Pokrok! Zlatá olympijská medaila za bitie žien

Mala som 16 rokov, keď sa na slovenských uliciach objavila reklamná kampaň Každá piata žena. Feministická iniciatíva chcela upozorniť na násilie na ženách, ktoré podľa vtedajších prieskumov na Slovensku zažívala jedna z piatich príslušníčok nežného pohlavia.

Zatiaľ čo plagáty vyzývali k „stopke násiliu na ženách“, moja šestnásťročná verzia krútila hlavou. „Naozaj je nutné toto niekomu hovoriť?“ Alebo, „kto by povedal, že ženy treba mlátiť?“ rozmýšľala som.

Mala som v niečom pravdu. Ako som sa neskôr dočítala aj videla na vlastné oči, žiaden násilník si o sebe nemyslí, že je agresor. Platí to aj v prípade vojen. Nikto si nechce priznať, že je násilník. Takže presviedčať agresora, aby láskavo prestal byť násilný, býva zbytočné.

Všetci sa len bránia, sú vyprovokovaní. V skutočnosti je násilná tá žena. A okrem toho, zaslúžila si to. Vidíte, aká je to otrasná osoba? Už jej psychické týranie nevydržal. A tak ďalej. 

Mohlo by vás zaujímať

ŠportAkého pohlavia je Imán Chalíf, ktorý na olympiáde boxuje so ženami? Biológovia reagujú

Hnutie proti násiliu na ženách spravilo niekoľko chýb. Nikdy sme nemali psychické týranie nazývať násilím. Feministky chceli, aby ho ľudia brali vážne, preto mu dali príliš dramatický názov. Bohužiaľ, tým otvorili dvere aj téze, že „slová sú násilie“. 

Násilím je teraz podľa mnohých feministiek aj nazývanie muža mužom. A to dokonca aj vtedy, keď ten chlap práve mláti ženu do hlavy. Ako v prípade Imána Chalífa počas olympiády.

Kedysi sa bili za práva mlátených žien. Teraz feministky pľujú síru na ľudí, ktorí popisujú realitu – že na olympijskom turnaji v boxe muži bijú ženy. Dvadsať a viac rokov aktivizmu proti násiliu na ženách úplne vymazala „pokroková“ teória o zmene pohlavia. 

Túto tendenciu som si všimla v roku 2018. Približne vtedy som prvýkrát zazrela vyhrážky násilím, ktoré transaktivisti posielali ženám. Fotka usmiateho dlhovlasého chlapíka s tričkom s nápisom „Bijem TERFky“ [anglická skratka znamenajúca „feministka, ktorá vylučuje transľudí“, pozn. red.], mi už navždy zostane v pamäti. 

Samozrejme, keď som sa voči násiliu transaktivistov ozvala, všetky feministiky sa mi snažili vysvetliť, že transľudia sa len bránia. Vyprovokovali ich. V skutočnosti sú násilné tie TERFky, pretože násilne popisujú realitu. 

A keď som sa stala predmetom rovnakých vyhrážok, povedali mi, že som si to zaslúžila. Veď som otrasná, nenávistná osoba. Transľudia už moje psychické týranie nevydržali. 

Odvtedy sa zmenilo pramálo. Pokrokový vírus sa rozšíril až k nám. A tak asi nie je náhoda, že muž vyhral olympijské zlato v bití žien práve teraz. Šport, podobne ako umenie, tiež odráža spoločnosť.

Spoločnosť je teda taká, kde muž môže za bitie žien získať najvyššie ocenenia. Stačí, ak vyhlási, že je žena. Aj feministky budú jasať. Ale nevešajte hlavu – toto je pokrok.