Právo dieťaťa na prirodzený vývin a ideologická výučba

Zmeniť to chce strana KDH úpravou Ústavy SR, no ako pri iných ideologických témach, môže naraziť na európske právo. Kresťanskodemokratické hnutie vo svojom programe na zmenu Ústavy SR predstavilo bod, ktorý by mal posilniť práva rodičov zabezpečiť vzdelanie a výchovu svojich detí v zhode s ich náboženským, filozofickým a pedagogickým presvedčením.

Ústava SR už dnes obsahuje ustanovenie v prvom článku o tom, že Slovenská republika sa neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu. KDH vo svojom programe tvrdí, že toto ustanovenie môže byť jednoducho obchádzané nevhodnou indoktrináciou na školách prostredníctvom štátnych politík, ale aj činnosťou niektorých samozvaných organizácií.

V snahe zabrániť rozličným experimentom a pretláčaniu pochybných ideológií, či už z pravicového alebo ľavicového/progresívneho extrému, strana navrhuje ústavné zmeny, po ktorých budú školy slobodnejšie a imúnnejšie pred politickými zásahmi.

Strana chce posilniť právo rodičov na vzdelanie detí v zhode aj s ich náboženským presvedčením. Ako príklad uvádza právo rodiča odmietnuť účasť dieťaťa na ideologicky pokrivenej sexuálnej výchove v kontexte prípadov z Kanady či Spojených štátov. Toto právo je prítomné aj v iných štátoch Európskej únie, no naráža na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.

Rodič má právo vychovať dieťa podľa vlastného presvedčenia

Zákon o rodine už dnes priznáva rodičom právo vychovávať svoje dieťa podľa vlastného hodnotového nastavenia. Konkrétne ide náboženské a filozofické presvedčenie rodiča spojené s povinnosťou zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie pre dieťa. Takéto právo je uvedené medzi základnými zásadami tohto zákona.

Záujem dieťaťa je z pohľadu zákona prvoradý pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Špecificky pritom spomína duševný, telesný a citový vývin dieťaťa, ktorý je povinný rodič zabezpečiť. Právo dieťaťa na prirodzený vývin je jedným z kľúčových práv zakotvených nielen vo vnútroštátnej úprave, ale aj v rôznych medzinárodných dokumentoch.

Dohovor o právach dieťaťa priznáva každému dieťaťu právo na život, prežitie a rozvoj, pričom rovnako hovorí o práve dieťaťa na životnú úroveň primeranú jeho fyzickému, mentálnemu, duchovnému, morálnemu a sociálnemu rozvoju. A sú to práve rodičia alebo opatrovníci, ktorí sú primárne zodpovední za zabezpečenie tohto práva, avšak štát má povinnosť poskytovať potrebnú pomoc.

Všeobecná deklarácia ľudských práv rovnako ako vnútroštátna legislatíva garantuje rodičom prednostné právo voliť druh vzdelania pre svoje deti. Európsky dohovor o ľudských právach zakotvuje právo na vzdelanie. Pri výkone akýchkoľvek funkcií v oblasti výchovy a výučby, ktoré štát vykonáva, musí rešpektovať právo rodičov zabezpečovať túto výchovu a vzdelávanie v zhode s ich vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Obchádzanie noriem o vzdelávaní

Z daných právnych textov teda možno odvodiť, že je to rodič dieťaťa, kto autoritatívne rozhoduje o vzdelaní a hodnotovom nastavení svojho potomka. Oprávnenie rodiča však naráža na iné zákonné ustanovenia alebo judikatúru súdov, ktoré hovoria o potrebe inklúzie či vhodnom spôsobe výučby. Konflikt týchto práv sa priamo dotýka práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode s jeho náboženským či filozofickým presvedčením.

Školský zákon v školách a v školských zariadeniach zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagáciu, no dané vymedzenie nemusí pokrývať ideologické smerovanie, ak nie je produkované politickým subjektom.

Ide o medzeru v zákone, podľa ktorej sa obmedzenie vzťahuje iba na politickú činnosť. Zákon síce zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti detí, no nešpecifikuje ďalej, čo sa pod týmto pojmom skrýva.

Ohrozovanie mravnosti má mnoho podôb a záleží aj od hodnotového nastavenia rodiny dieťaťa, čo považuje za prípustné a čo už je v rozpore s morálkou alebo jej náboženským presvedčením. Téma sexuálnych menšín a následnej sexuálnej výchovy je pritom opakovane dávaná do pozornosti ako niečo, čo mnoho rodičov nepovažuje za prípustné pri vzdelávaní detí.

