Prepadávanie deťom nepomáha. Ide o nefunkčné riešenie, tvrdí docent pedagogickej fakulty

„Z dostupných výskumov u nás aj v zahraničí vieme, že v prípade prepadávania ide o krok, ktorý má presne opačný vplyv na napredovanie dieťaťa. Jediné, čo ním môžu učitelia, učiteľky a rodičia získať, je falošný pocit spravodlivosti,“ vyjadril sa pre Štandard docent Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského Martin Kuruc. Psychológ Viktor Križo zo Slovenskej komory učiteľov (SKU) zdôrazňuje, že tento problém nezasahuje iba rómske deti, ale aj deti so zdravotným znevýhodnením, deti cudzincov či tie s traumami. 

Problematika prepadávania detí na základných školách nie je žiadnou novinkou. Aj keď dáta o výchovno-vzdelávacích výsledkoch žiakov za školský rok 2023/2024  budú dostupné až po uzavretí školského roka školami a ich následnom odoslaní do školského informačného systému, ako potvrdil pre Štandard rezort školstva, pozreli sme sa na to, aké sú najčastejšie dôvody, prečo žiaci nezvládajú učivo a sú klasifikovaní ako „neprospievajúci“.

Záškoláctvo

Podľa údajov ministerstva školstva bolo v minulých rokoch najčastejším dôvodom prepadávania žiakov záškoláctvo. Rezort tvrdí, že žiaci nechodili do školy a rodina so vzdelávacím zariadením nespolupracovala, taktiež ani s príslušnými úradmi, s ktorými škola rieši ich neúčasť na výchovno-vzdelávacom procese.

Stanoviť presné poradie príčin prepadávania žiakov a žiačok na slovenských základných školách môže byť podľa docenta Pedagogickej fakulty UK Martina Kuruca náročné, pretože jednotlivé faktory sú často kauzálne prepojené a líšiť sa môžu v závislosti od konkrétnych okolností, školy, regiónu aj individuálnych špecifík detí. Z dostupných výskumov u nás aj v zahraničí podľa jeho slov vieme, že v prípade prepadávania ide však o krok, ktorý má presne opačný vplyv na napredovanie dieťaťa.

„Jediné, čo ním môžu učitelia, učiteľky a rodičia získať, je falošný pocit spravodlivosti,“ zdôraznil Kuruc.

Križo zo SKU, naopak, kritizuje zle nastavené kurikulum, „ktoré chce všetko od všetkých detí a nie je personalizovane zamerané“.

Nedostatočná podpora rodičov, výkon na hodine či rodinné problémy

Prostredie, z ktorého dieťa prichádza, nedostatočná domáca príprava, slabý výkon na hodine či nedostatočná podpora zo strany rodičov, to sú niektoré z ďalších dôvodov, ktoré vysokoškolský pedagóg skloňuje v súvislosti s témou prepadávania detí v školách.

„Určite by som nevynechal ani nedostatočnú spoločenskú motiváciu venovať problémom v oblasti vzdelávania dostatok pozornosti a aktívne ich riešiť,“ dodal docent s dôvetkom, že prepadávanie je len jedným z prejavov nezdravo fungujúceho ekosystému vzdelávania a študenti a študentky pedagogickej fakulty sa môžu počas praxe stretnúť so všetkými týmito faktormi, čo na nich často pôsobí demotivujúco.

„Znižuje to mieru ich odvahy nastúpiť po ukončení štúdia do praxe,“ priznal Kuruc z Univerzity Komenského.

Najčastejšie uvádzanou príčinou prepadávania je však, ako sám tvrdí, nedostatočná domáca príprava a slabý výkon na hodine. Z toho vyplýva aj druhý najčastejšie uvádzaný dôvod, a to chýbajúca podpora zo strany rodičov. V slovenskom školstve ide vraj stále o kľúčový faktor pre úspech ich detí v škole.

