Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Európania vo víťazstvo Ukrajiny neveria, odmietajú nasadenie svojich vojakov

Zatiaľ čo Ukrajinci vo veľkej miere veria vo svoje víťazstvo, európske národy sú skôr na strane mierových rokovaní. Ukázal to prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) realizovaný v 13 štátoch EÚ, vo Švajčiarsku a na Ukrajine. Slovensko medzi týmito krajinami nie je.

Prieskumu sa zúčastnili respondenti z Bulharska, Česka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Británie, Grécka, Talianska, Poľska, Portugalska, Holandska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Ukrajiny.

Vo všetkých štátoch okrem Ukrajiny a Estónska menej ako tretina opýtaných verí, že ruská vojna na Ukrajine sa skončí víťazstvom Kyjeva. Najväčšia časť respondentov považuje mierové rokovania za realistický koniec, približne šestina opýtaných sa domnieva, že vojnu vyhrá Rusko.

Dokonca aj v prípade zvýšenia dodávok zbraní si len v troch štátoch respondenti myslia, že vojnu vyhrajú Ukrajinci. Ide o respondentov z Estónska, Švédska a Poľska.

Prieskum ECFR: Čo by zvýšené dodávky zbraní a munície na Ukrajinu pravdepodobne znamenali pre výsledok vojny? Reprofoto: ECFR

Možnosť poslať národnú armádu odmietla nadpolovičná väčšina respondentov v každom jednom štáte, najvyššiu podporu pre vyslanie vojenského kontingentu zaznamenali výskumníci vo Švédsku (26 percent) a Estónsku (22 percent). Vo všetkých ostatných štátoch podporu pre túto ideu prejavilo menej ako 20 percent respondentov.

Prieskum ECFR: Podpora pre možnosť, aby národná armáda bojovala na Ukrajine. Reprofoto: ECFR

Väčšina Európanov je však naďalej za podporu Ukrajiny inými spôsobmi – napríklad poskytovaním technickej pomoci a zvýšením dodávok zbraní a munície. Len v Bulharsku (63 percent), Grécku (54 percent) a Taliansku (54 percent) väčšina respondentov považuje zvýšenie dodávok munície a zbraní na Ukrajinu za "zlý nápad".

Európania sú tiež rozdelení v otázke prijatia Ukrajiny do EÚ. Najpriaznivejšie sú tomu naklonení v Portugalsku, Estónsku, Švédsku, Španielsku a Poľsku, najskeptickejší sú obyvatelia Nemecka, Bulharska, Česka a Francúzska.

Takmer dve tretiny Ukrajincov (64 percent) sa podľa prieskumu domnieva, že členstvo v EÚ je pre budúcnosť ich krajiny rovnako dôležité ako členstvo v NATO.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022 a v júni toho istého roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom EÚ otvorila 25. júna.

Nový prieskum ECFR o postoji Európy k vojne na Ukrajine bol realizovaný pred samitom NATO (9. – 11. júla) vo Washingtone. Výskum sa realizoval v jednotlivých štátoch počas mesiaca máj 2024 na vzorke 19 566 respondentov starších ako 18 rokov. Na Ukrajine sa prieskum uskutočnil 7. – 12. mája, na vzorke 1 500 respondentov, prostredníctvom telefonických rozhovorov (CATI).

(ecfr, politico, tasr)

Minúta  |  

Rusko pozastavuje svoju účasť v Parlamentnom zhromaždení OBSE

Rusko pozastavuje svoju účasť v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Označilo ho za protiruské a diskriminujúce.

Tento krok jednohlasne podporili ruská Štátna Duma i Rada federácie. Rada federácie uviedla, že Parlamentné zhromaždenie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (PZ OBSE) má zaujatý a diskriminujúci prístup, dvojaké štandardy, vyskytuje sa v ňom rusofóbia a nie je pripravené na zmysluplné diskusie o záležitostiach relevantných pre zaistenie rovnej a neodňateľnej bezpečnosti.

PZ OBSE neprijíma rozhodnutia, má však za cieľ zjednodušiť dialóg medzi zákonodarnými zbormi členských krajín OBSE. Táto organizácia má 57 členských krajín vrátane Ruska a Ukrajiny. Kyjev však žiadal, aby Moskvu vylúčili.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Prezident Peter Pellegrini neplánuje mať za poradcov aktívnych politikov

Prezident Peter Pellegrini neplánuje mať za poradcov aktívnych politikov. Odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR reagoval na otázku, či bude radiť hlave štátu aj predseda Maďarskej aliancie Krisztián Forró.

Debaty o poradcovi medzi prezidentom a Forróom potvrdila jeho strana. „Prezident Pellegrini a predseda Forró budú spolu rokovať o osobe poradcu,“ uviedla hovorkyňa Maďarskej aliancie Évi Pálinkás.

