Jeho text následne pokračuje tým, že hlavnou témou večera na chodbách, ba dokonca aj medzi ochrankármi bolo, či príhovor Kamaly Harrisovej otvorí Beyoncé (neotvorila, čo sa stretlo so sklamaním v publiku) a, že demokrati podľa neho chceli Taylor Swift, no nedokázali ju získať, lebo na niečo také je podľa neho „príliš chytrá“.

Bleharovo hodnotenie pritom neuvádzam zo škodoradosti, ale preto, že výstižne ukazuje to, na čom sa zhodujú aj ďalší americkí komentátori. Teda, že celej kampani Kamaly Harrisovej zatiaľ chýba politický obsah.

O tom svedčí aj fakt, že Tim Walz, jej kandidát na viceprezidenta, označil za jej kľúčovú vlastnosť to, že Kamala Harrisová „vracia radosť“.

Ale aj to, že Harrisová stále nezverejnila svoj program, na webovej stránke jej kampane nie je kolónka týkajúca sa politiky a novinárom stále neposkytla žiaden rozhovor.

Aj preto sa o nej zatiaľ hovorí ako o „flip-flopper“ kandidátovi, čo je negatívne vnímaný výraz, ktorým sa v Amerike označuje politik, ktorý často mení svoje názory na dôležité alebo kontroverzné témy. A jeho synonymom sú slová ako nekonzistentný, nespoľahlivý alebo podliehajúci politickému oportunizmu.

Napokon, túto absenciu politického obsahu ukázal aj nominačný snem.

Ten bol vlastne celý postavený na troch veciach: „vibráciách“, teda akejsi tanečnej nálade (pozri slová Walza), osobných príbehoch kandidátov, čo ukázali najmä prejavy Tima Walza a Kamaly Harrisovej, a antitrumpizme.

Len si všimnite, o čom sú všetky tie krátke videá na sociálnych sieťach z prejavov Baracka Obamu a jeho manželky Michelle Obamovej, o čom sú výstrižky z prejavu Billa Clintona, o čom bol prejav Oprah Winfrey. Všetko sú to odvolávky na Trumpa.

Ale najlepšie o tom aj tak vypovedá fakt, že dvojica Walz/Harris stále nemá oficiálny predvolebný slogan. Trumpovmu Make America Great Again (Urobme Ameriku znova veľkou) tak zdá sa zatiaľ konkuruje We are not going back (Nevrátime sa späť), čo bola veta, ktorá asi najčastejšie zaznievala na DNC. No to je zas len odkaz na Trumpa.

Treba však dodať, že od Harrisovej to nie je hlúpe, lebo vie, že jej hlavná sila nie je v tom, kým je, ale v tom, že nie je Donald Trump.

To ukázal aj vrchol včerajšieho večera, ktorým bol jej prejav.

K nemu treba hneď na úvod povedať, že „remeselne“ bol lepší ako v prípade Trumpa. Ten hovoril dlho a košato, často odbočoval od témy a povedal by som, že slabo využil svoju najsilnejšiu zbraň – neúspešný atentát. Harrisovej reč bola toho presným opakom. Bolo vidieť, že ju starostlivo pripravovala skupina spin doktorov a ona sa ho poctivo naučila.

https://www.youtube.com/watch?v=2G3hngn_YSg

Jej reč začala pomerne milým pozdravom svojmu manželovi, ktorému zároveň popriala šťastné výročie. Potom prešla k prezidentovi Bidenovi, ktorého označila za prezidenta, ktorý sa zapíše do histórie ako jeden z najlepších (sic!).

Paradoxom bolo, že Bidena kamery neukázali, pretože nebol prítomný. Jeho tím to vysvetlil tým, že došlo k nepredvídateľnej zmene v jeho programe, pričom ubezpečili, že nejde o prejav napätia medzi ním a Harrisovou.

U ľudí to však skôr vyvoláva otázky o tom, v akom zdravotnom stave je vlastne prezident, ak si nechal ujsť vrchol nominačného zjazdu vlastnej strany. A to aj napriek tomu, že svoj prejav na DNC zvládol až prekvapivo dobre.