„Jej nedostatok často vedie k zhoršeniu školského výkonu,“ zdôrazňuje pedagóg a dodáva, že existuje mnoho dostupných dát z medzinárodných meraní OECD [Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, pozn. red.] ako PISA, PIRLS, TIMSS, ktoré ukazujú, že na Slovensku sa za posledných 20 rokov sa postupne otvárali nožnice medzi deťmi, ktoré majú podporu rodičov, a teda môžu v škole zažívať úspech a medzi tými, ktoré podporu nemajú a v škole sa tak stretávajú s neúspechom.

„Na treťom mieste by mohli byť umiestnené problémy v rodine,“ uvádza ďalej vysokoškolský učiteľ. Deti vraj nemusia byť nevyhnutne vnútorne zamestnané vyrovnávaním sa s tým, čo sa deje doma, ani so silnými emocionálnymi konfliktmi medzi rodičmi či ťažkými životnými situáciami, no môže ísť aj o schopnosť rodičov prijímať svoje deti bezpodmienečne.

Významným faktorom sú, ako tvrdí, taktiež zdravotné problémy, problémy s učením, ktoré sú spôsobené špecifickými poruchami učenia ako je dyslexia, dysgrafia a dyskalkúlia. „Tiež nám v posledných rokoch výrazne stúpa populácia detí s diagnózami ADHD, či Aspergerovho syndrómu,“ dodal Kuruc.

Skupinou faktorov môžu byť podľa Kuruca aj situácie odohrávajúce sa priamo v prostredí školy. Presnejšie napríklad nízka miera inklúzie, až absencia inkluzívnej kultúry v prostredí škôl. „To sa následne prejavuje vo vyššej miere prítomnosti šikanovania a ďalších sociálnych problémov,“ uvádza docent bratislavskej univerzity.

Do tejto skupiny môžeme zaradiť sociálne problémy aj rozvoj digitálnych technológií, s ktorým sú nechcene konfrontované súčasné deti počas dozrievania, vrátane kyberšikany.

Pomôcť dieťaťu v škole je lacnejšie, než ho odkázať na sociálny systém

Psychológ Križo za príčinou nezvládania učiva vidí normatívne hodnotenie namiesto formatívneho. Taktiež filozofický problém, a to taký, že deti, ktoré majú ťažkosti, sú vnímané ako príťaž, nie ako príležitosť. Komora učiteľov kritizuje, že v systéme je nedostatok odborníkov a nízka kvalita vzdelávania učiteľov nielen na vysokých školách, ale aj v postgraduálnej príprave. 

Učitelia apelujú na to, že keď dieťa predčasne ukončí základnú školu, nedokončí ju, získa iba vzdelanie ISCED 1.

„A na trhu práce má mizerné vyhliadky. Ekonomicky takýto človek nedokáže prežiť, ale nedokáže ani prispieť do spoločného budgetu krajiny,“ hovorí psychológ o dôsledkoch prepadávania. Pomôcť dieťaťu v základnej škole je podľa ich slov preto výrazne lacnejšie, ako ho nechať celý život žiť v sociálnom systéme.

Rezort školstva sa odvoláva na podporné opatrenia

Na vyjadrenie k situácii Štandard oslovil aj Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, ktoré s platnosťou od 1. septembra 2023 schválilo katalóg podporných opatrení. V jeho zozname je aj historicky nové podporné opatrenie s názvom doučovanie, „ktorého jedným z cieľov je aj zníženie počtu neprospievajúcich žiakov,“ uviedol rezort.

Využiť ho môžu napríklad školy so žiakmi, ktorí sú hodnotení klasifikačným stupňom „dostatočný“ alebo „nedostatočný“ z jedného, alebo z viacerých predmetov alebo sú z jedného či viacerých predmetov slovne hodnotení „žiak nesplnil požiadavky na postup do vyššieho ročníka“.