Vzdelávaciu činnosť vykonávajú mimovládne organizácie

Na Slovensku napriek tomu existuje niekoľko neziskových organizácií, ktoré sa aktívne venujú presadzovaniu LGBT+ práv a vzdelávaniu na školách. Organizácia s názvom Iniciatíva Inakosť v rámci svojej činnosti organizuje prednášky, workshopy a vzdelávacie programy na školách, aby zvýšili povedomie a prijatie LGBT+ komunity.

Občianske združenie Saplinq sa zameriava okrem iného aj na školenie osôb pracujúcich s mladými ľuďmi alebo z oblasti vzdelávania, a to v témach presadzovania práv LGBT+ komunity. Ich projekty pritom financuje Európska únia prostredníctvom programu Erasmus+. Nie je to pritom jediný projekt tohto typu, ktorý financuje Európska únia, na čo upozornila vo svojich článkoch Dana Vitálošová.

TransFúzia je projekt, ktorý pôsobí v oblastí práv a potrieb transrodových ľudí. Okrem poskytovania psychologickej a sociálnej podpory sa angažujú aj vo vzdelávacích aktivitách na školách a v komunitách, aby zvýšili povedomie o transrodových otázkach​.

Mimovládne organizácie pôsobiace v oblasti sexuálnych menšín teda organizujú rôzne vzdelávacie aktivity na školách, ktoré presadzujú vlastné ideologické videnie sveta. Informácie prezentované na týchto prednáškach sú častokrát v rozpore so základnými znalosťami z odboru medicíny, prípadne majú pochybné vedecké a odborné základy.

Problematika množstva pohlaví, jeho zmena iba na základe pocitov a to až do oblasti chirurgických zákrokov, informácie a návody o rôznych hormonálnych prípravkoch meniacich základné fungovanie tela dieťaťa či akceptácia sexuálnych porúch majú neraz neblahé následky na fyzický a psychický vývin maloletých. Nie je náhoda, že dané prednášky sú určené školám. Sú to práve deti, ktoré v období svojho vývoja vedia byť masívne ovplyvnené podobnými témami.

Vzdelávanie tohto typu pritom môže byť v priamom rozpore s náboženským či ideologickým presvedčením rodičov detí. Je otázne, či školy upovedomujú rodičov detí o obsahu takýchto prednášok a či sú dané vzdelávacie aktivity podmienené ich súhlasom. Ústavné zakotvenie ochrany vzdelávania dieťaťa alebo jeho spresnenie je preto téma vhodná na odbornú polemiku.

Vývoj judikatúry ESĽP

V prospech práv rodičov najprv hovorili aj rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva pri rozhodnutiach týkajúcich sa práva na vzdelanie detí. Rozsudok vo veci Kjeldsen, Busk Madsen a Pedersen proti Dánsku (1970) sa týkal povinnej sexuálnej výchovy vo verejných školách v Dánsku. Rodičia detí tvrdili, že táto výučba bola v rozpore s ich náboženským a filozofickým presvedčením.

ESĽP rozhodol, že štáty majú právo stanoviť školské osnovy, ak táto výučba rešpektuje práva rodičov vychovávať svoje deti v súlade so svojím presvedčením. Štát nesmie sledovať indoktrinačné ciele, ktoré by sa mohli považovať za nerešpektujúce náboženské alebo filozofické presvedčenie rodičov. Tieto hranice nesmú byť prekročené. Súd však zistil, že dánske školy nenútili deti prijať určité názory, a preto nebolo porušené právo rodičov na ich výchovu.

Vo veci Folgerø a ostatní proti Nórsku (2007) súd posudzoval prípad, ktorý sa týkal povinnej výučby kresťanstva, náboženskej a filozofickej výchovy v školách v Nórsku. Rodičia tvrdili, že táto výučba nebola objektívna a pluralistická a že porušovala ich práva na výchovu dieťaťa. ESĽP rozhodol, že výučba musí byť objektívna, kritická a pluralistická a že rodičia majú právo na výnimku z tých častí výučby, ktoré sú v rozpore s ich náboženským a filozofickým presvedčením.

V tomto prípade je zaujímavý fakt, že súd uznal možnosť rodičov odňať svoje deti z vyučovania, ak ide o náboženské témy. Pretože náboženské texty neponúkali dostatočne rozdielne názory na svet, ale iba výklad založený na ich vierovyznaní, čo je z podstaty každej viery samozrejmé.

Sexuálne témy súd odobril

Pri sexuálnych témach ale súd nevidí potrebu udeliť možnosť rodičom chrániť svoje deti v súlade s ich presvedčením. Nedávna rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské práva vykazuje isté znaky odklonov od svojich niekdajších rozhodnutí. Namiesto ochrany práv rodičov sa do popredia dostávajú viac práva a zásahy štátu na výučbu inkluzívnych tém.

