Mnohí Košičania netušia o poklade pri Pošte 2. Ničí ho burina. Kto ho zachráni?

KOŠICE – Metropola východu patrí k slovenským mestám, ktoré sa môžu pochváliť veľkým počtom fontán. Štandard sa však zameral nie na tie najvyhľadávanejšie a podľa prieskumov najkrajšie, ale vybral sa po stopách jednej, ktorá má svoje najlepšie časy už dávno za sebou. Domáci, ale aj návštevníci mesta ju mohli obdivovať v oddychovej zóne pred budovou Pošty 2 na Thurzovej ulici. Dnes si na ňu spomenie len málokto.

Jozef Chovan ukazuje miesto, kde sa nachádza spustnutá fontána. Foto: Daniela Pirschelová

Osud historicky a umelecky cenného exteriérového architektonického prvku v Košiciach správcu vôbec netrápi, o to viac však zaujíma dlhoročného zamestnanca bývalého štátneho podniku Správa pôšt a telekomunikácií (predchodca Slovenskej pošty – pozn. red.) Košičana Jozefa Chovana (78), ktorý pracoval v tomto podniku ako technik viac než päťdesiat rokov.

Jozef Chovan rozpráva o tom, čo predstavuje plastika. Zdroj videa: Daniela Pirschelová

„Pamätám si na tú slávu v roku 1975, keď budovu Pošty 2, ktorá mala prívlastok balíková (triedili tu tento druh zásielok – pozn. red.), otvorili pre verejnosť. Bola to na onú dobu mimoriadne pekná budova s moderným vybavením," rozpráva pamätník niekdajšej slávnostnej udalosti. Spomenie, že fungovala v nepretržitom režime. Pozoruhodné bolo, že spolu s ňou spustili aj fontánu, ktorá sa stala dominantou oddychovej zóny pred ňou.

Mohlo by Vás zaujímať Košický primátor sa nechcel potiť v kancelárii, vymyslel si preto kávičkovanie na trhu

Poznamená, že výber pozemku na Thurzovej ulici nebol náhodný.

„Čo by kameňom dohodil je železničná stanica, kam väčšina zásielok smerovala. Súčasťou severného traktu budovy boli a aj dnes sú takzvané služobné, v súčasnosti nájomné byty. V jednom z nich spolu s rodinou bývam už desiatky rokov. Keď sa vykloním z nášho okna, mám výhľad na fontánu, presnejšie to, čo z nej zostalo," povzdychne si všímavý Košičan.

Hovorí, že v minulosti boli okolo nej lavičky. Mnohí, ktorí potrebovali niečo vybaviť alebo zamestnanci čakajúci na nakládku/vykládku zásielok, tam posedávali a oddychovali. „Priestor bol od cesty a chodníka oddelený veľkými betónovými kvetináčmi, do ktorých robotníčky nasadili sezónne kvety. Dnes si len málokto všimne, že vo vysokej burine je pozostatok nádrže," ukáže rukou na spustnuté miesto.

Keďže pre prebujnenú trávu sa dá len ťažko rozpoznať pôvodný tvar fontány, pýtame sa, čo dielo predstavuje.

„Na okrúhlom betónovom podklade je plastika z talianskeho mramoru zložená z akýchsi hrbolčekov v tvare polienok dreva. Medzi nimi sú umiestnené trysky, z ktorých striekala voda, v podobe lievikov. Ten zvuk bol veľmi upokojujúci," hovorí s nostalgiou v hlase.

Dozvedáme sa, že bazén fontány nebol hlboký (voda siahala dospelej osobe po kolená), mal po celom obvode obrubu, tá bola vyložená kamennými doskami. Ako sme sa presvedčili na vlastné oči, z tých dnes ostali len tri kusy, zvyšné niekto ukradol alebo porozbíjal.

Mohlo by Vás zaujímať Kontroverznú vežu má v nájme finančník Rattaj. Chce ju dostať preč z Tatier

Jozef Chovan tvrdí, že fontána, ktorej režim riadil – spúšťal a vypínal časový spínač, fungovala od slávnostného odovzdania len necelých desať rokov.