Taktiež žiaci opakujúci ročník alebo tí, ktorí sú nehodnotení z jedného alebo viacerých vyučovacích predmetov z dôvodu dlhodobej absencie alebo iného vážneho dôvodu. Nárok majú napríklad aj tí školáci, ktorí si osvojujú učivo, čo vymeškali z dôvodu zmeny školy či študijného alebo učebného odboru.

Slovenská komora učiteľov kvituje spomínanú bezplatnú formu podpory, no tvrdí, že napriek tomu stojí systém na nedostatku odborníkov a rýchlejšom náraste financií na tieto programy. „Návratnosť investície do takýchto detí je, samozrejme, výrazne úspešnejšia, ako ich nechať ďalej zlyhávať a celý život niesť tieto následky,“ zdôraznil opäť Križo za SKU.

Uvedené zmeny v prospech detí, ktoré prepadávajú, sú podľa komory realizované najmä preto, že sú súčasťou Plánu obnovy a vláda sa k nim zaviazala ešte pred troma rokmi.

„Ceníme si, že nový minister v tom vidí potrebu kontinuity a podporuje to. Žiaľ, vláda ako celok rovnako nepôsobí o nič dôveryhodnejšie ako predošlé v prioritizácii vzdelávania,“ dodal člen SKU s dôvetkom, že školstvo a učiteľstvo je stále na okraji záujmu. 

Pomôže kurikulárna reforma?

Zlepšiť situáciu nezvládania učiva žiakmi by mohla pomôcť plánovaná školská kurikulárna reforma, ktorá má záväzne platiť pre všetky školy od roku 2026.

„Tá sľúbila, že tento problém bude riešiť napríklad úpravou učebného obsahu detí podľa ich možností, vytvorením vzdelávacích cyklov, kde môže dieťa vzdelávacie ciele plniť postupne a vo väčšom horizonte troch rokov, nie jedného školského roka,“ spolieha sa na zmenu Križo z komory učiteľov.

Nádejá sa tiež, že aj práve uvedený národný projekt PUŠD [predčasné ukončovanie školskej dochádzky, pozn. red.] Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP) bude tento problém dostatočne analyzovať a hľadať riešenia. 

Plošný zákaz prepadávania, aj to sme tu mali

Zmena v možnostiach prepadávania žiakov nastala počas prvej vlny Covidu-19, teda na jar v roku 2020 v mimoriadnej situácii. V tom čase ministerstvo školstva prepadávanie žiakov zakázalo. Blokované bolo však v metodických pokynoch, nie zákonne.

Podľa verejne dostupných informácií nezvládlo učivo na základných školách v období pred pandémiou každý školský rok približne desaťtisíc žiakov.

Po prvkom roku pandémie počet týchto detí klesol o viac ako dve tretiny. Následne sa však opätovne zvýšil na viac ako 11-tisíc, čo znamená, že opakovať ročník v štátnych školách muselo takmer o tisíc školákov viac ako pred pandémiou.

---

Docent Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Martin Kuruc začínal v špeciálnom výchovnom zariadení pre chlapcov s poruchami učenia a správania. Po ukončení doktorandského štúdia u prof. Zelinu absolvoval štúdium skupinovej psychoterapie na Karlovej Univerzite v Prahe. Vo svojej výskumnej a publikačnej činnosti sa venuje hlavne témam sebaregulácie a motivácie žiakov v primárnom a nižšom sekundárnom vzdelávaní. V pedagogickej činnosti sa sústredí na oblasť pedagogickej diagnostiky a alternatívnych koncepcií vo vzdelávaní. Tiež vedie tréning komunikačných zručností pre učiteľov a tréning zážitkovej pedagogiky. Ako expert spolupracuje s Nadáciou Pontis, Nadáciou ZSE a SKAV Slovensko. Ako lektor spolupracuje s n. o. Indícia, Komenským inštitútom n. o. ŽIVICA.