Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina podpísala bezpečnostný pakt s EÚ. Zelenskyj hovorí o historickom cieli a prosperite

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal vo štvrtok na samite EÚ v Bruseli bezpečnostný pakt s Európskou úniou. Za Úniu dohodu podpísali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Zelenskyj na sociálnej sieti X ešte pred príchodom do budovy Európskej rady spresnil, že táto dohoda je "dôležitým krokom" smerom k dosiahnutiu "historického cieľa mieru a prosperity" v EÚ.

Dohoda medzi EÚ a Ukrajinou bola vypracovaná po mesiacoch rokovaní medzi 27 členskými štátmi EÚ a vládou v Kyjeve s cieľom vytvoriť bezpečnostný pakt, ktorý zaistí jasnú a dlhodobú podporu Ukrajiny.

Zelenskyj pred novinármi dodal, že bezpečnostný pakt by mal zakotviť záväzky všetkých 27 členských krajín Únie poskytnúť Ukrajine rozsiahlu podporu, a to bez ohľadu na akékoľvek interné inštitucionálne zmeny EÚ.

Zároveň povedal, že počas stretnutia so šéfmi vlád a štátov EÚ sa im chce osobne poďakovať za podporu pre otvorenie prístupových rokovaní, čo "potvrdzuje nezvratnosť nášho európskeho kurzu".

Čo hovorí bezpečnostný pakt

V dohode sa stanovuje záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, a to vrátane dodávok zbraní, vojenského výcviku, spolupráce v oblasti obranného priemyslu a napríklad aj odmínovania, informuje agentúra Reuters, ktorá nahliadla do návrhu paktu.

Okrem plánovanej užšej spolupráce v obrannom priemysle je súčasťou paktu aj nový postup týkajúci sa krízových konzultácií Kyjeva s Bruselom. Ak by Rusko niekedy po skončení vojny znova zaútočilo na Ukrajinu alebo v prebiehajúcej vojne použilo jadrové zbrane, tak EÚ a Ukrajina majú v súlade s týmto postupom na žiadosť jednej zo strán usporiadať do 24 hodín núdzové konzultácie s cieľom prediskutovať možnú pomoc.

Zelenskyj okrem tejto dohody podpísal na samite EÚ v Bruseli samostatne aj obdobné bezpečnostné pakty s dvoma členskými krajinami Únie, a síce Litvou a Estónskom. Podobné dohody už predtým Kyjev dosiahol s viacerými západnými krajinami, napríklad so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom či Nemeckom.

(tasr)

Minúta  |  

V Nitre nebolo tornádo, ale gustnado

V Nitre nebolo tornádo, ale gustnado, informuje Severe Weather Slovakia o.z. Primátor vyhlásil v krajskom meste mimoriadnu situáciu.

“Gustnado je krátky, plytký povrchový vír, ktorý sa vytvára v rámci downburstu vychádzajúceho z búrky. Názov je odvodený od elízie 'tornáda s predným poryvom', keďže poryvy vznikajú vďaka netornádickým priamym vetrom v zostupnom prúde, konkrétne v poryve silných búrok,“ objasnil portál.

Nitra po búrke vyhlásila mimoriadnu situáciu. V Nových Zámkoch zatvorili nemocnicu

Mohlo by Vás zaujímať Nitra po búrke vyhlásila mimoriadnu situáciu. V Nových Zámkoch zatvorili nemocnicu

(Weather Slovakia o.z, facebook)

Minúta  |  

V rámci prvej dodávky munície z českej iniciatívy bolo na Ukrajinu v uplynulom období doručených 50-tisíc kusov delostreleckej munície

V rámci prvej dodávky munície z českej iniciatívy bolo na Ukrajinu v uplynulom období doručených 50-tisíc kusov delostreleckej munície, ktorú financovalo Nemecko. Vo štvrtok to uviedla česká ministerka obrany Jana Černochová.