(tasr)

Minúta  |  

Španielska vláda chce zaviesť digitálny pas, má zabrániť deťom sledovať porno online

Španielska vláda chce zaviesť aplikáciu, ktorá má zabrániť deťom sledovať porno online. Podľa nej má ísť o určitý druh pornopasu.

Aplikácia, nazývaná Digitálna peňaženka Beta, by umožnila internetovým platformám skontrolovať, či potenciálny pozorovateľ má viac ako 18 rokov. Diváci pornografie budú požiadaní, aby použili aplikáciu na overenie ich veku. Po overení dostanú 30 vygenerovaných pornokreditov s platnosťou jedného mesiaca, ktoré im umožnia prístup k obsahu pre dospelých. Nadšenci budú môcť požiadať o extra kredity.

Aplikácia bude dostupná do konca leta. Bude to dobrovoľné, pretože online platformy sa môžu spoľahnúť na iné metódy overovania veku, aby vylúčili nevhodných divákov. Aplikácie tak predznamenáva zákon EÚ, ktorý vstúpi do platnosti v októbri 2027 a bude vyžadovať, aby webové stránky zabránili neplnoletým v prístupe k pornografii.

Nakoniec je pravdepodobné, že španielska aplikácia bude nahradená európskym systémom digitálnej identity.

(politico)

Minúta  |  

Ministerstvo školstva chce vytvoriť systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky

Ministerstvo školstva chce vytvoriť systém včasného varovania pred predčasným ukončením školskej dochádzky. Ku školskému roku 2028/2029 má byť pripravený na implementáciu na všetkých základných a stredných školách na Slovensku.

„Žiaci, ktorí školu opustia skôr, než získajú výučný list alebo maturitu, majú značné ťažkosti s uplatnením na pracovnom trhu, pričom ich miera nezamestnanosti dosahuje takmer 80 percent. Navyše, štát prichádza ročne o odhadom 50 miliónov eur,“ upozornil komunikačný odbor rezortu.

Včasnou identifikáciou a intervenciami sa podľa neho môže výrazne znížiť počet žiakov, ktorí predčasne ukončia školskú dochádzku.

Z rezortu avizovali, že projekt bude prebiehať štyri roky a je rozdelený do štyroch fáz. Prvá fáza sa podľa nich zameria na hĺbkové skúmanie príčin predčasného ukončenia školskej dochádzky.

Doplnili, že na základe získaných dát a zahraničných skúseností bude v druhej fáze vyvinutá slovenská verzia systému včasného varovania, ktorá sa následne overí na dvoch desiatkach pilotných škôl.

Počas pilotnej fázy budú podľa nich oblastní koordinátori úzko spolupracovať s triednymi učiteľmi a členmi školských podporných tímov, aby poskytli žiakom v riziku predčasného ukončenia školskej dochádzky cielenú podporu.

Na základe dvojročných terénnych skúseností majú byť vypracované praktické metodiky a analytické materiály, ktoré budú slúžiť na plošné zavedenie systému.

„V záverečnej fáze sa bude klásť dôraz na vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, ktorí budú vyškolení na praktické využitie systému včasného varovania a podporných opatrení. Ku školskému roku 2028/2029 bude systém pripravený na implementáciu na všetkých základných a stredných školách na Slovensku,“ uviedli z MŠVVaM.

Na projekt je alokovaných takmer 7,7 milióna eur, zastrešuje ho Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie.

(tasr)

Minúta  |  

Izraelská vláda odsúhlasila zabratie nového územia na okupovanom Západnom brehu Jordánu

Izraelská vláda odsúhlasila zabratie nového územia na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Ide o najväčšiu oblasť akú Izrael na okupovanom území zabral za uplynulých 30 rokov.

O situácii v stredu informovala izraelská ľavicová mimovládna organizácia Šalom achšav, ktorá sleduje aktivity izraelských osadníkov na Západnom brehu Jordánu. Šalom achšav v stredu uviedla, že izraelské úrady schválili zabratie 12,7 štvorcového kilometra v Jordánskom údolí, čo je najviac od Dohôd z Osla v roku 1993.

Izraelská vláda to schválila ešte v júni, informácie na verejnosť prenikli až v stredu. Celkovo ide o tretí podobný krok strany Tel Avivu v tomto roku. Izraelská vláda schválila zabratie 2,6 štvorcového kilometra na Západnom brehu vo februári a ôsmich ďalších v marci.

Palestínčania vnímajú rozširovanie izraelských osád na Západnom brehu Jordánu za hlavnú prekážku pre dosiahnutie trvalého mieru. Väčšina medzinárodného spoločenstva považuje osady na okupovanom území za ilegálne a nelegitímne. Tel Aviv však Západný breh Jordánu považuje za územie s významným historickým a náboženským významom.

(ap, tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.