Za vrtuľníky, ktoré nepotrebujeme, si Američania pýtajú výrazne viac, než avizoval Naď

Cenová ponuka na 12 amerických bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper pre Slovensko je výrazne vyššia oproti sume, ktorú pred rokom prezentoval bývalý minister obrany Jaroslav Naď.

Diskusiu o nákupe amerických bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper odštartoval začiatkom minulého roka Naď, ktorý záležitosť prezentoval ako výhodnú ponuku zo strany USA za to, že sme Ukrajine odovzdali naše stíhačky Mig-29.

Za dodanie 12 bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper, príslušenstvo, rakety AGM-114 Hellfire II, počiatočnú logistickú podporu, výcvik pilotov a technikov sme mali zaplatiť 340 miliónov dolárov. Naď avizoval, že takýto nákup má v skutočnosti hodnotu vyše jednej miliardy eur a obchod označil za veľmi výhodný.

Pred pár dňami sme sa však dozvedeli odpoveď zo strany USA na žiadosť Slovenska o cenovú ponuku. Americký rezort zahraničných vecí odobril potenciálny predaj vrtuľníkov a súvisiaceho vybavenia Slovenskej republike za odhadovanú cenu 600 miliónov dolárov, čo je v prepočte 554 miliónov eur.

Okrem toho, že ide o dramaticky vyššiu cenu, USA v špecifikácii uvádza o niečo horšiu výbavu ako tú, ktorú Slovensko pôvodne požadovalo. V stanovisku od Američanov totiž chýba zmienka o presne navádzaných raketách Hellfire, ktoré predstavovali jednu z hlavných výhod celého nákupu. Namiesto 500 týchto striel nám chce USA predať 1 680 kusov striel APKWS, ktoré majú zásadne kratší dolet a slabší ničivý účinok.

V tom istom čase sa na Slovensku vedie diskusia aj o nákupe štyroch ďalších amerických stíhačiek F-16, ktorú inicioval minister obrany Robert Kaliňák. Ide o dodatočnú požiadavku k doteraz zakontrahovaným 14 kusom tohto bojového lietadla, za ktoré Slovensko zaplatí viac ako 1,5 miliardy eur. Hrubým odhadom by teda hypotetický nákup ďalších štyroch mohol stáť približne 430 miliónov eur.

Minister sa pred voľbami k téme nákupu vrtuľníkov vyjadroval odmietavo. Línia strany Smer označovala nákup za finančne aj prakticky nevýhodný. Od nástupu do funkcie tvrdil, že čaká na oficiálny návrh od Američanov a ten podľa stanoviska rezortu obrany ešte stále neprišiel.

„Ministerstvo obrany SR eviduje, že Agentúra pre obrannú bezpečnosť a spoluprácu (DSCA) informovala Kongres USA o zámere predložiť v najbližšej dobe cenovú ponuku na dodanie 12 bojových vrtuľníkov AH-1Z Viper Slovensku. Ministerstvo obrany však oficiálnu cenovú ponuku na stole stále nemá – až keď bude doručená, vyjadríme sa k nej v stanovenom termíne,“ informovalo v piatok Ministerstvo obrany (OS) SR redakciu Štandardu.

Naď chce vrtuľníky, Kaliňák stíhačky

V politických aj vojenských kruhoch to vrie. Jedni podporujú nákup vrtuľníkov, iní hovoria o ich zbytočnosti a poukazujú na potrebu ďalších stíhačiek.

S istotou vieme povedať, že Naď si za kúpou vrtuľníkov stojí. Cenová ponuka od USA podľa neho nie je definitívna a obsahuje aj komponenty, o ktoré Slovenská vláda vraj nemusí prejaviť záujem. Podľa neho ide napríklad o balík náhradných dielov (26 motorov), rozsiahle elektronické vybavenie či ďalšie vylepšenia.

„Je to len shopping list toho, čo si Slovensko môže, ale aj nemusí vybrať,“ hovorí Naď a jeho slová sčasti potvrdili aj Američania, ktorí počítajú s tým, že pokiaľ Slovensko obchod uzavrie, výsledná cena bude nižšia.

„Skutočná hodnota v dolároch bude nižšia v závislosti od konečných požiadaviek, rozpočtových náležitostí aj od času, keď bude obchod uzatvorený,“ píše americká administratíva.

Z radov Ozbrojených síl (OS) SR nákup Viperov podporoval tiež náčelník Generálneho štábu OS SR Daniel Zmeko. 

"Tieto vrtuľníky majú nezastupiteľný význam pre obranu SR vrátane tej munície," skonštatoval Zmeko pred rokom v októbri a avizoval, že s čerstvým ministrom obrany Robertom Kaliňákom zo Smeru-SD chce napriek vyjadreniam v predvolebnej kampani tému prediskutovať a vysvetliť mu význam techniky a možnú úsporu financií.

Odvtedy sa však ohľadom nákupu amerických vrtuľníkov odmlčal a zaznievajú skôr vyjadrenia na podporu nákupu ďalších štyroch amerických stíhačiek F-16.