V prípade z roku 2018 vo veci A. R. a L. R. proti Švajčiarsku rozhodoval súd o spore, ktorý sa týkal povinnej účasti detí na zmiešaných plaveckých kurzoch, ktoré zahŕňali aj výučbu o sexuálnych a telesných témach. Rodičia moslimských detí tvrdili, že táto povinnosť bola v rozpore s ich náboženským presvedčením.

ESĽP rozhodol, že povinnosť zúčastniť sa zmiešaných plaveckých kurzov sleduje legitímny cieľ sexuálnej výchovy ako ochrana zdravia detí a prevencia sexuálneho násilia. Zároveň uznal, že výučba sexuálnej výchovy je doplnková k právam rodičov vychovávať svoje deti podľa svojho presvedčenia a že švajčiarske úrady mali právo prijať takéto opatrenie, hoci to bolo v rozpore s náboženským presvedčením rodičov. Podľa názoru súdu totiž nedošlo k indoktrinovaniu detí daným učením.

V ďalšom prípade z roku 2018 vo veci A. M. a iní proti Poľsku súd posudzoval sťažnosti poľských rodičov na sexuálnu výchovu v školách. Rodičia tvrdili, že výučba je v rozpore s ich náboženským presvedčením. ESĽP opätovne potvrdil potrebu rovnováhy medzi právami rodičov a povinnosťou štátu zabezpečiť verejné zdravie a predchádzať zneužívaniu detí. Súd zdôraznil, že školy majú legitímny záujem poskytovať informácie, ktoré môžu pomôcť predchádzať sexuálnemu zneužívaniu a podporovať zdravý vývoj detí​, a preto nevidel porušenie práv rodičov.

Judikatúra Európskeho súdu sa v súčasnosti prikláňa k potrebe poskytovania informácií deťom, ktoré podporujú ich zdravý vývoj. Problém ale je, že obsah týchto informácií určuje štát, rodičia majú čoraz menšiu právomoc zasahovať do procesu. Dané informácie pritom môžu zahŕňať aj témy, ktoré sú v priamom protiklade s názormi rodiny.

Problém s prednosťou európskeho práva

Ako možno vychovávať deti v súlade s náboženským a filozofickým presvedčením rodičov, ak štát aj prostredníctvom súdnych rozhodnutí povie, že v minulosti tabuizované témy by mali deti preberať v škole ako súčasť vzdelávania? Témy, ktoré idú v protiklade s výchovou rodičov.

Sexuálne témy menšín nie sú výnimkou a judikatúra ESĽP opäť naznačuje, akým smerom sa vzdelávanie asi bude uberať. Európsky súd vo viacerých rozhodnutiach napríklad potvrdil povinnosť uzákoniť zväzky párov rovnakého pohlavia pre členské štáty. Zákaz diskriminácie z dôvodu sexuálnej orientácie sa vzťahuje aj na rôzne nové formy prejavov náklonnosti, ktoré v minulosti predstavovali psychický problém.

Tento jav môže byť neprípustný pre nábožensky založené osoby, no napriek tomu sa ich deti zrejme nevyhnú vzdelávaniu v témach sexuálnych orientácií s tým, že ide o prirodzenú súčasť života. Právo rodiča vystupovať ako autoritatívny prvok v živote maloletého dieťaťa tak ustupuje do pozadia a nahradzuje ho štát svojou politikou podľa toho, aká ideologická vlna je momentálne v poriadku.

Protiargument by mohol znieť, že štát je povinný dbať na isté základné normy výchovy svojich občanov aj prostredníctvom vzdelávania na školách. To by bolo absolútne v poriadku, ak by sa dané normy správania neopierali viac o argumenty založené na emóciách a nálepkovaní ako na vedeckých faktoch a dátach. Pretože pri sexuálnych témach menšín momentálne prevláda prvá kategória.

Porovnanie s výučbou náboženských tém je na mieste. Rovnako sa v tomto prípade nemožno opierať o pevné vedecké základy. Európsky súd ale uznal, že rodičia majú právo odobrať svoje dieťa z danej výučby. Pri sexuálnych témach toto právo už nemajú. Sexuálne témy sa pritom netýkajú iba základných biologických faktov, ale aj sexuálnych porúch, ktoré sa tvária ako norma.

Spresnenie výučby na školách ústavnou formou môže pomôcť pri presadzovaní práv rodičov, no aj tak môže naraziť na európske právo. Podľa rozhodovacej praxe ESĽP sa tak bude musieť vnútroštátna úprava skôr či neskôr zmeniť. Rovnako ako v prípade uzákonenia zväzkov párov rovnakého pohlavia.

Právo iných na rešpektovanie ich sexuality tak v rámci moderného vzdelávania zrejme bude mať prednosť pred právom dieťaťa na prirodzený vývin tak, ako si to želá jeho rodina. Napriek mnohým zákonom chrániacim práva rodičov.