Prieskum: Európania vo víťazstvo Ukrajiny neveria, odmietajú nasadenie svojich vojakov

Russia_Ukraine_War658714 Ľudia kľačia, keď vojaci nesú rakvu ukrajinského vojaka Sergija Jarmolenka, ktorý zahynul v bitke s ruskými jednotkami počas pohrebného obradu na Námestí nezávislosti v Kyjeve na Ukrajine vo štvrtok 14. septembra 2023. Foto: TASR/AP

Zatiaľ čo Ukrajinci vo veľkej miere veria vo svoje víťazstvo, európske národy sú skôr na strane mierových rokovaní. Ukázal to prieskum Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) realizovaný v 13 štátoch EÚ, vo Švajčiarsku a na Ukrajine. Slovensko medzi týmito krajinami nie je.

Prieskumu sa zúčastnili respondenti z Bulharska, Česka, Estónska, Francúzska, Nemecka, Británie, Grécka, Talianska, Poľska, Portugalska, Holandska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Ukrajiny.

Vo všetkých štátoch okrem Ukrajiny a Estónska menej ako tretina opýtaných verí, že ruská vojna na Ukrajine sa skončí víťazstvom Kyjeva. Najväčšia časť respondentov považuje mierové rokovania za realistický koniec, približne šestina opýtaných sa domnieva, že vojnu vyhrá Rusko.

Dokonca aj v prípade zvýšenia dodávok zbraní si len v troch štátoch respondenti myslia, že vojnu vyhrajú Ukrajinci. Ide o respondentov z Estónska, Švédska a Poľska.

Prieskum ECFR: Čo by zvýšené dodávky zbraní a munície na Ukrajinu pravdepodobne znamenali pre výsledok vojny? Reprofoto: ECFR

Možnosť poslať národnú armádu odmietla nadpolovičná väčšina respondentov v každom jednom štáte, najvyššiu podporu pre vyslanie vojenského kontingentu zaznamenali výskumníci vo Švédsku (26 percent) a Estónsku (22 percent). Vo všetkých ostatných štátoch podporu pre túto ideu prejavilo menej ako 20 percent respondentov.

Prieskum ECFR: Podpora pre možnosť, aby národná armáda bojovala na Ukrajine. Reprofoto: ECFR

Väčšina Európanov je však naďalej za podporu Ukrajiny inými spôsobmi – napríklad poskytovaním technickej pomoci a zvýšením dodávok zbraní a munície. Len v Bulharsku (63 percent), Grécku (54 percent) a Taliansku (54 percent) väčšina respondentov považuje zvýšenie dodávok munície a zbraní na Ukrajinu za „zlý nápad“.

Európania sú tiež rozdelení v otázke prijatia Ukrajiny do EÚ. Najpriaznivejšie sú tomu naklonení v Portugalsku, Estónsku, Švédsku, Španielsku a Poľsku, najskeptickejší sú obyvatelia Nemecka, Bulharska, Česka a Francúzska.

Takmer dve tretiny Ukrajincov (64 percent) sa podľa prieskumu domnieva, že členstvo v EÚ je pre budúcnosť ich krajiny rovnako dôležité ako členstvo v NATO.

Ukrajina požiadala o členstvo v EÚ vo februári 2022 a v júni toho istého roku jej bol udelený štatút kandidátskej krajiny EÚ. Formálne prístupové rokovania s Ukrajinou a Moldavskom EÚ otvorila 25. júna.

Nový prieskum ECFR o postoji Európy k vojne na Ukrajine bol realizovaný pred samitom NATO (9. – 11. júla) vo Washingtone. Výskum sa realizoval v jednotlivých štátoch počas mesiaca máj 2024 na vzorke 19 566 respondentov starších ako 18 rokov. Na Ukrajine sa prieskum uskutočnil 7. – 12. mája, na vzorke 1 500 respondentov, prostredníctvom telefonických rozhovorov (CATI).

(ecfr, politico, tasr)


Ďalšie články
122 dní do volieb v USA. Finanční donori bočia od demokratov, kým nevymenia Bidena

122 dní do volieb v USA. Finanční donori bočia od demokratov, kým nevymenia Bidena

Po teste, ktorým bola televízna debata na stanici CNN, sa prezident Joe Biden pre mnohých ukázal ako nedostatočne schopný kandidát proti republikánskemu vyzývateľovi Donaldovi Trumpovi. Viacerí veľkí donori sa teraz snažia akoby „vydymiť“ prezidenta zo súboja, napríklad tým, že pozastavujú poskytovanie darov pre Demokratický národný konvent (DNC) – ústredie strany. Jednou...