Zelenskyj ohlásil prípravu plánu na ukončenie vojny: Chceme mier, ale musíme byť silní

Ukrajinský prezident oznámil, že Kyjev pripravuje „jasný a podrobný“ plán na ukončenie vojny s Ruskom. Volodymyr Zelenskyj zároveň dodal, že krajina prevzala iniciatívu na diplomatickej úrovni, keďže je obeťou konfliktu.

„Diplomatická cesta, ktorú si Ukrajina zvolila, je našou iniciatívou, pretože sme obeťou tejto vojny. Mierový samit sa už uskutočnil a teraz podrobne pracujeme na troch plánoch: energetike, potravinovej bezpečnosti a výmenách,“ uviedol ukrajinský prezident.

„Je pre nás veľmi dôležité, aby sme predložili plán na ukončenie vojny, ktorý bude podporovať väčšina sveta. To je diplomatická cesta, na ktorej pracujeme,“ vyhlásil v piatok Volodymyr Zelenskyj počas tlačovej konferencie so slovinskou prezidentkou Natašou Pircovou Mušarovou.

Podľa Zelenského by mohol byť plán na ukončenie vojny hotový v priebehu tohto roka. Zároveň však uviedol, že ukrajinská armáda musí byť posilnená na bojisku.

„Musíme byť silní na bojisku, nie je to preto, že by niekto chcel bojovať. To sa nám od začiatku nechcelo. A teraz už nikto nechce. Chceme mier. Ale musíme byť silní, a preto rozvíjame našu výrobu, aby sme boli silní,“ uviedol najvyšší predstaviteľ Kyjeva.

Ukrajinský prezident zároveň na adresu Kremľa uviedol, že nerozumie ničomu okrem sily. „Sú to dve paralelné veci: byť silný na bojisku a vypracovať jasný plán, podrobný plán, a ten bude pripravený ešte tento rok,“ uzavrel Zelenskyj.

Zelenskyj podpísal bezpečnostný pakt s EÚ

Zelenskyj podpísal vo štvrtok na samite EÚ v Bruseli 12-stranový bezpečnostný pakt s Európskou úniou. Za Úniu dohodu podpísali predseda Európskej rady Charles Michel a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Dohoda bola vypracovaná po mesiacoch rokovaní medzi 27 členskými štátmi EÚ a vládou v Kyjeve s cieľom vytvoriť taký bezpečnostný pakt, ktorý zaistí jasnú a dlhodobú podporu Ukrajiny. Stanovuje sa v nej záväzok eurobloku pomáhať Ukrajine v deviatich oblastiach bezpečnostnej a obrannej politiky, a to vrátane dodávok zbraní, vojenského výcviku, spolupráce v oblasti obranného priemyslu a odmínovania či v boji proti kybernetickým a hybridným hrozbám, informuje agentúra Reuters, ktorá nahliadla do návrhu paktu.

Okrem plánovanej užšej spolupráce v obrannom priemysle je súčasťou paktu aj nový postup týkajúci sa krízových konzultácií Kyjeva s Bruselom. Ak by Rusko niekedy po skončení vojny znova zaútočilo na Ukrajinu alebo v prebiehajúcej vojne použilo jadrové zbrane, tak EÚ a Ukrajina majú v súlade s týmto postupom na žiadosť jednej zo strán usporiadať do 24 hodín núdzové konzultácie s cieľom prediskutovať možnú pomoc.

Podľa AP je v pakte zhrnuté aj to, čo EÚ pre Ukrajinu robí už od vypuknutia ruskej invázie vo februári 2022 z hľadiska finančnej, vojenskej a inej pomoci.

Ako však uvádza agentúra AFP, v pakte chýbajú konkrétne záväzky týkajúce sa novej pomoci zo strany EÚ, keďže viaceré členské krajiny sa k príliš konkrétnym prísľubom odmietli zaviazať. Namiesto toho sa tam uvádza len to, že do roku 2027 „by sa mohlo počítať“ s ďalšími ročnými tranžami podpory v približne rovnakej hodnote, ako balík za päť miliárd eur určený na tento rok.

Ukrajina zase prisľúbila, že bude presadzovať európske hodnoty a v rámci príprav na vstup do EÚ pokračovať v reformách, napríklad aj zabezpečením civilnej kontroly nad svojimi bezpečnostnými a obrannými silami. Zaviazala sa tiež k zvýšeniu transparentnosti a vyvodeniu zodpovednosti pri využívaní pomoci z EÚ.

Zelenskyj okrem tejto dohody podpísal na samite EÚ v Bruseli samostatne aj obdobné bezpečnostné pakty s dvoma členskými krajinami Únie, a síce Litvou a Estónskom. Podobné dohody už predtým Kyjev dosiahol s viacerými západnými krajinami, napríklad so Spojenými štátmi, Britániou, Francúzskom či Nemeckom.