Po Bidenovi sa Harrisová ešte na chvíľu zastavila pri Timovi Walzovi, ktorému oznámila, že bude úžasným viceprezidentom. A potom už začal, povedali by sme, klasický, dobre napísaný americký príbeh. Ten jej bol o dievčatku, ktorej mama priplávala ako 19-ročná z Indie, lebo chcela vynájsť liek na rakovinu prsníka. O tom ako stretla jej otca, migranta z Jamajky, ktorý zas svojim dcéram vravel, že všetko dokážu.

Bol to tiež príbeh o tom, ako sa rodičia rozviedli a ona vyrastala v typickej štvrti, kde býva americká stredná trieda, až k tomu, ako sa cez nekompromisnú prokurátorku (o jej nekompromisnosti existujú vážne pochybnosti) stala viceprezidentkou a prvou farebnou kandidátkou na prezidentku.

To všetko bolo popretkávané politickými odkazmi, pričom ten hlavný bol, že ona vždy bojovala a (na rozdiel od svojho protivníka) vždy bude bojovať za obyčajných ľudí.

V ideálnom prípade by po tejto pasáži mala jej reč plynulo prejsť do prezentácie politického programu kandidátky, lenže neprešla.

Harrisová totiž namiesto toho publiku ponúkla skôr znôšku vágnych fráz o zjednotení, líderstve či historickej šanci:

„Vďaka týmto voľbám má náš národ vzácnu, prchavú príležitosť prekonať zatrpknutosť, cynizmus a rozdeľujúce boje z minulosti. Šancu začať novú cestu vpred...“

„Budem prezidentkou, ktorá nás zjednotí okolo našich najvyšších ambícií. Prezidentom, ktorý vedie a počúva. Ktorý je realistický. Praktický. A má zdravý rozum. A vždy bojuje za americký ľud. Od súdnej siene až po Biely dom, to bola moja životná úloha...“

Keď sa už prejav dotkol politiky, bol rovnako nekonkrétny. Pri zahraničnej politike, ktorá je považovaná za jej najslabšiu stránku, zopakovala podporu Izraelu, no zároveň dodala, že bude dbať na väčšie dodržiavanie ľudských práv v Gaze. Pri Ukrajine zas zopakovala, že „ako prezidentka budem pevne stáť pri Ukrajine a našich spojencoch v NATO“.

Podobne to bolo v oblasti ekonomiky, kde namiesto programu prezentovala skôr zbožné priania:

„Spojím odborárov a zamestnancov, majiteľov malých podnikov a podnikateľov a americké spoločnosti, aby sme vytvorili pracovné miesta, rozvíjali našu ekonomiku a znížili náklady na každodenné potreby, ako je zdravotná starostlivosť, bývanie a potraviny.

Jediný konkrétnejší prísľub sa tu týka zníženia daní pre strednú triedu, „z ktorého bude mať prospech viac ako 100 miliónov Američanov“, čo už predtým komentátori označili za „Bidenomiku na steroidoch“.

Okrem toho Harrisová sľúbila už len zabezpečiť prístup k interrupciám (akoby dnes nebol) a ďalej (ne)riešiť problém s migráciou.

Toto všetko má podľa nej zabezpečiť pokračovanie americkej demokracie, alebo, povedané jej slovami, „napísať ďalšiu veľkú kapitolu najneobyčajnejšieho príbehu, aký bol kedy rozprávaný“.

Spočítané a podčiarknuté, jej prejav by mohol vstúpiť do histórie ako jeden z remeselne najlepšie pripravených populistickejších prejavov v dejinách USA.

No ukázal ešte dve dôležité veci – že Harrisová je ešte viac vľavo ako bol Biden a, že nerada hovorí o politike, najmä pokiaľ ide o konkrétne návrhy, a to sú všetko slabé miesta, na ktoré zrejme bude útočiť Donald Trump.

Každopádne, Harrisová potvrdila, že ak by sa stala prezidentkou, Amerika zostane v zajatí aktivistov. A to je nielen pre USA, ale aj pre celý svet zlá správa.