Je najvyšší čas urobiť gesto spravodlivosti. Dôchodkové zabezpečenie bývalých vrcholových predstaviteľov komunistickej moci a ich aparátu v bezpečnostných zložkách slúžiacich výlučne tejto moci je nadpriemerné nielen v porovnaní s dôchodkami ich obetí, ale aj v porovnaní s dôchodkami bežných občanov Slovenska.
Účelom tohto zákona nie je akt pomsty. Je ním nastolenie základnej spoločenskej spravodlivosti. Chceme sa pripojiť k ďalším európskym krajinám, ktoré sa usilujú o nastolenie spravodlivosti a vysporiadanie sa s nespravodlivosťami pretrvávajúcimi od pádu totalitného komunistického režimu. Predložením tohto návrhu zákona sme nadviazali na prácu našich kolegov z minulého volebného obdobia – Jána Budaja, Eriky Jurínovej, Igora Matoviča a Janky Šípošovej. Po štúdiu podobných zákonov, ktoré boli prijaté v iných postkomunistických krajinách a posudzované ich ústavnými súdmi, resp. Európskym súdom pre ľudské práva, sme sa rozhodli navrhnúť odobratie nezaslúžených benefitov – zníženie nadpriemerne vysokých dôchodkov predstaviteľom komunistického režimu – metódou nezapočítania rokov služby pre totalitný komunistický režim a jeho represívny aparát do dôchodkového zabezpečenia. Takýto zásah do dôchodkového zabezpečenia považujeme za primeraný a proporcionálny aj z pohľadu ústavy.
Obdobie komunistických režimov patrí medzi najtemnejšie obdobia novodobej histórie ľudstva. Jednou z hlavných charakteristík komunistických režimov v 20. storočí bolo masové porušovanie základných ľudských práv a slobôd, ale aj vlastných zákonov. Výnimkou nebolo ani Slovensko, kde vládol komunistický režim v rokoch 1948 až 1989. Výsledkom perzekúcií boli desaťtisíce nevinných obetí širokej škály zločinov, za ktoré bol zodpovedný totalitný režim.
Národná rada už v minulosti prijala Zákon o protiprávnosti komunistického systému. Hneď v jeho prvom paragrafe je pre našu históriu a pamäť národa zachované, že komunistický režim a tí, ktorí ho aktívne presadzovali, upieral občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine, postavil vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony. Zákon pokračuje ďalej a menuje prejavy a podoby perzekúcie a útlaku.
