Ako postupovať, keď nájdete opustené mláďatá? Pozor na vši či poškodenie zvieraťa

V mesiacoch máj a jún sa bežne vyskytujú mláďatá spevavcov ako drozdy, trasochvosty či sýkorky na chodníkoch či v záhradách. Z dravcov sú to hlavne mláďatá sokola myšiara, ktoré sú bežné v mestách. Na konci leta a v jeseni sú časté nálezy mladých ježkov z neskorých vrhov a na jeseň zase ochranári často riešia aj výskyty netopierov v bytových domoch.

Marta Hrešová - odborníčka na enviromentálnu výchovu v Štátnej ochrane prírody na Slovensku nám v rozhovore prezradila, ako správne postupovať pri objavení mláďat a čo (ne)robiť.

Nie sú opustené

„Mnohé vtáky opúšťajú hniezda ešte neschopné letu a často sa ocitnú na zemi pod hniezdom, kde ich rodičia dokrmujú,“ vysvetlila odborníčka. „Ak sú vtáčence operené, stačí ich vyložiť na najbližší strom alebo krík, kde ich rodičia nájdu a postarajú sa o ne. Lenže strach z našej prítomnosti nedovolí rodičom, aby sa o ne prišli postarať, a tak to nálezcov utvrdí v tom, že sú to opustené vtáčence. Apelujeme na všetkých, aby nebrali vtáčatá svojim rodičom."

Ochranárka prírody tiež opísala, že ak je u nich mláďa vychované od mala, je zvyknuté na človeka a aj po vypustení stráca plachosť. Preto mláďatá a hlavne dravce premiestňujú do tzv. rozlietavacích voliér, aby sa naučili samostatne loviť.

Mohlo by Vás zaujímať Levanduľa, keramika i túra s opekačkou. Vyberte sa spoznávať krásy i chute Gemera

Kravské mlieko môže mláďa zabiť

"Ak nájdete viditeľne opustené mláďa bez prítomnosti matky a vonku je chladno, môže ísť o minúty. Mláďa hneď umiestnite do škatule na tiché a teplé miesto až do príchodu ochranárov. Nie je potrebné podávať potravu, lebo nesprávna strava môže zvieraťu uškodiť,“ varuje Hrešová. Ďalej upozornila, že podávanie kravského mlieka ježkom môže spôsobiť tráviace problémy, dehydratáciu a následný úhyn.

Vši, blchy a škrabance

"Je potrebné brať do úvahy, že aj keď chceme danému zvieratku pomôcť, ono nás vníma ako predátora a snaží sa brániť. Preto pri manipulácií s divožijúcimi zvieratami je na mieste opatrnosť," uviedla ochranárka a vysvetlila, že pri manipulácii s divožijúcimi zvieratami je potrebné používať rukavice alebo handru, aby ste sa chránili pred možným poškrabaním, uhryznutím a ektoparazitmi, ako sú blchy či vši.

Podľa Štátnej ochrany prírody je základom minimalizovať manipuláciu s mláďaťom, uložiť ho jemne do škatule na tiché miesto, nesnažiť sa podávať nasilu potravu alebo vodu, aby sa predišlo ublíženiu, stresu alebo trvalému poškodeniu.

Najčastejší prípad - sova myšiarka ušatá

„Správny postup je vyložiť spadnuté mláďa na najbližší strom alebo iné vyvýšené miesto, aby sme zabránili styku s mačkami či psami. Nesprávny postup je, keď ho nálezca donesie na pracovisko, a my nevieme presne lokalizovať miesto nálezu, a teda vrátiť mláďa domov,“ opísala Hrešová.

V mestách sa často vyskytuje sova myšiarka ušatá, ktorá na hniezdenie využíva ihličnaté stromy. Tie často opustia hniezdo skoro, alebo môžu počas búrky či vetra spadnúť na zem. Práve v období, keď mláďatá myšiarky ušatej ešte nevedia lietať, ale sú už mimo svojho hniezda sa stáva, že ľudia takýto nález považujú za "vypadnuté mláďa".

Kedy kontaktovať Štátnu ochranu prírody?

Pokiaľ má jedinec viditeľné zranenie alebo sa správa "čudne", sedí v kúte, má našuchorené perie, alebo má nekoordinované pohyby, je potrebné obrátiť sa na odborníkov. Tiež ak nájdete chránený druh živočícha alebo si nie ste istí, ako postupovať, vždy kontaktujte odborníkov. Tí vám poskytnú inštrukcie, ako ďalej postupovať a či je potrebné ošetrenie, alebo stačí pár hodín pokoja v teple, napríklad po náraze vtáka do okna.

Rehabilitačné záchranné zariadenia Štátnej ochrany prírody sú rozmiestnené po celom Slovensku. Nie vždy musíte volať na 112, ale stačí vytočiť telefónne číslo: 048 472 20 26, alebo číslo: 048 472 20 27.

Všetci môžeme priložiť ruku k dielu

Je v silách nás všetkých pomáhať pri zachovávaní biodiverzity. Každý môže urobiť malé zmeny vo svojich bežných návykoch. Malým krokom môže byť tolerancia a vytvorenie priestoru pre spoločné nažívanie zvierat a ľudí. Rozvešajme búdky, v zime prikrmujme, nepoužívajme chemické postreky. Ak sme chovatelia mačiek, majme ich v čase vyvádzania mláďat pod kontrolou. V záhrade vytvorme kúsok divočiny, miesto, kde môžu ježkovia, plazy, či obojživelníky nájsť potravu, ale aj úkryt.