7 dní v kocke: Fico je späť a útočí. No celkom iným smerom, ako si myslí opozícia

V rubrike 7 dní v kocke Dag Daniš komentuje hlavné témy týždňa. Dnes o novom Ficovom videu a jeho politickom zámere, ktorý asi v opozícii celkom nepochopili; o tichom zápase Smeru s Pellegrinim za „mocenskú rovnováhu“; o náraze politických aktivistov z Markízy a o nervozite progresívnych strážcov viery zo sily alternatívy – a z Dannyho Kollára.

1. Fico dvíha prst

„Čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Táto téza neplatí o každom, no o Robertovi Ficovi určite. Je späť.

Fico nové video nazval Odpúšťam a varujem. Odpustil útočníkovi. No zároveň dvihol prst. Strelec podľa neho nebol osamelým pomätencom, ale aktivistom opozície, „poslom zla a nenávisti“, ktorú rozpútali politicky neúspešné opozičné strany a protivládne médiá. A toto už Fico tolerovať nemieni. Médiá a mimovládne organizácie vyzval, aby prestali zakrývať pravdu (prepojenie útočníka s opozíciou) a zľahčovať jej následky.

Fico vo svojom videu podnikol dve veci. Pomenoval problém. Ako inak, z pozície obete. A urobil si kampaň pred eurovoľbami.

To prvé trafil celkom presne. Fico tvrdí, že žijeme v dobe, v ktorej sa predpisuje a vynucuje „jediný správny názor“, ktorý má byť provojnový. Kto z predpísaného názoru vybočuje, ten je terčom prenasledovania, nenávisti, odsudzovania, agresivity. Pri útokoch na skupiny s inými názormi celkom zlyhávali poistky. EÚ, tretí sektor, médiá, hlava štátu… Všetci roky ignorovali sťažnosti na porušovanie práva. Z geopolitických dôvodov.

Výsledkom je stupňovanie nenávisti v spoločnosti, ktoré začína byť nezvládnuteľné. A nebezpečné. Ak sa politika opozície a aktivistických médií nezmení, násilie namierené proti vláde bude podľa Fica pokračovať.

V tomto má Fico pravdu. Nebol to Smer, kto nepripustí či potláča iný názor. Jakobínsky fanatizmus štyri roky predvádzala – a predvádza – skôr druhá strana. Kritické hlasy chce umlčať a vytlačiť mimo spoločnosti – ako zradcov, bezpečnostné hrozby, zlo… Keď dnes majú kritické hlasy väčšinu, v opozičnom tábore nastupuje frustrácia, zúfalstvo, hanba, nezmieriteľnosť. Čo sú, priznajme si, choré a vysoko toxické emócie.

Škoda, že Fico neukázal väčšiu dávku veľkorysosti. Do riešenia – krotenia konfliktu na únosnú úroveň – by sa mali zapojiť oba konce ringu. Inak to nepôjde.

Druhá vec, ktorú podnikol Fico v novom videu, je kampaň pred eurovoľbami. Jeho príhovor bol zverejnený pár hodín pred začiatkom moratória.

Či uspel, to uvidíme po víkende. Zatiaľ je jasné len to, na ktoré skupiny spoločnosti Fico mieril. Rétorika premiéra bola cielená na voličov Republiky, Kotlebu, SNS a ďalších národných strán. Fico chce odstaviť nabok radikálne a extrémistické strany – a stiahnuť ich voličov pod Smer.

Politická matematika je celkom prostá. Buď radikálny národný tábor posilní Republiku. Alebo posilní Smer. Preto Fico spomínal médiá Georga Sorosa, zahraničných sponzorov mimovládok, útoky na suverenitu či na slobodu slova. V eurovoľbách chce to isté čo v parlamentných voľbách – presmerovať rast Republiky na seba. A obsadiť Uhríkovu špajzu.