„Postupom času sa však niektorí zamestnanci pošty, ale aj obyvatelia okolitých domov začali sťažovať, že ich monotónny zvuk padajúcej vody vyrušuje. Nepáčilo sa im ani to, že bežne sa vo fontáne umývali neprispôsobivé osoby rôznych vekových kategórií. Okolím sa vtedy rozliehal krik, vresk a zvada. Ostával po nich neporiadok a množstvo odpadkov," neopomenie ani tienisté stránky, ktoré sa viažu k dielu.

Uviedol, že privolaní muži zákona nespratníkov upozornili a vyzvali na odchod, ale hneď potom, keď policajti nasadli do áut, všetko ostalo po starom. Dospelo to až do takého štádia, že architektonický prvok bol viac odstavený ako naopak.

Zóna oddychu chátrala a ústredný prvok ničila špina a odpadky Ešte do roku 1989 ho občas niektorý zo zamestnancov Pošty 2 vyčistil, ale neskôr už nie.

Návštevníci pošty si z oddychovej zóny spravili rokmi parkovisko. Zdroj videa: Daniela Pirschelová

Kvetináče odtiaľ zmizli a začali tu parkovať všetci tí, ktorí prichádzali na poštu. Dnes je tam všetko zdevastované, betón deravý, chodníky rozbité. Vo fontáne je plno lístia, špiny a odpadkov.

„Stromy, najmä brezy, ktoré boli vysadené ako súčasť oddychovej zóny, prerástli, nikto ich nestrihá ani neošetruje. Spia pod nimi bezdomovci a opilci, ktorí si niekdajší mini parčík zmenili na verejné toalety. O ďalších poburujúcich aktivitách radšej pomlčím," neodpustí si kritickú poznámku.

Hovorí, že s fontánou sa nepohlo minimálne tridsať rokov. Naposledy ju podľa Chovana vyčistil známy košický historik umenia Gabriel Kládek (†82). „Bolo to v roku 2021 alebo 2022, veľmi sa hneval, že to správca nechal dôjsť až do takého stavu. Istý čas sa hovorilo, že v roku 2015 malo mesto Košice záujem preložiť fontánu na dôstojnejšie miesto. Či to bola pravda, neviem, ale ako vidíte, je stále tu. Verím, že sa ešte dožijem dňa, keď ju uvidím v jej niekdajšej kráse," uzavrel svoje rozprávanie Jozef Chovan.

Zisťovali sme, kto je vlastníkom fontány, pod vznik ktorej sa podpísali manželia Pavol a Oľga Ondreičkovci, sochári a architekti z Bratislavy. Oslovili sme preto komunikačné oddelenie Slovenskej pošty, a. s.

Mohlo by Vás zaujímať Časť vlastníkov chce zachrániť prírodný skvost na Spiši. Brzdí ich majiteľ parkoviska

„Fontána je formálne v našom vlastníctve, ale pozemok, na ktorom stojí, nám nepatrí. Vzhľadom na to, že kumulatívna strata našej spoločnosti za posledné tri roky predstavuje viac ako 22 miliónov eur, aktuálne opravu nádrže neplánujeme," informoval Štandard hovorca Martin Guzi.

Potvrdil, že ich organizácia ešte v roku 2015 na podnet košických radných udelila súhlas mestu na preloženie fontány. Nič podrobnejšie však k tomu neuviedol.

Kontaktovali sme v danej veci vtedajšieho košického primátora, dnes šéfa ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richarda Rašiho. Zastihli sme ho na pracovnom výjazde v Poľsku. Napriek snahe si nevedel narýchlo spomenúť na nami prezentovaný prípad spred deviatich rokov.

„Isté je, že takéto vzácne diela by mali byť pýchou, a nie hanbou miest. Verím, že si to kompetentní všimnú a dôjde k náprave," povedal Raši.

Len málokto by si v tejto burine všimol umelecký skvost. Zdroj videa: Daniela Pirschelová

Košické fontány obhospodaruje Správa mestskej zelene v Košiciach, tá eviduje 19 fontán vrátane dvoch potôčikov na Hlavnej ulici.

Mimo prevádzky sú momentálne štyri z nich a tiež aj južný potok.

„Dôvody nefunkčnosti exteriérových architektonických prvkov sú rôzne, od technických problémov cez nevysporiadané majetkové vzťahy až po plánované rekonštrukcie," povedal pre Štandard referent pre styk s verejnosťou Správy mestskej zelene v Košiciach Marek Lukáč.