Kolíková si ponechala človeka, ktorý rozhodoval o spornej zmluve na budovu. Jej brat podniká s majiteľom

Počas nástupu novej vlády v marci minulého roka práve finišovalo sťahovanie ministerstva spravodlivosti do nových priestorov na Račianskej ulici v Bratislave. Vlastníkmi budovy sú bývalý investičný riaditeľ Penty Vladimír Brodňan a podnikateľ Ján Sabol. S Brodňanom podniká Kolíkovej brat Michal Kolík.

V trojčlennej komisii, ktorá o tom rozhodla, sedel aj vtedajší šéf sekcie ekonomiky ministerstva Štefan Mesároš. Ten do funkcie prišiel v roku 2018 po tom, ako sa ministrom stal Gábor Gál z Mostu-Híd, ktorý po vládnej kríze nahradil Luciu Žitňanskú. Mária Kolíková bola vtedy štátnou tajomníčkou rezortu, hoci neskôr predčasne odišla aj ona.

Aj tieto väzby zaujímali poslancov OĽaNO, keď v parlamente prebiehalo odvolávanie ministerky iniciované opozíciou. Ministerka tvrdila, že o väzbách svojho brata na majiteľa budovy nevedela.

Gálov pohrobok

Keď sa Kolíková stala minulý rok ministerkou, Mesároš ako Gálov nominant na ministerstve neskončil, ale zostal generálnym tajomníkom služobného úradu, čo je funkcia, ktorá riadi vnútorné procesy ministerstva.  

Keď ministerka zdôvodňovala svoje obchodné vzťahy vo svojich firmách pred poslaneckým klubom OĽaNO, poslanci sa jej podľa našich informácií pýtali aj na Mesároša. Kolíková to zdôvodňovala tým, že Mesároša zdedila po Gálovi a jeho výmena je na spadnutie.

„Z verejne dostupných programov rokovaní vlády SR je zároveň zrejmé, že v minulosti (15. júla 2020) bol na rokovanie vlády predložený aj návrh na odvolanie GTSÚ Š. Mesároša, avšak jeho odvolanie sa neuskutočnilo preto, že kandidát na túto funkciu sa ambície stať sa GTSÚ MS SR vzdal. Výmena na danej pozícii je plánovaná,“ odpovedal nám Peter Bubla z ministerstva.

Od Penty k Pente

Pôvodnú súťaž na prenájom novej budovy ešte za čias ministerky Žitňanskej vyhral Digital Park Penty. Gál však po nástupe do funkcie vyhlásil novú súťaž, ktorú už vyhrala firma Račianska-Reality Brodňana a Sabola, ktorá vlastní spoločnosť Výskumný ústav zváračský (VÚZ).

Táto firma bola predtým zo súťaže vyradená pre zvláštnu formálnu príčinu: „V technickej časti ponuky nie je prípustné uvádzať akékoľvek informácie o cene. Vo vašom prípade ste túto podmienku porušili tým, že na usb kľúči, ktorý sa nachádzal mimo zalepených obálok, bola uložená cenová časť ponuky spolu s technickou časťou ponuky,“ znelo zdôvodnenie vtedajšej generálnej tajomníčky služobného úradu ministerstva a členky komisie Jany Britaňákovej z 25. septembra 2017.

Digital Park síce nedal finančne najlepšiu ponuku, ponúkal však najmodernejšiu budovu s najvýhodnejšími prevádzkovými nákladmi. Tak znelo odporúčania komisie. Nový minister Gábor Gál 29. júna 2018 poslal uchádzačom poďakovanie za účasť vo výberovom konaní, ktoré ukončil bez vyhlásenia víťaza a zároveň ich vyzval, aby sa zapojili do nového výberového konania.

Nová súťaž tak umožnila VÚZ vrátiť sa do hry.

Gábor Gál podľa medializovaných informácií nebol stotožnený s tým, že by Ministerstvo spravodlivosti malo sídliť v samom ikonickom sídle Penty. Na konci príbehu sa rezort presťahoval do budovy bývalého manažéra a blízkeho spolupracovníka Penty.