Premiér ČR Petr Fiala oznámil, že Česko do iniciatívy prispeje sumou viac než 34 miliónov eur. "Prvé dodávky munície z českej iniciatívy sú bezpečne na Ukrajine. Ide o desiatky tisíc kusov munície kalibru 155 milimetrov. Ide o prvú časť z celkového množstva 180-tisíc kusov munície financovaného z nemeckého príspevku," spresnila šéfka českého rezortu obrany.

Dodávky boli podľa Černochovej na Ukrajinu doručené za prísnych bezpečnostných opatrení, v koordinácii a pod dozorom zástupcov Ministerstva obrany ČR. Dodala, že ČR chce v rámci tejto iniciatívy Ukrajine do konca roka doručiť 500-tisíc kusov munície. Toto množstvo je už finančne pokryté, ak by však chceli splniť deklarovaný cieľ 800-tisíc kusov, sú podľa ministerky potrební ďalší darcovia.

Vyzvala preto ďalších, ktorí majú možnosť poskytnúť finančné prostriedky, aby sa do iniciatívy pripojili. Podľa Fialu muničná iniciatíva funguje. Spresnil, že aktuálne je do nej zapojených 18 krajín, z toho 15 prisľúbilo finančné prostriedky a ďalšie sa zapojili iným spôsobom.

(tasr)

Minúta  |  

Obchodná loď v Červenom mori pri pobreží Jemenu hlásila vo štvrtok zásah projektilom

Obchodná loď v Červenom mori pri pobreží Jemenu hlásila vo štvrtok zásah projektilom, uviedla súkromná bezpečnostná firma Ambrey. Počas incidentu nedošlo podľa správ k žiadnymi zraneniam ani škodám.

Plavidlo smerovalo do mesta Dammám v Saudskej Arábii. Informácie o incidente dostala aj Britská organizácia pre námorný obchod (UKMTO). Jemenskí povstalci - húsíovia - sa k útoku doposiaľ neprihlásili.

Povstalci napadli dronmi a raketami už viac než 60 plavidiel, pričom usmrtili štyroch námorníkov. Od novembra sa zmocnili jednej lode a ďalšie dve potopili. USA v januári začali uskutočňovať voči húsíom odvetné útoky.

Jemenskí povstalci podnikajú od vlaňajšieho novembra opakovane útoky na lode v Červenom mori a Adenskom zálive. Robia tak na znak solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde prebieha vojna medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Húsíovia tvrdia, že sa zameriavajú na lode s napojením na Izrael, USA alebo Britániu.

(tasr, reuters)

Minúta  |  

Situácia s komármi je v Bratislave alarmujúca. Primátor odmieta použiť postrek

Vo viacerých mestských častiach Bratislavy opätovne bojujú s vysokým výskytom komárov. Na alarmujúcu situáciu upozornili aj predstavitelia mestských častí, medzi nimi starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová, ako aj starostka Devína Jana Jakubkovič, podľa ktorej je situácia na území Devína extrémna.

„Alarmujúco stúpa výskyt dospelých komárov v niektorých mestských častiach, nielen v Karlovej Vsi," skonštatovala Čahojová na štvrtkovom rokovaní mestského zastupiteľstva. Podľa starostky sa na nich obracajú obyvatelia, ktorí sú pobúrení a boja sa. Poukazujú na výskyt nových invazívnych druhov komárov, ktoré sú nebezpečné a môžu prenášať vážne ochorenia.

Situácia sa bude len zhoršovať

Obavy sú aj z toho, že kvôli počasiu sa situácia bude zhoršovať. Čahojová požaduje zodpovedné rozhodovanie zo strany magistrátu, aby sa predišlo možnej kalamite.

Po nedávnych povodniach je situácia v Devíne podľa starostky Jakubkovič extrémna. Nepozdáva sa jej, že sú lokality, na ktorých sa vôbec nezasahovalo. Je síce podľa nej pravda, že niektoré územia sú vo vyššom stupni ochrany, pripomína však zároveň, že už v minulosti po povodniach vydali regionálni hygienici výnimky.

Primátor Bratislavy odmieta použiť chemický postrek

Podľa starostu Devínskej Novej Vsi Dáriusa Krajčíra je potrebné nájsť spôsob a spoločnú koordináciu mestských častí s mestom, prípadne aj krajom. Odzneli aj tvrdenia, že zásahy zo strany mesta boli neskoré, prípadne málo intenzívne.

