Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Cyprus chce zakázať používanie mobilov na školách

Cyprus plánuje zakázať používanie mobilných telefónov v školách, povedala to v stredu ministerka školstva s tým, že sú pre študentov príliš rušivé a vedú k antisociálnemu správaniu.

Cyprus tak bude nasledovať niekoľko európskych štátov pri uzákonení tohto zákazu.

Úrady plánujú zaviesť zákaz po prerokovaní s parlamentom, uviedla ministerka Athena Michaelidou. "Je jasné, že používanie mobilného telefónu odvádza pozornosť študentov od vyučovania, ale predovšetkým to súvisí s nárastom antisociálneho správania," ďalej uviedla ministerka. Študenti podľa nej nebudú mať zákaz nosiť si telefóny do školy, ale nebudú si ich môcť zapnúť.

(reuters, mep)

Minúta  |  

Slovenskí a maďarskí policajti cvičili súčinnosť pri zadržaní auta s lupičmi

Slovenskí a maďarskí policajti cvičili súčinnosť pri zadržaní auta s lupičmi. Na slovenskej strane sa cvičenie začalo simulovaným prepadnutím čerpacej stanice v Trebišove dvojicou ozbrojených páchateľov, ktorí mali unikať smerom na obec Veľaty.

Po prijatí oznámenia na linke 112 a preverení jeho hodnovernosti bolo vyhlásené pátranie po vozidle a páchateľoch, informovala o utorkovej simulácii hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach Jana Mésarová.

„Podozrivé unikajúce vozidlo prenasledovali hliadky Policajného zboru smerom na hraničný priechod s Maďarskom. Keďže bol predpoklad, že vozidlo prekročí štátne hranice so Slovenskou republikou, o spoluprácu bola požiadaná maďarská polícia prostredníctvom spoločného kontaktného pracoviska,“ priblížila.

Po tom, čo vozidlo prekročilo štátnu hranicu pri Slovenskom Novom Meste, sa k prenasledujúcim hliadkam slovenskej polície pridali ich maďarskí kolegovia.

„K úspešnému zadržaniu unikajúceho vozidla a jeho posádky došlo za maďarskou obcou Pálhaza,“ skonštatovala hovorkyňa.

Hlavným cieľom bolo podľa nej precvičiť jednotlivé policajné činnosti, postupy, spoluprácu a súčinnosť policajných zložiek pri cezhraničnom prenasledovaní. Policajti si zároveň preverili spôsob a možnosti komunikácie a prenosu informácií.

(tasr)

Minúta  |  

V gréckom meste Koropi neďaleko Atén vypukol požiar

Grécki hasiči a lietadlá bojovali v stredu s požiarom v meste Koropi 30 kilometrov južne od Atén, keď silný vietor rozdúchal plamene a prinútil obyvateľov opustiť svoje domovy a podniky. Tiež bola pozastavená doprava na hlavnej diaľnici spájajúcej Koropi s predmestiami Atén.

Predstavitelia hasičskej služby uviedli, že nemajú správy o žiadnych úmrtiach a zranených osobách v súvislosti s požiarom. Civilná ochrana a úrady boli evakuovali dve neďaleké obce.

"Dnes je veľmi ťažký deň. Každých 10 minút vypukne nový požiar," uviedol hovorca hasičského zboru Vassilis Vathrakogiannis. Čo presne spôsobilo stredajší požiar, nie je celkom jasné. Na väčšine územia Atén už týždne nepršalo, takže veľké oblasti zostali suché. Dobrovoľníci a profesionálni hasiči ťahali hadice cez spálené polia v horúčave 35 stupňov.

Na miesto požiaru boli vyslané štyri hasičské lietadlá, šesť helikoptér, desiatky hasičských vozidiel a viac ako 50 hasičov, uviedol predstaviteľ hasičského zboru.

(reuters, mep)

Minúta  |  

Rumunský prezident Klaus Iohannis plánuje vo štvrtok oznámiť kandidatúru na šéfa NATO

Rumunský prezident Klaus Iohannis plánuje vo štvrtok oznámiť kandidatúru na šéfa NATO. „Viac o NATO zajtra. Tieto záležitosti najskôr predstavím Najvyššej rade pre národnú bezpečnosť (CSAT), následne verejnosti,“ povedal Iohannis.

Prípadné stiahnutie jeho kandidatúry by otvorilo cestu pre holandského premiéra Marka Rutteho. Toho na post generálneho tajomníka Aliancie verejne podporilo viacero štátov vrátane Británie, Francúzska, Nemecka aj Turecka. V utorok mu vyjadrili podporu aj Slovensko a Maďarsko.

Iohannis (65) svoju kandidatúru oznámil v marci. Sľúbil, že do NATO prinesie „obnovenie perspektívy“ ako zástupca členského štátu z východného krídla.