Dodatočný zásah do súťaže

V súťaži bolo určených päť kritérií, od ceny prenájmu na rok verzus päť rokov a desať rokov, cez technický stav budovy až po odkupnú cenu. Podozrivou okolnosťou súťaže je aj to, že hoci lehota na predkladanie ponúk bola 20. júla 2018, bodovacia váha jednotlivým kritériám sa v dokumentácii objavuje až 23. júla. Existuje tak podozrenie, že komisia priradila jednotlivým kritériám váhu až po otvorení obálok a rozpoznaní jednotlivých ponúk. 

Ministerstvo toto podozrenie považuje za nepodložené. „V takom prípade by predsa súčasťou riadnej dokumentácie nebola hodnotiaca matica, pri ktorej jedno z kritérií je v prospech inej ponuky.“ Celú reakciu rezortu uvádzame v závere textu.

Podľa dokumentov a listových pečiatok, ktoré má Štandard k dispozícii, ministerstvo malo všetky ponuky od záujemcov už 20. júla. No až listinou z 23. júla Gál zriadil výberovú komisiu, v ktorej už figuroval aj Mesároš ako vtedajší šéf sekcie ekonomiky ministerstva. Nová komisia bola okrem neho zložená z ďalších dvoch členiek, ktoré boli súčasťou aj predchádzajúcej komisie. Po príchode Mesároša komisia mení aj pohľad na ponuky a svoje odporúčania.

Minister pri zriaďovaní komisii určil aj základný parameter, aká bodovacia váha sa má pri hodnotení priradiť jednotlivým ponukám. „Komisia na vyhodnotenie ponúk vyhodnotí ponuky po technickej a finančnej stránke, pričom pomer bodov technickej časti a finančnej časti je 20:80,“ prikázal komisii minister.

Pôvodná „Žitňanskej“ komisia – v ktorej sedeli dvaja rovnakí ľudia, ako neskôr za Gála – predtým odporučila Digital Park práve vďaka najlepším technickým špecifikáciám modernej budovy: „Ako efektívnejšie a hospodárnejšie riešenie odporúča rozhodnúť sa pre budovu Digital Park I. Aj napriek tomu, že táto ponuka v cenovej časti skončila na druhom mieste, cena je primeraná technickému stavu budovy,“ napísala komisia 26. januára 2018.

Podľa nového bodovacieho systému, ktorý sa určil až po tom, ako súťažiaci poslali svoje ponuky, bola najväčšia váha priradená nájomnej cene. Tá má až 7-násobne vyššiu váhu, ako sama ponuková cena budovy, a to aj napriek tomu, že rezort mal záujem budovu, v ktorej sídli, časom odkúpiť.

Práve v cene nájmu dokázal VÚZ predbehnúť svojich konkurentov. Ročný nájom ponúkol za 1,42 milióna eur, čo je o 13-tisíc menej ako druhá najlepšia ponuka a o takmer 200-tisíc menej ako konkurent s budovou na Tomášikovej ulici.

Ak by však bola váha kritérií obrátená, nemuselo by to dopadnúť rovnako. Budova „Tomášikova“ bola lacnejšia o 1,65 milióna eur, pričom celkové náklady za 5-ročný nájom a následnú odkupnú cenu už bol menší o 6-miliónov.

Podľa ministerstva argument o 6 miliónoch eur „nemá žiadny rozumný základ, pretože sa nedá porovnávať len toto jedno kritérium, t. j. kúpna cena po 5 rokoch“, odpovedal Bubla. „Z hodnotiacej matice totiž vyplýva, že pri ponuke Tomášiková by MS SR na nájme a prevádzkových nákladoch zaplatilo takmer o 2 milióny viac. Kúpna cena mala konkrétnu váhu, t. j. len 10 percent zrejme práve z vyššie uvedených dôvodov, t. j. že ku kúpe vôbec nemusí dôjsť.“

Určiť toto kritérium ako hlavné, by bolo nehospodárne, keďže ministerstvo už má uzatvorenú nájomnú zmluvu na desať rokov a nájom počas tohto obdobia je oproti spomínanému konkurentovi o dva milióny lacnejší.