Pre portál hnonline.sk sa primátor Bratislavy vyjadril, že odmieta použiť v boji s premnoženými komármi chemický postrek. Matúš Vallo sa odvoláva na fakt, že by tak nastriekali obyvateľom karcinogény do záhrad. 

K situácii sa vo svojom príspevku na sociálnej sieti vyjadrila aj novinárka Anka Žitná Lučaiová, ktorá sa s pomocou obrátila na infolinku magistrátu, kde jej pracovník podľa jej slov nevedel pomôcť. Odvolala sa aj na šéfa oddelenia životného prostredia, ktorý ju mal odbiť so slovami, že mestská politika je proti používaniu chemického postreku.

Hlavné mesto hovorí, že situácia nie je dobrá, ale robí všetko, čo môže. Podľa viceprimátora Bratislavy Jakuba Mrvu sa začalo s monitoringami a so zásahmi tento rok celkom skoro, pod nepriaznivú situáciu sa podpisujú nedávne povodne i počasie z uplynulého obdobia. „Nie je možné zlikvidovať všetkých jedincov," poznamenal Mrva.

Hroziaca kalamita

Mrva tvrdí, že v niektorých oblastiach nie je možný žiadny zásah, biologický ani chemický. Príkladom je Devínska cesta, kde je ochranné pásmo vodného zdroja i piaty stupeň ochrany. Na území Petržalky je to napríklad Pečniansky les.

Na štvrtkové rokovanie bratislavského mestského zastupiteľstva bol predložený návrh, ktorým zastupiteľstvo žiadalo primátora, aby vydal pokyn na účinnú elimináciu dospelých komárov. Dôvodom je ich vysoký výskyt a rapídne sa zhoršujúca situácia. Snahou je predísť hroziacej kalamite spojenej so zdravotným rizikom nielen pre ľudí, ale aj pre domáce zvieratá. Návrh však nenašiel v poslaneckom zbore dostatočnú podporu.

(tasr, hnonline, fb, kol)

Minúta  |  

Pápež František nariadil výstavbu fotovoltaického zariadenia na pokrytie energetických potrieb Vatikánu

Pápež František nariadil výstavbu fotovoltaického zariadenia na pokrytie energetických potrieb Vatikánu. Sám sa dlhodobo netají tým, že je podporovateľom boja proti klimatickej zmene a ochrany životného prostredia.

František v osobnom pápežskom dekréte s názvom Motu proprio (Z vlastnej iniciatívy) vyjadril želanie, aby bola solárna farma postavená za vatikánskymi múrmi v lokalite Santa Maria di Galeria, na severozápadnom okraji Ríma.

Táto oblasť s rozlohou 424 hektárov patrí Vatikánu a nachádzajú sa tam vysielače Vatikánskeho rozhlasu, ktorým bude nová solárna farma taktiež dodávať elektrinu. V dokumente sa neuvádza, aké veľké bude zariadenie, ani kedy bude hotové. "Musíme prejsť na model udržateľného rozvoja, ktorý znižuje emisie skleníkových plynov do atmosféry, a smeruje ku klimatickej neutralite," uviedol 87-ročný pápež v dekréte.

Pápež vo svojej prelomovej encyklike Laudato si' (Buď pochválený) z roku 2015 varoval pred nebezpečenstvami a výzvami súvisiacimi so zmenou klímy, pričom poukázal na potrebu obmedziť využívanie fosílnych palív. Vo svojej vlaňajšej apoštolskej exhortácii Laudate Deum (Chváľte Boha) uviedol, že prechod na obnoviteľné zdroje energie postupuje príliš pomaly.

Váhajúcich politikov a popieračov klimatickej zmeny vyzval, aby zmenili svoj názor s tým, že nemôžu zamlčovať ľudské príčiny alebo sa vysmievať vede. Vo Vatikáne, mestskom štáte uprostred Ríma, sa nachádza ústredie svetovej katolíckej cirkvi.

(tasr, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.