Fungovanie detských ambulantných pohotovostí sa skracuje, desať z nich končí

Desať detských ambulantných pohotovostí od pondelka v rámci schválenej redukcie siete končí a budú aj otvorené kratšie. Aj ordinačné časy pediatrov sa menia.

zdravotnictví ČR, Brno , dětská pohotovost Ilustračný obrázok. Foto: Profimedia.sk

Pacienti od 1. júla už nenájdu detské pohotovosti v okresoch Galanta, Košice-okolie, Medzilaborce, Myjava, Námestovo, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Ružomberok, Sabinov a Senica.

V novembri má podľa plánov ministerstva zdravotníctva vypadnúť ďalších päť bodov.

Ide o súčasť reformy, ktorá sa realizuje v troch fázach. V tej prvej zaniklo minulé leto šesť pohotovostí, ktoré nemali prevádzkovateľa.

Podľa výpočtov rezortu aj po takomto škrte ostanú pohotovosti dostupné do pol hodiny pre 96,5 percenta obyvateľstva. Pacienti sa majú presmerovať do najbližších miest.

Vypustené pevné body APS. Foto: MZ SR

Otvorené budú kratšie

Skracujú sa aj ordinačné hodiny v ambulantných pohotovostiach pre deti. Po novom budú otvorené od 16. do 20. hodiny a počas dní pracovného pokoja od ôsmej do 20. hodiny. Poplatok za využitie pohotovosti ostáva dve eurá.

V týždni tak lekári strávia na službe o dve hodiny kratší čas a počas sviatkov získajú k dobru až tri hodiny voľna. 

Podľa údajov rezortu zdravotníctva rodičia po 20. hodine služby APS buď vôbec nevyhľadávajú, alebo sa ich počty mesačne pohybujú v jednotkách.

Aj ordinačné časy pediatrov sa menia

Od júla sa upravujú aj ordinačné hodiny pediatrov v bežných ambulanciách. Pacientom budú k dispozícii každý pracovný deň v týždni, z toho minimálne jeden deň do 16.00 h. Dokopy musia odpracovať 35 hodín týždenne.

Šéfka rezortu zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas) zmeny odôvodňuje potrebou zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre deti na celom Slovensku, kým do systému nepríde nová generácia pediatrov.

Chýbajú lekári

Zmeny v pohotovostiach odôvodňuje rezort potrebou koncentrovať lekárov do funkčných tímov a priblížiť ich k nemocniciam, aby boli zabezpečené aj laboratórne vyšetrenia či zobrazovacie metódy. Má to odbremeniť pediatrov.

Podľa minuloročnej analýzy ministerstva zdravotníctva máme na Slovensku detských lekárov o pätinu menej, než by sme potrebovali – s počtom 229. V najbližších piatich rokoch môže táto sféra zaznamenať radikálny exodus, lebo z 980 pediatrov je skoro polovica v dôchodkovom veku. 

Vychovať pediatra pritom trvá desať rokov. Podľa štatistík nám na Slovensku ročne pribudne v priemere 40 až 50 detských lekárov a väčšina z nich si volí prácu v nemocniciach.

Zmeny nevítajú všetci

Podľa ambulantných lekárov a ministertva nehrozí, že by ťažko choré deti nedostali zdravotnú starostlivosť, lebo ambulantná pohotovostná služba nie je pre osoby, ktoré sú bezprostredne v ohrození života, napríklad infarkty, otravy, vdýchnutie cudzieho telesa či vážne zranenia. Tie sa majú riešiť na urgentnom príjme v nemocnici. 

APS sa má využívať pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára – napríklad vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy či závraty. Podľa pediatrov tieto stavy dokážu počkať do druhého dňa.

Proti zmenám sú nemocniční lekári, podľa ktorých sa pacienti presunú na dnes už preťažené centrálne príjmy nemocníc. Ľudia totiž pohotovosti nadužívajú a prichádzajú aj s maličkosťami ako sopeľ či vybratie kliešťa.

(tasr, est)