„Najviac bodov získal Výskumný ústav zváračský,“ napísala komisia 22. augusta po vyhodnotení bodovacích kritérií. Komisia tak odporučila ministrovi rozhodnúť sa pre túto budovu a začať rokovať o nájomnej zmluve s možnosťou odkúpenia.

Kolíkovej obchodný partner v pozadí

Gál nemal najlepšie vzťahy s Kolíkovou, ktorá z postu štátnej tajomníčky predčasne odišla, v tejto kauze však Gál stojí na strane Kolíkovej. Obaja odmietajú, že by ministerka vtedy vstupovala do rozhodnutí o prenájme budovy. Gál sa ministerky zastáva, ona sama to považuje za nezávislé potvrdenie, že do procesu výberu obchodného partnera nezasahovala. Nevieme však, prečo si ponechala Gálovho nominanta Mesároša v kľúčovej riadiacej funkcii rezortu.

Niektoré médiá Kolíkovú bránia, že o výbere víťazného uchádzača sa rozhodlo až po jej odchode z ministerstva. Nie je to pravda. Kolíková žiadosť o uvoľnenie z postu štátnej tajomníčky podala 21. augusta 2018 a na druhý deň vláda rozhodla o jej odvolaní. Presne v ten deň, 22. augusta, komisia rozhodla o VÚZ ako víťaznom uchádzačovi.

Kolíkovej brat Michal Kolík podniká s majiteľom budovy, akcionárom firmy Vladimírom Brodňanom, sú spolumajiteľmi štyroch spoločných firiem, podnikajú najmä v oblasti solárnych elektrární.

Pod nájomnou zmluvou ministerstva so spoločnosťou Račianska-Reality, majiteľom VÚZ, je podpísaný aj vtedajší člen predstavenstva akcionára Ľuboš Lopatka.

Do spoločnosti Lopatka vstúpil v roku 2018, krátko po tom, ako sa rozišiel s Pentou. Pre finančnú skupinu štyri roky riadil sieť nemocníc Svet zdravia, no odišiel po personálnych nezhodách. „Môj odchod z Penty bol priateľský a zostali mi s partnermi korektné vzťahy,“ vysvetľoval svoj odchod pre Denník E v roku 2018.

Konečnými užívateľmi výhod spoločnosti je Brodňan a podnikateľ Ján Sabol. Lopatka tvrdí, že do firmy ho zavolal práve Sabol, no šlo o spoločné rozhodnutie všetkých spolumajiteľov.

Lopatka sa v roku 2020 stal šéfom štátnej spoločnosti MH Manažment, do ktorej ho povolal minister hospodárstva Richard Sulík. MH Manažment je nástupcom Fondu národného majetku a spravuje podiely štátnych firiem. Sulík Lopatku s povesťou veľmi schopného manažéra využil aj v minulosti, keď sa Lopatka v roku 2010 za Radičovej vlády stal šéfom Sociálnej poisťovne.

Bývalý šéf skupiny Penta Jaroslav Haščák je podozrievaný z toho, že podľa spisu Gorila tuneloval štátne firmy pod kontrolou Fondu národného majetku.

Celé stanovisko Ministerstva spravodlivosti: „Pán Ing. Štefan Mesároš bol na post generálneho riaditeľa sekcie ekonomiky a správy dočasne preložený od 9. mája 2018. Dňa 29. januára 2020 bol vládou menovaný za Ing. Sylviu Beňovú (odišla do Regulačnej rady URSO) za generálneho tajomníka MS SR.

Štefan Mesároš síce naďalej pôsobí na MS SR, vykonáva funkciu generálneho tajomníka služobného úradu výlučne v rozsahu právomocí daných zákonom o štátnej službe a všetky jeho úkony týkajúce sa správy majetku, vrátane verejného obstarávania, podliehajú súhlasu štátneho tajomníka Michala Luciaka. Z verejne dostupných programov rokovaní vlády SR je zároveň zrejmé, že v minulosti (15. júla 2020) bol na rokovanie vlády predložený aj návrh na odvolanie GTSÚ Š. Mesároša, avšak jeho odvolanie sa neuskutočnilo preto, že kandidát na túto funkciu sa ambície stať sa GTSÚ MS SR vzdal. Výmena na danej pozícii je plánovaná.

