Internet je kvôli nemu plný lacných teologických a psychologických rozborov charakteru farára Kuffu, no v skutočnosti to všetko len odvádza pozornosť od centrálneho problému.

Na celej „afére“ je totiž najviac zarážajúce to, že Kuffa nie je jediný kňaz, ktorý sa vyjadruje k politike, no je jediný, kto za to neustále čelí šikane v médiách.

Dajme teraz bokom kňazov, ktorí (rovnako ako Kuffa v minulosti) otvorene deklarujú svoju podporu pre konkrétne strany či kandidátov na vlastných komunikačných kanáloch, respektíve osobných profiloch na sociálnych sieťach. Problém sa totiž medzičasom posunul ďalej.

Nie je to predsa až tak dávno, čo dvaja mladí katolícki kňazi Marek Mucha a Adam Štefanec prelomili tabu a pôsobili priamo v propagačnom klipe Ivana Korčoka pred prezidentskými voľbami. Tu pritom nešlo o vyjadrenie vlastného názoru vo verejnom priestore, ale priame účinkovanie v politickej kampani.

Aj vtedy bol však hlavnou témou Kuffa. A to napriek tomu, že oni účinkovali priamo v kampani jedného z kandidátov a Kuffa nie.

Dvojaký meter vidíme aj v tom, že pri Kuffovi médiá zisťovali, čo na to hovorí jeho biskup, ale pri dvojici mladších kňazov už nie. Pritom aj tu mohli novinári tlačiť, aby biskup podnikol kroky voči kňazom a klásť nepríjemné otázky.

Prečo o nich nikto nepísal plamenné komentáre a statusy na sociálnych sieťach, prečo pri nich slovenské médiá necítili potrebu sebabičovania cirkvi prostredníctvom iného Halíka? Nuž - zdá sa - že preto, že problémom v skutočnosti nie je vzťah kňazov k politike, ale to, že Kuffa nemá správne názory. Preto sa voči nemu používa dvojaký meter.

Na druhej strane však treba priznať, že posun nastal aj u farára Kuffu. Ten totiž v prípade Romany Tabák napodobnil svojich mladších spolubratov v kňazskej službe a rovnako vstúpil priamo do politickej kampane.

Pritom podpora pre pani Tabák je od katolíckeho kňaza značne problematická. Kuffa totiž často hovorí o tom, že kresťania majú podporovať tých politikov, ktorí zastávajú kresťanské hodnoty, pričom menuje najmä boj proti genderu a potratom.

Spĺňa tieto kritéria Romana Tabák? Dajme tomu, že vystupuje proti genderu. Ale pri potratoch sa to už nedá povedať. Veď Tabák odmietla aj Záborskej mierny návrh, ktorý nemal nijako obmedzovať potraty, len poskytnúť sociálnu pomoc matkám v ťažkej životnej situácii. S odôvodnením, že "každá žena musí mať právo vybrať si!"

Navyše, ako už upozornil Postoj, bývalá poslankyňa OĽaNO a Sme rodina ešte začiatkom mája propagovala takzvanú sexuálnu asistenciu pre hendikepovaných, čo nie je nič iné ako prostitúcia.

Ako je potom možné, že ju Marián Kuffa podporil?

Indície ukazujú len jedným smerom. Každý vidí s kým bola Romana Tabák na jednej kandidátke. Historka o tom, že Tabák sa po ceste z Košíc náhodou ocitla v Žakovciach neobstojí. V politike, najmä v čase kampane, sa totiž také veci ani náhodou nedejú náhodne.

V čase politickej divočiny by si preto mal dať aj farár Kuffa a jeho politické okolie pozor, aby sa napokon v niečom nepodobal na Tomáša Halíka. A aby nepodporoval političky, ktoré stoja o podporu kňazov pred voľbami, ale mimo nich sa im učenie cirkvi prieči.

Napokon, krátka poznámka k debate cirkev a podpora politikov. Bol to francúzsky učenec Alexis de Tocqueville, ktorý vo svojom slávnom diele O demokracii v Amerike píše, že sila katolíckej cirkvi v Amerike spočíva práve v tom, že obhajuje princípy, no v politickom boji sa na rozdiel tej európskej (ktorá podporila monarchie) nestavia na žiadnu z dvoch politických strán.

Tým nechcem povedať, že kňazi by mali ohľadne politiky mlčať. No možno by im pred tým, než sa vyjadria k politike, nezaškodilo prečítať si Tocquevilla. Snáď by potom svoje odporúčania formulovali precíznejšie. Na myseľ mi pritom prichádzajú aj iní politicky aktívni kňazi, nielen farár zo Žakoviec.