Rudolf Beňo: Vitráže pre popradskú konkatedrálu sú pre nás výzvou

Na južnej strane kostola sú tak okná už kompletne vyzdobené vitrážami, ktoré zhotovila firma Arte Vetro z Trenčianskych Stankoviec podľa návrhov významného slovenského umelca Vincenta Hložníka. Tie vytvoril umelec pred približne 40 rokmi a doteraz čakali na svoju realizáciu.

K vitrážam Ján Krstiteľ, Ježišova kázeň na vrchu, Turíce historické a pôsobenie Ducha na vyznávačov a mučeníkov, Služba kňazov a rehoľníc začína Poslednou večerou, Sviatosť zmierenia a pomazania nemocných a Rodina – Boží ľud v malom pribudli v týchto dňoch vitráže Sv. Cyrila a Metoda – apoštoli Slovanov, Sedembolestná Panna Mária – patrónka nášho národa a Liturgia pred Božím trónom a Baránkom – Apokalypsa.

Ostatné tri vitráže tak uzavreli novozákonný cyklus a sú vyobrazené v oknách na južnej strane konkatedrály. V nasledujúcom roku budú práce pokračovať osadzovaním deviatich veľkorozmerných vitráží na severnej strane kostola. Tie sú venované starozákonným témam.

O vitrážach, ich výrobe a osadzovaní sme sa porozprávali s Rudolfom Beňom z firmy Arte Vetro z Trenčianskych Stankoviec, ktorý na vitrážach spolupracuje s manželkou Žanetou. Tá sa výrobe vitráží venuje už viac ako 20 rokov.

Čo to pre Vás znamená robiť vitráže do popradskej konkatedrály podľa návrhov Vincenta Hložníka?

V prvom rade kopec roboty. Je to nádherné, že sa tieto návrhy našli a dajú sa podľa nich robiť vitráže. Je za tým kus práce už od momentu, keď to namaľovali. My to už len preberáme ďalej.

Ako ste sa vôbec dozvedeli, že farnosť plánuje dať zhotoviť tieto vitráže? Ako ste sa napokon dostali k tejto zákazke?

Informáciu o tomto zámere našla manželka na internete. Neskôr sme o tomto zámere počuli aj pri jednej realizácii pri Bratislave, kde nám to spomenul jeden pán. Tam sme sa dozvedeli aj o tom, že sa našli pôvodné návrhy vitráží. Následne sme vycestovali do Popradu pozrieť sa na to. Urobili sme nejakú cenovú ponuku, ale čakalo sa ešte asi dva roky, keďže v tom čase rekonštruovali faru.

Kam by ste zaradili veľkosťou a rozsahom vitráže v popradskej konkatedrále?

Čo sa týka kostolov a metrov štvorcových, tak je to asi zatiaľ najväčšie, čo sme robili, ale čo sa týka jednotlivých častí vitráží, robili sme aj oveľa väčšie. To znamená, že okno sa skladalo z piatich častí, pričom malo šesť metrov na výšku a dva metre na šírku. Tam ale bolo len jedno okno, tu ich je viac. Tešili sme sa na to. Bola to pre nás výzva. V kostoloch, ktoré ‚sme robili‘ neboli až také veľké okná.

Je jednoduchšie zhotovovať nové vitráže alebo rekonštruovať staré?

Nie je to jednoduchšie. Pri starých vitrážach treba všetko demontovať, očistiť, dať do olova, zhotoviť nové rámy alebo dať do pôvodných. V prípade nových je viac práce. Musia byť návrhy, tie sa musia pofotiť, dať do plotrov, každý kus treba vystrihnúť, prekresliť na pauzák, podľa toho treba vyrezať sklá. Všetko sa reže ručne, následne ich treba obrúsiť, každé sklíčko treba opáskovať do medenej pásky, poskladať do rámu a nakoniec sa všetko cínuje. Maľované časti treba prekresliť na sklo a pri 750 stupňoch to treba vypáliť. Tieto veci robí moja manželka.

Dá sa pri výrobe vitráží niečo pokaziť?