Štefan Mesároš nebol na čele komisie, ktorá posudzovala ponuky na prenájom budovy pre MS SR. Pán Mesároš bol členom komisie. K samotnému procesu výberu je možné sa vyjadriť len na základe údajov z dostupnej dokumentácie. Z dostupnej dokumentácie vyplýva, že v čase výberu budovy sa minister Gábor Gál rozhodol vytvoriť pre budúce vedenia ministerstva podmienky pre kúpu budovy. Nevedelo sa, či vôbec ku kúpe dôjde alebo nie, resp. kedy ku kúpe dôjde, keďže tieto rozhodnutia mali uskutočniť budúce vedenia rezortu. Len na okraj je potrebné uviesť, že je nepodložené, že kritériá boli určené dodatočne po tom, čo komisia poznala ponuky. V takom prípade by predsa súčasťou riadnej dokumentácie nebola hodnotiaca matica, pri ktorej jedno z kritérií je v prospech inej ponuky.

Zrejme práve z dôvodu, že nebolo zrejmé, či a kedy ku kúpe dôjde, bola vytvorená hodnotiaca matica, v rámci ktorej 80 percent hodnotenia tvorila cena a 20 percent hodnotenia technický stav a v rámci hodnotenia ceny boli vytvorené 4 kritériá (ročné nájomné, 5-ročné nájomné vrátane prevádzkových nákladov, 10-ročné nájomné vrátane prevádzkových nákladov a kúpna cena po piatich rokoch). Tu treba uviesť, že ponuky obsahovali rôzne pravidlá indexácie nájomného i východiskovej kúpnej ceny a rôzne pravidlá vývoja kúpnej ceny v závislosti od dĺžky trvania nájmu. Čo sa týka celkového ročného nájomného, budova Výskumného ústavu zváračského predstavuje cenovo najnižšiu ponuku. Rovnako ide o najnižšiu ponuku i v prípade 5-ročného nájomného vrátane prevádzkových nákladov, v prípade 10-ročného nájomného ide o druhú najnižšiu ponuku (za ponukou Westend), rovnako i pri kritériu ‚Kúpna cena po 5 rokoch‘ (za ponukou Tomášiková). Teda čo sa týka možnej kúpy, Výskumný ústav zváračský bola druhá najlacnejšia ponuka, pričom platí, že ku kúpe ani nemusí dôjsť, súčasťou aktuálnej nájomnej zmluvy je zmluva o budúcej zmluve kúpnej, podľa ktorej má MS SR právo (nie povinnosť) vyzvať prenajímateľa na uzatvorenie kúpnej zmluvy, na druhej strane prenajímateľ nemá právo požadovať uzatvorenie kúpnej zmluvy, no má povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu, ak ho na to MS SR vyzve, a to minimálne za podmienok uvedených v zmluve (zmluva predpokladá možnosť rokovania o výhodnejších podmienkach). Argument o 6 miliónoch eur nemá žiadny rozumný základ, pretože sa nedá porovnávať len toto jedno kritérium, t. j. kúpna cena po 5 rokoch. Z hodnotiacej matice totiž vyplýva, že pri ponuke Tomášiková by MS SR na nájme a prevádzkových nákladoch zaplatilo takmer o 2 milióny viac. Kúpna cena mala konkrétnu váhu, t. j. len 10 percent zrejme práve z vyššie uvedených dôvodov, t. j. že ku kúpe vôbec nemusí dôjsť. V súčasnosti má MS SR uzatvorenú nájomnú zmluvu na 10 rokov s opciou na ďalších 5 rokov a ak by počas tohto obdobia ku kúpe nedošlo, v porovnaní nájmu s prevádzkovými nákladmi ide o ponuku približne o 5 miliónov lacnejšiu oproti ponuke Tomášiková. Práve nehospodárny by bol postup, pri ktorom by za rozhodujúce kritérium bola určená kúpna cena po 5 rokoch, keďže ku kúpe vôbec nemusí dôjsť a aj keby k nej došlo, nemusí k nej dôjsť práve po piatich rokoch.