Všetky tieto vo štvrtok podpísané dohody majú byť doplnením týchto už uzatvorených obranných paktov. Podľa predstaviteľov EÚ síce nemajú rovnakú váhu ako dohoda o vzájomnej obrane členských krajín NATO, predstavujú však akýsi prísľub na poskytnutie zbraní a inej pomoci Ukrajine s cieľom posilniť jej bezpečnosť či v budúcnosti odvrátiť akúkoľvek ďalšiu inváziu.

Kyjev žiada prisľúbené zbrane

Ukrajinský prezident vyzval tiež vo štvrtok na samite EÚ v Bruseli lídrov členských krajín Únie, aby splnili svoje sľuby a poskytli Kyjevu ďalšiu vojenskú pomoc.

„Splnenie každého sľubu je dôležité nielen z hľadiska ochrany životov, ale aj preto, aby sme zničili ilúziu Rusov, že vojnou niečo dosiahnu,“ povedal Zelenskyj. Zároveň sa poďakoval krajinám, ktoré Kyjevu prisľúbili ďalšie vojenské vybavenie, zbrane a muníciu. Zdôraznil, že Kyjev „ich bezodkladne potrebuje na bojisku“, a apeloval aj na ďalšiu „bezodplatnú pomoc“ týkajúcu sa, okrem iného, posilnenia protivzdušnej obrany.

Ukrajinci tvrdia, že dodávky munície zo Západu sa zvýšili

Dodávky munície poskytnutej západnými štátmi Ukrajine sa za posledné obdobie prudko zvýšili, uviedli v piatok nemenované zdroje z ukrajinskej armády pre agentúru AFP. Zmenu v porovnaní s uplynulými mesiacmi zaznamenal generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl aj príslušníci troch brigád pôsobiacich v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Zlepšenie situácie sa podľa istého ukrajinského seržanta s prezývkou „Luntik“ týka aspoň dodávok delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov. Povedal, že v prvom štvrťroku bola munícia v jeho jednotke prísne rozdelená na „šesť nábojov na 24 hodín“, najnovšie je to však až 40 striel. V častiach ako Charkovská oblasť, kde Rusi začiatkom mája spustili pozemnú ofenzívu, podľa neho vôbec nie je obmedzené používanie munície.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok na margo ofenzívy v Charkovskej oblasti uviedol, že „okupant zlyhal“. Uznal však, že situácia tam naďalej zostáva náročná. „Ukrajinské sily situáciu stabilizovali a ofenzívu zastavili,“ uviedol.

Ukrajinská armáda dlhodobo eviduje nedostatok personálu aj munície. Od začiatku ruskej invázie je silne závislá od vojenskej pomoci Západu v snahe ubrániť sa lepšie vyzbrojeným ruským silám, píše AFP.

Ukrajinská obrana sa preukázala byť obzvlášť zraniteľná od konca minulého roku, pretože dodávky zbraní od spojencov z Európy a USA výrazne meškali. Podľa ukrajinského seržanta sa zdá, že zásielky vojenskej pomoci čoskoro dosiahnu úroveň z roku 2023.

Predstaviteľ ukrajinského generálneho štábu tvrdí, že pomer ukrajinského a ruského ostreľovania sa z pohľadu Kyjeva zlepšil, a to vďaka prísunu novej pomoci zo Západu. V súčasnosti je pomer použitia munície jedna ku trom v prospech Ruska, uviedol s tým, že predtým to bolo jedna ku siedmim.

USA poskytnú Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci

Americká vláda prezidenta Joea Bidena poskytne Ukrajine zbrane a muníciu v hodnote 150 miliónov dolárov (139 miliónov eur), vrátane protivzdušného systému HAWK a delostreleckej munície kalibru 155 milimetrov. Informovala o tom v piatok agentúra Reuters s odvolaním sa na dvoch nemenovaných predstaviteľov americkej armády.

Tí odmietli zverejniť svoju identitu, keďže tento balík vojenskej pomoci má byť oficiálne oznámený až v pondelok.

Americká vláda tak reaguje na opakované žiadosti Kyjeva o posilnenie ukrajinskej protivzdušnej obrany po tom, čo Rusko opakovane útočí na ukrajinské energetické objekty zo vzduchu riadenými strelami a dronmi.

USA začali dodávať rakety protivzdušného systému HAWK na Ukrajinu v roku 2022 ako upgrade poskytnutého prenosného protilietadlového raketového systému Stinger.

Balík pomoci bude financovaný z rezervného systému Presidential Drawdown Authority, ktorý umožňuje americkému prezidentovi poskytnúť spojencom rýchlu vojenskú pomoc.

Od začiatku vojny v roku 2022 USA poskytli Ukrajine vojenskú pomoc v rozsahu prevyšujúcom 50 miliárd dolárov.

(min, tasr)