„Štrnásť ako flotila je elementárne základné číslo. Preto majú aj Česi 14 Gripenov, preto majú aj Maďari 14 Gripenov, preto aj my máme 14 F-16. Ale medzitým sa zásadným spôsobom mení bezpečnostná situácia,“ povedal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko, ktorý tvrdí, že nákup stíhačiek už „je v našej koncepcii, ktorá bola prijatá na vojenskej rade v roku 2023“.

Jeho línia je v tejto súvislosti dnes už prakticky totožná s Kaliňákovou, ktorý avizoval začatie rokovaní o nákupe ďalších amerických stíhačiek na jeseň tohto roka.

„Na to, aby ste mohli plnohodnotne strážiť vzdušný priestor, musíte mať vyčlenených päť lietadiel k dispozícii len na túto činnosť. A na nich sa nesmie cvičiť. Čiže už ich máte len deväť. Ďalšia zhruba tretina lietadiel je väčšinou v servisnom cykle. A už vám ostane len päť lietadiel. No a päť lietadiel na výcvik je ako-tak tesne. Tým činom vám neostáva žiadny počet lietadiel, ktorým by ste napríklad mohli robiť air policing alebo stráženie iného vzdušného priestoru, napríklad pobaltských štátov,“ obhajoval nákup stíhačiek Kaliňák v rozhovore, ktorý vyšiel v utorok.

Jeho názoru však oponuje generál vo výslužbe Pavel Macko, podľa ktorého štyri stíhačky zásadným spôsobom neriešia priamu leteckú podporu. „Potrebovali by sme podstatne väčší počet tých stíhačiek. Sú veľmi drahé, mimoriadne nákladné na prevádzku,“ myslí si Macko.

Chce sa USA vrtuľníkov zbaviť? Slovensko ich zrejme nepotrebuje

Štandard už v minulosti upozornil na to, že Slovensko nákup bojových vrtuľníkov neplánovalo. Dlhodobý plán rozvoja rezortu ministerstva obrany s výhľadom do roku 2035, ktorý v roku 2022 podpísal Naď, sa o nich totiž vôbec nezmieňoval.

„V žiadnom strategickom plánovacom dokumente sa tento typ zbraní neuvádza. Je to v rozpore s prioritizáciou modernizácie OSSR, odčerpá to zdroje. Výcvik pilota útočného vrtuľníku je iný ako pri UH-60 Black Hawk a nakoľko my nemáme pilotov ani technikov, ktorí by mali skúsenosti s Mi-24 (na rozdiel od Čechov), bude potrebné vybudovať kompletnú spôsobilosť,“ uviedol pre Štandard dobre informovaný zdroj z prostredia rezortu obrany.

[link url = https://standard.sk/335693/naozaj-vyhodne-vrtulniky-nad-ich-nakup-nemal-v-plane-az-kym-neprislo-na-darovanie-migov]

„Vrtuľníky Viper sú však pôvodne určené pre námorníctvo, ktoré nemáme. V ich prípade je tiež drahá údržba a keď nám niekto dá niečo zadarmo, musíme sa pozerať na celý životný cyklus. Myslím si preto, že tento projekt sa ďalej nepohne,“ povedal v rozhovore pre Štandard bývalý minister obrany a súčasný poslanec NR SR Jaroslav Baška (Smer).

Navyše je známe, že vrtuľníky, ktoré má Slovensko možnosť kúpiť, boli pôvodne určené pre iný štát. Špekuluje sa o Pakistane, ktorý mal pôvodne o tieto stroje záujem. Pre zhoršenie vzťahov s Washingtonom sa však kontrakt na 15 Viperov neuskutočnil. Je preto namieste otázka, či sa USA jednoducho nechce vrtuľníkov zbaviť.

V neposlednom rade si treba dobre spočítať aj náklady na údržbu, ktoré sú v prípade amerických vrtuľníkov Viper vysoké.

Ako sme upozornili minulý rok v júni, náklady na jednu letovú hodinu Viperov v podmienkach USA prevyšujú sumu 20-tisíc dolárov (asi 18,5-tisíca eur). Keďže stroj je konštruovaný na päťtisíc letových hodín prevádzkového života, dá sa jednoducho spočítať, že údržba jedného stroja by stála počas celej životnosti zhruba 92 miliónov eur.

Opäť, ak zoberieme do ruky kalkulačku, dospejeme k tomu, že celkové náklady na nákup a údržbu týchto nesmierne sofistikovaných strojov stoja bezmála 1,7 miliardy eur. V podmienkach Slovenska budú náklady s najväčšou pravdepodobnosťou nižšie, no i tak sa môžu vyšplhať do neakceptovateľných výšin.

Na porovnanie, náklady na prevádzku porovnateľného bojovom vrtuľníka AH-64 Apache v najmodernejších verziách D a E, ktorý je súčasťou výzbroje mnohých armád NATO, dosahujú niečo okolo päťtisíc dolárov na hodinu letu.

V tejto súvislosti treba tiež dodať, že peniaze za údržbu nepodporia Slovenskú ekonomiku, ale odtečú za hranice.

„Zapojenie slovenského obranného priemyslu bude opäť nulové, nakoľko spoločnosť Bell buduje servisné stredisko v spolupráci s českou spoločnosťou LOM Praha. Nie je predpoklad, že dôjde k transferu na Slovensko,“ uviedol zdroj Štandardu.