O výraznom poklese tržieb informoval tento týždeň predseda revíznej komisie Zväzu výrobcov krmív, skladovateľov a obchodných spoločností Jozef Rebro.
Verdikt je, zdá sa, konečný
Nedarilo sa Európe, Rusku ani Ukrajine. Naopak, svetovej produkcií ako celku sa darilo, a to najmä v USA, Kanade a v Austrálii.
„Na základe prvých odhadov amerického ministerstva pôdohospodárstva by mala byť tohtoročná svetová produkcia pšenice rekordná a v porovnaní s minulým rokom narásť o 1,7 percenta. Najviac sa na tom majú podieľať USA, Kanada a Austrália. Najväčší pokles produkcie sa očakáva v Ruskej federácii, na Ukrajine, no pokles vidíme aj v Európskej únii,“ uviedol Rebro, podľa ktorého nízka produkcia vytvára v EÚ predpoklady aj pre dovoz repky, ktorý by mal byť približne 7 miliónov ton.
Keďže výsledky svetovej produkcie, ktoré mohli s cenami zamávať, vykazujú historicky vysokú úrodu, zdá sa, že skutočne môžeme konštatovať dramatický pokles tržieb pre našich farmárov. Podľa aktuálnych odhadov poľnohospodári v tomto roku získajú za produkciu pšenice o 180 miliónov eur menej a za repku o 57 miliónov eur menej, ako vlani.
Za nízku produkciu môže počasie, ale aj nízka výmera ornej pôdy
Významný vplyv na celkovú produkciu malo aj v tomto roku počasie, pri ktorom sa striedali horúčavy, dažde, miestami krúpy. Podiel na výpadku produkcie mali aj hraboše.
„Žatva v roku 2024 sa začala v 25. týždni na juhozápadnom Slovensku. V 26. týždni na porasty veľmi nepriaznivo, najmä na juhu západného a východného Slovenska, vplývali prívalové dažde a prudký vietor, čo vo viacerých lokalitách spôsobilo zatopenie pozemkov, respektíve pováľanie obilia. Významné škody na produkcii spôsobuje aj premožená poľovná zver a hraboše,“ uviedla pre Štandard hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.
Domáca produkcia pšenice bola nižšia z dôvodu nižšej výmery. Celková osiata plocha hustosiatych obilnín bola 506,9-tisíca hektárov, čo je o 43-tisíc hektárov menej ako vlani a predstavuje to medziročný pokles osiatych plôch na úrovni 7,8 percenta. Prvé odhady však naznačujú medziročný pokles úrody hustosiatych obilnín o viac ako 14 percent.
Dobrou správou však je, že pri aktuálnych cenových hladinách chlebového obilia nie je predpoklad ich vplyvu na cenu pekárenských výrobkov. „Slovensko je aj v tomto nepriaznivom roku sebestačné a má priestor aj na vývoz pšenice a repky," vysvetlil Rebro.
„Pekárenská kvalita pšenice je priemerná hlavne z pohľadu nižšieho obsahu dusíkatých látok pri dobrej objemovej hmotnosti. Napriek vlhkému počasiu môžeme konštatovať, že výskyt mykotoxínov
je v rámci prípustných limitov. Tvrdá pšenica si uchovala svoj podiel v celkovej produkcii s poklesom sklovitosti a dusíkatých látok," priblížil Rebro.
