Redaktori Wall Street Journal pred pár týždňami upozornili, že vieme o viacerých pochybeniach z prostredia WIV. Už v roku 2018 varovali americkí diplomati o bezpečnostných nedostatkoch vo Wu-chanskom inštitúte, kde skúmali netopierie vírusy.
Novinári varujú aj pred konfliktom záujmov v rámci osadenstva vyšetrovacej skupiny WHO, ktorá bola vo februári hľadať príčiny vzniku vírusu priamo v jeho potencionálnom čínskom rodisku.
Zoológ Peter Daszak je napríklad šéf organizácie EcoHealth Alliance, ktorá priamo financovala výskum koronavírusu vo Wu-chanskom inštitúte virológie. Ten je hlavným podozrivým, ak koronavírus naozaj unikol z laboratória.
Virologička Marion Koopmansová zasa pochádza z prostredia podobného výskumu. Ak by sa dokázal pôvod pandémie v laboratóriu, mohla by byť ohrozená aj jej pozícia.
Treba to opätovne prešetriť, myslia si vedci
Závery WHO spochybnili viaceré štáty vrátane USA, Kanady, Česka, Dánska, Južnej Kórey či Slovinska. Konsenzus nepanoval ani v samej organizácii.
„Nemyslím si, že hodnotenie bolo dostatočné. Budú potrebné ďalšie dáta a štúdie, aby sme dospeli k presvedčivejším záverom,“ uviedol na margo výsledkov predseda WHO Tedros Ghebreyesus.
Novinár Nicholas Wade, ktorý vyštudoval prírodné vedy v Cambridgi, bol editorom vedeckých časopisov Nature a Science a vedúcim vedeckej rubriky New York Times. Publikoval článok, v ktorom označil variant vytvorenia vírusu v laboratóriu za oveľa pravdepodobnejší.
V ňom upozorňuje, že Wu-chanské laboratórium nemá najprísnejšie zabezpečenie a laboratórna manipulácia pri dnešných vyspelých postupoch po sebe nemusí zanechať stopu. Dodáva tiež, že najviac covidových pacientov prijímali zo začiatku wuchanské nemocnice, ktoré sa nachádzali v blízkosti linky metra spájajúceho Wuchanský inštitút virológie a letisko.
Wade ďalej konštatuje, že sa stále nepodarilo nájsť onen medzičlánok, z ktorého mal podľa WHO najpravdepodobnejšie vírus preskočiť na človeka. Tiež sa nepodarilo potvrdiť druhú teóriu o tom, že vírus mohol preskočiť z netopierov priamo na ľudí.
Wade uvádza ďalšie zvláštnosti, napríklad že SARS-CoV-2 je podozrivo dobre vybavený na to, aby útočil na ľudí, alebo že všetko nasvedčuje tomu, že v minulosti takmer nemutoval. Zásadnejšie začal mutovať až po vypuknutí pandémie.
Výskum nepotvrdil žiadnu z hypotéz, tvrdia vedci z časopisu Science
Približne 20 vedcov zverejnilo v piatok list v prestížnom vedeckom časopise Science. V ňom požadujú, aby sa odborníci seriózne zaoberali hypotézou, že SARS-CoV-2 vznikol v laboratóriu, lebo si myslia, že táto teória je stále živá. Ide o zatiaľ najčerstvejšiu pochybnosť.
Experti vysvetľujú, že tím WHO sa delil na dve polovice: tú zloženú z čínskych vedcov a ďalšiu zo zahraničných odborníkov. Informácie, údaje a vzorky pre prvú fázu štúdie zhromaždila čínska polovica tímu a zvyšok tímu z týchto údajov vychádzal pri analýze.
Prízvukujú, že neexistovali nijaké nálezy, ktoré by jednoznačne podporovali buď pôvod z prírody, alebo laboratórnu nehodu pri práci s koronavírusom. Napriek tomu vyhodnotil tím zoonotickú nákazu [živočíšneho pôvodu, pozn. red.] zo sprostredkovaného hostiteľa ako „veľmi pravdepodobnú“ a laboratórny únik ako „mimoriadne nepravdepodobný“.
Sprístupnite dáta verejnosti
Experti ďalej tvrdia, že tieto dve teórie neboli vyvážené. „Iba 4 z 313 strán správy a jej príloh sa zaoberali možnosťou laboratórnej nehody,“ píšu v liste. Vzhľadom na svoje príslušné odborné znalosti preto súhlasia s generálnym riaditeľom WHO a ďalšími štátmi. Pokračovať v objasnení pôvodu tejto pandémie je podľa nich nevyhnutné.
„Musíme brať vážne hypotézy o prechode na človeka z prírody aj z laboratória, kým nebudeme mať dostatok údajov. Riadne vyšetrovanie by malo byť transparentné, objektívne, malo by sa riadiť údajmi, vrátane rozsiahlych odborných znalostí, podliehať nezávislému dohľadu a malo by sa zodpovedne riadiť tak, aby sa minimalizoval dosah konfliktu záujmov,“ pokračujú odborníci.
Výskumné laboratóriá by podľa nich mali sprístupniť záznamy pre verejnosť. Vyšetrovatelia by zas mali dokumentovať pravdivosť a pôvod údajov, z ktorých sa vykonávajú analýzy a vyvodzujú sa závery.