Dá sa. Už len rozmer, keď sa pomýlite. Aj tu sa nám stalo pri prvom okne, že sme mali zlý rozmer. Rozmery boli síce dobre namerané, ale jednotlivé segmenty okien nie sú presné, tak došlo k chybe. V jednom veľkom okne sú tri rôzne rozmery menších častí. Chyba sa môže stať pri rezaní skla. Môže sa stať, že praskne sklo vo vitráži, tak ako aj teraz. Treba ju rozobrať, vyčistiť, narezať nové sklo, obrúsiť, opáskovať, zacínovať a dať do trojskla. To potrebuje svoj čas.

Aké sklo používate pri výrobe?

Je tam viac druhov skla, pretože je problém s výrobcami. Mnoho výrobcov už skončilo, začali sa dovážať sklá aj z Číny. Väčšinu skiel však používame od výrobcov z Nemecka.

V Poprade je vašou úlohou zhotoviť 18 vitrážových okien. Jedno okno má na šírku takmer meter, na výšku až okolo šiestich metrov. Každé sa skladá zo siedmich menších okien. Ako dlho trvá výroba vitráží do jedného okna?

Výroba jedného okna trvá jeden až jeden a pol mesiaca. Je to rôzne, pretože každé okno je iné. Je tam iná zložitosť. V niektorom je viac kúskov skla, v inom menej. Čím viac kúskov skla je potrebných na zhotovenie okna, tým dlhšie to trvá.

Jednu časť práce predstavuje zhotovenie vitrážového okna. Ďalšia práca vás čaká v objekte ako takom, kde vitráže inštalujete. Z čoho pozostáva vaša práca už v samotnom kostole?

Tu je to už rýchle. Osadenie trvá približne dva dni. Zo začiatku to trvalo dlhšie. Postup sa stále zdokonaľuje. Pomohla aj výsuvná plošina, predtým sme mali lešenie.

Teraz ste dokončili južnú stranu kostola, ktorá je venovaná novozákonným témam. Na severnej strane budú vitráže venované Starému zákonu. Kedy prídu na rad okná na druhej strane kostola?

Rátame s tým, že výroba druhej polovice vitráží bude trvať jeden a pol až dva roky.

Máte popri práci na popradských vitrážach čas aj na iné zákazky?

Áno, máme zazmluvnené aj iné zákazky, iné kostoly. Ak však máte robiť päť kostolov, tak je to problém. Prioritou je momentálne popradská konkatedrála. Ak by sme mali len ju, tak nie je problém. Ale pracujeme súčasne na viacerých zákazkach, aby nič nestálo.

Robíte okrem kostolov aj iné veci?

Samozrejme, robíme aj súkromné objekty, domy, hotely. Napríklad v kúpeľnom dome Aphrodite v Rajeckých Tepliciach sú z 90 percent naše vitráže.

Aké sú reakcie ľudí na vitráže v konkatedrále?

Teší to ľudí, najmä donorov. Tí boli šťastní, že sa to robí a zvlášť, keď sú na okne uvedení. Viacerí sa boli pozrieť, rozprávali sa s pánom dekanom. On nám potom tlmočil ich názory, že sú spokojní, že na tom pracujeme.

Aj po ukončení všetkých 18 vitráží v severnej a južnej lodi konkatedrály ostanú v kostole niektoré okná bez vitráží. Stálo by za to, vyzdobiť aj zvyšné okná vitrážami?

Je to pravda. Polemizuje sa o tom. Hlavne tu vo svätyni ostane jedno okno a tiež okná aj nad chórom. Uvidíme. Všetko závisí od peňazí, lebo to nie je lacná záležitosť.

Vitráže do popradskej konkatedrály zhotovuje firma Arte Vetro podľa návrhov Vincenta Hložníka. Ten ich vytvoril ešte v prvej polovici 80-tych rokov 20. storočia. Z 18 návrhov sa vo farskom archíve zachovalo 11 originálnych návrhov. Ďalšie štyri sa podarilo získať v podobe kópií. Na dotvorenie chýbajúcich troch vitráží oslovil dekan popradskej farnosti Ondrej Borsík Zuzanu Hložníkovú, dcéru Vincenta Hložníka. Tá spolupracovala s otcom aj pri zhotovovaní pôvodných návrhov.

Výrobu vitráži zafinancovali nielen veriaci popradskej farnosti, ale aj milovníci umenia z Popradu a okolia. Každý donor, s výnimkou jedného, ktorý nechcel byť menovaný, je uvedený na vitráži, ktorej výrobu zafinancoval.