskeho prezidenta, rakúskeho kancelára, zopár rakúskych oligarchov a veľkého množstva Rakúšanov dobrej vôle. Strache si za to môže sám, správal sa ako nezrelý tínedžer, narobil si hanbu. Aj keď trestnoprávne nič nespáchal, je nehodný funkcie vicekancelára.

Dodnes nevieme, či nemecké noviny za video niečo zaplatili. Vieme len to, že dosiahli všetky svoje ciele. V úplnom utajení bol medzitým o Ibize už natočený aj hraný film, stál sedem miliónov eur a čoskoro poteší divákov nemecko-americkej televízie Sky. Filmové práva na ten nešťastný rakúsky príbeh predali nemeckí redaktori.

Niekto z toho napokon niečo vytĺkol.