Utopili tisíce eur. Na referende v Banskej Štiavnici sa nezúčastnilo ani desať percent ľudí

Banskoštiavničania hlasovali v miestnom referende o budúcnosti mestskej plavárne. Jediná otázka, na ktorú mohli odpovedať áno alebo nie, znela: Súhlasíte s tým, aby mesto Banská Štiavnica zachovalo mestskú plaváreň, otvorilo a samo ju prevádzkovalo – Kúpele-plaváreň, Mládežnícka 10, 969 01 Banská Štiavnica?

Hoci sa pod petíciu za vyhlásenie referenda o osude plavárne podpísalo viac ako 3 700 obyvateľov, zúčastnilo sa na ňom o takmer tri tisícky menej ľudí – presne 769. Petíciu teda podpísala prevažná väčšina tých, ktorí na referendum nakoniec neprišli.

Je pravda, že jeho termín „padol“ na už prázdninový víkend, ale je veľmi nepravdepodobné, že by tisícky ľudí vyrazili na kúpaliská, výlety, prázdniny či na dovolenky. Z toho vyplýva otázka, na čo teda petíciu podpisovali, keď na referendum neprišli? 

Banskoštiavnickú plaváreň zatvorili vlani v decembri. Mesto argumentovalo vysokými prevádzkovými nákladmi, celkovým modernizačným dlhom a zlým technickým stavom bazéna. Milovníci plávania však o svoju aktivitu v meste neprišli.

Záujemcovia o plávanie nateraz využívajú priestory banskoštiavnickej Súkromnej základnej školy Guliver, ktorá má svoj bazén. Podmienky vstupu dohodla samospráva s vedením školy.

Zástupcovia radnice sa v minulosti rozhodli, že sa pustia do komplexnej rekonštrukcie mestskej plavárne a zatvoria ju preto na neurčito. O tom, že by to malo byť navždy, nepadlo ani slovo.

Viacerým obyvateľom sa to však nepozdávalo a žiadali dostupnosť plavárne čo najskôr. Odštartovali preto už spomínanú petíciu za vyhlásenie referenda.

Podľa viacerých zástupcov mesta i samotnej primátorky Banskej Štiavnice bolo referendum s takouto otázkou zbytočné, lebo mesto nemá záujem plaváreň zrušiť, ale obnoviť. „Všetci chceme, aby fungovala, nikto nie je proti,“ uviedla primátorka Nadežda Babiaková.

Podľa Babiakovej však boli v tejto súvislosti splnené všetky zákonné náležitosti, lebo referendum v petícii požadovalo viac ako 30 percent oprávnených voličov. Banskoštiavnickí poslanci preto pri hlasovaní o vyhlásení miestneho referenda v máji akceptovali právo obyvateľov na tento prejav priamej demokracie.

Avšak aj keby bolo referendum, ktoré je kľúčovou formou priamej demokracie, úspešné, podľa nášho právneho systému by nemalo automaticky právne účinky. Bolo by teda na rozhodnutí mestských poslancov, či by názor obyvateľov zohľadnili, alebo nie.

Na území Slovenska, od samostatnosti krajiny, nie sú miestne referendá ničím výnimočným. Väčšina z nich však bola neplatná. Hoci sa pod petíciu o vyhlásenie referenda podpíše dostatočný počet obyvateľov, vyjadriť svoj názor do volebných okrskov už neprídu. Tak, ako to bolo v tomto prípade.

Dôvodov je určite viacero. Môžu byť v ten deň chorí či odcestovaní. Častejšie sa však stáva, že si postupne domyslia, že ich účasť na referende je vlastne zbytočná a voľný deň radšej využijú inak.

Veď petíciu podpísali v chvate na ulici či v obchodnom centre a jej odôvodnenie išlo, ako sa hovorí jedným uchom dnu a druhým von, alebo ju podpísali, lebo ich o to poprosil priateľ, priateľka, manžel, manželka či kolega.

Mestskí poslanci na spomínanom májovom hlasovaní schválili na organizáciu referenda s vytvorením siedmich okrskov, na zabezpečenie miestností, členov komisií, tlače lístkov a ďalších náležitostí sumu 10-tisíc eur z mestskej kasy. Táto suma sa mohla teda využiť aj inak, možno aj ako čiastka na rekonštrukciu plavárne.

Hlasovať podľa zápisnice zverejnenej na oficiálnom mestskom webe prišlo 769 zo 7 794 zapísaných hlasujúcich. Účasť teda nedosiahla ani 10 percent, pričom, aby bolo referendum platné, muselo by sa na ňom zúčastniť aspoň 50 percent oprávnených hlasujúcich.

„Výsledky hlasovania sú neplatné, pretože na miestnom referende sa zúčastnilo 9,86 percenta oprávnených hlasujúcich,“ informovala na svojej stránke samospráva.