Pri tejto príležitosti uviedol, že pre Rumunsko, ktoré sa pripojilo k NATO v roku 2004, nastal čas, aby prevzalo ešte väčšiu zodpovednosť v rámci euroatlantického vedenia.

Členské štáty NATO prijímajú rozhodnutia konsenzom, preto kandidát na najvyššiu politickú funkciu v rámci Aliancie potrebuje podporu všetkých 32 členov.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Kandidáti na predsedu mimoparlamentnej Maďarskej aliancie ešte nie sú známi

Kandidáti na predsedu mimoparlamentnej Maďarskej aliancie ešte nie sú známi, nominácie možno podávať do polovice septembra. Informovala hovorkyňa strany Évi Pálinkás. Vedenie strany zatiaľ opustil jej podpredseda Örs Orosz.

„Miestne a okresné organizácie môžu do polovice septembra nominovať osoby na post predsedu, podpredsedov a členov predsedníctva. Zatiaľ nie sú žiadne nominácie,“ uviedla hovorkyňa.

Predseda strany a neúspešný kandidát na prezidenta Krisztián Forró mal už po prvom kole prezidentských volieb ponúknuť svoju demisiu. Republikové predsedníctvo ju však vtedy podľa slov hovorkyne neprijalo.

Orosz o odstúpení z funkcie podpredsedu strany informoval na sociálnej sieti. Odôvodnil to prebratím svojho podielu politickej zodpovednosti.

Strana po neúspechu v eurovoľbách avizovala voľbu nového vedenia, ktoré si má vrátane republikového predsedníctva Maďarská aliancia voliť na kongrese 28. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Envirorezort chce zefektívniť odstraňovanie nelegálnych skládok

S cieľom zefektívnenia odstraňovania nelegálnych skládok pripravuje ministerstvo životného prostredia novelizáciu geologického zákona. Podľa ministra Tomáša Tarabu existujú súčasné legislatívne bariéry, ktoré bránia odstraňovaniu takýchto skládok.

„Máme anomáliu, že ak sa niekde nachádza skládka, štát je určený ako povinná osoba. Súkromní vlastníci pozemkov často neumožnia prístup na tieto pozemky bez finančnej kompenzácie,“ uviedol Taraba po výjazdovom rokovaní vlády v Rimavskej Sobote v súvislosti s objavenou skládkou pri výstavbe rýchlostnej cesty R2 v blízkosti obce Kriváň.

Vicepremiér tiež poukázal na problémy, ktoré postihli skládku vo Vrakuni v Bratislave, pretože predchádzajúce vlády nedokázali vyriešiť problém s pozemkami. Podľa ministra je neprijateľné, aby štát nevedel riešiť envirozáťaže, ktoré ohrozujú zdravie a životy ľudí.

„MŽP SR nebude nikoho naháňať, aby nám odpredal alebo sprístupnil pozemky a prosiť ich, či môžeme chrániť zdravie ľudí. Prídeme so zákonom, ktorý nám umožní nielen vstúpiť, ale aj urobiť na tomto pozemku akékoľvek sanačné operácie,“ dodal Taraba.

Minister zároveň zdôraznil, že problémom nie sú len finančné zdroje z EÚ, ale aj nedostatočná infraštruktúra na sanáciu envirozáťaží, vrátane výstavby spaľovní pre nebezpečný a toxický odpad.

Ako vicepremiér doplnil, každá zo skládok, ktorá tu skončila po komunizme, nemá evidovaný technický popis, čo v nej je. Preto sa podľa neho musia na ne pozerať tak, že v podstate obsahujú nebezpečný materiál toxického charakteru.

„A pre predstavu, keď sme potrebovali spáliť nejakých 15-tisíc ton toxického materiálu, tak sme čakali nejaké tri roky, kým nám ho Rakúšania zobrali. A pri existujúcich skládkach na Slovensku sa bavíme o stovkách tisíc ton. Takže verím, že toto je už každému príčetnému človeku jasné, že nielen pre priemysel, ale aj pre odstraňovanie envirozáťaži potrebujeme dobudovať túto infraštruktúru,“ povedal Taraba.

Zároveň zdôraznil, že odstraňovať staré skládky a vznikajúci odpad je nevyhnutné, aby neničili spodné vody, ktoré chceme mať zdravé.

Taraba verí, že vláda prijme potrebné rozhodnutia v priebehu niekoľkých týždňov, aby mohli efektívne začať odstraňovať skládky.

„Sanovanie skládok je jedna z absolútnych priorít. Verím, že je to už len otázka nejakých pár týždňov, keď vláda prijme potrebné rozhodnutia,“ dodal na záver.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.