Policajné odbory politikárčia, tvrdí Gašpar. Nezastali sa Santusovej pred čurillovcami

Poslanec za stranu Smer Tibor Gašpar kritizoval policajných odborárov za to, že sa v otázke zvyšovania platov sťažujú na ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka a nie na jeho predchodcu Romana Mikulca. Poslanec Juraj Krúpa z SaS naopak tvrdí, že súčasný minister vnútra nič významné doposiaľ pre políciu neurobil. Obaja poslanci spoločne diskutovali v televízii TA3 v relácii Téma.

Juraj Krúpa (vľavo), Tibor Gašpar

Policajní odborári v liste z 21. júna uvádzajú, že aj napriek prísľubu ministra Šutaja Eštoka „vášmu slovu chlapa, ktorý ste nám dali v decembri minulého roku“, neregistrujú žiaden hmatateľný krok v zlepšení platových podmienok policajtov.

Poslanec Gašpar v reakcii na odborárov povedal, že je dôležité, kto je vo vedení a kto vymyslí niečo, čo má vplyv na spoločenský život. „Kde boli vtedy, keď čelila Santusová tomu, čomu čelila, a mohli sa vyjadriť aj na túto tému, lebo práve tieto odbory platia advokátske služby čurillovcom a zrejme nie v malých sumách“ uviedol Gašpar.

Krúpa priznal, že zlá situácia v polícii trvá dlhodobo a vinu na nej nesú viaceré garnitúry politikov. Gašpar kritizoval odborárov za napísanie vyhlásenia, hoci sa im na stretnutiach vedenia polície minister vnútra zaviazal, že situáciu skoro vyrieši.

Gašpar takisto odborárom vyčítal, že platové podmienky počas funkčného obdobia bývalého ministra vnútra Mikulca (Slovensko) nekritizovali.

Krúpa odmietol, že by konanie odborov bolo politikárčením, podľa poslanca sa sťažujú na veľmi zlú situáciu v polícii a na nesplnené sľuby Šutaja Eštoka. „Minister vnútra je vo funkcii deväť mesiacov a nehnevajte sa, ale zatiaľ jediné čo urobil, je, že vysúťažil nové ponožky,“ podotkol Krúpa.

Ďalší niekoľkostoeurový príspevok

Koalícia sa mala dohodnúť, že predbežne bude policajtom priznaný jednorazový finančný príspevok. "Viem, že sa v pondelok diskutovalo o tom ako urobiť aspoň jednorazové navýšenia príplatkov. Rádovo hovoríme v stoeurových sumách a tým urobíme prvý krok a potom sa možno začať baviť aj o novej platovej skupine,“ priblížil Gašpar. Doplnil, že sa v pondelok zúčastnil na koaličnej rade, kde sa s ministrom financií dohodli na spoločnom postupe.

Policajti, hasiči a záchranári dostali jednorazovú finančnú pomoc už na jar. Minister vnútra 5. apríla zverejnil informáciu, že im sa vyplatí príspevok vo výške 500 eur.

Krúpa kontroval, že príspevok mal Petrovi Pellegrinimu zabezpečiť hlasy v prezidentských voľbách. „Pred prezidentskými voľbami bolo rozdaných 500 eur ako odmena, ktorá z môjho pohľadu bola viac-menej signálom ako sa postaviť k tým prezidentským voľbám,“ poznamenal Krúpa.

Poslanci sa zhodli v téme decentralizácie

Gašpar, ktorý bol v rokoch 2012 – 2018 policajným prezidentom, uviedol, že iné štátne zložky majú lepšie vybavenie ako polícia. "Dlhodobo bola polícia vždy zanedbávaná, vždy na tom boli lepšie daňováci a iné štátne zložky asi preto, že je policajtov najviac. Polícia je najväčší štátny zamestnávateľ, má vyše 20-tisíc zamestnancov," vysvetlil Gašpar.

Podľa Krúpu by mohla byť riešením niektorých problémov v polícii decentralizácia. Gašpar súhlasil, že v niektorých prípadoch by to bolo efektívnejšie. Pochvaľoval si, keď servis policajných vozidiel riešili krajské policajné riaditeľstvá, ktoré zabezpečili opravy v lokálnych autorizovaných servisoch.

Gašpar navrhuje určiť plán, aby bolo jasné, čo sa v akom časovom horizonte dá splniť a aby tento plán bol záväzný odhliadnuc od zmien politických garnitúr. Takisto je podľa neho dôležité, aby sa obnovovanie vybavenia policajtov nedialo nárazovo. Navrhuje napríklad, aby sa každý rok obmieňalo 10 percent vozového parku.

Poslanec Smeru zároveň vidí problém v nedostatku kompetencií policajného prezidenta. „Bol som prezidentom najväčšieho štátneho zamestnávateľa, ale bez rozpočtových prostriedkov,“ povedal Gašpar.

Krúpovi chýbajú verejné vyjadrenia policajného prezidenta, aj preto opoziční politici zvolali branno-bezpečnostný výbor parlamentu, na ktorý pozvali aj zástupcov Odborového zväzu polície, policajného prezidenta a ministra Šutaja Eštoka.