Čo presne Bernatík v okolí hotela 15. októbra roku 2014 robil a prečo tam išiel, nie je jasné. On sám na otázky neodpovedal. Jeho advokát Radek Ondruš najskôr uviedol, že pri hoteli mohol stáť na križovatke. "Tak buď tam stál na križovatke, alebo šiel niekde autom, to ja neviem," ponúkal vysvetlenie. Po porade so svojím klientom sa nechal počuť, že tam Peter Bernatík v predmetný deň ani nikdy inokedy nebol a s Rusmi sa vraj nikdy nestretol. "Ja som s ním hovoril a on mi povedal, že to určite nie je pravda. Tvrdí, že išiel rovno do Vrbětíc a nikde sa nezastavoval. Uvedený deň ani inokedy v hoteli Corrado nebol a ani tam nešiel," povedal Ondruš. Prečo mobilný telefón jeho klienta ukazoval 40 minútovú zastávku pri hoteli, však vysvetliť nedokázal.
O zvláštnej Bernatíkovej odbočke z bežnej trasy vedia aj českí poslanci z Výboru pre bezpečnosť. Hneď niekoľkí z nich Rádiožurnálu a Respektu pod prísľubom anonymity potvrdili, že polícia má údaje z podnikateľovho telefónu. To, že sa detektívi opierajú o dáta z mobilnej siete, oficiálne uviedol aj podpredseda výboru Pavel Žáček z ODS. "Bezpečnostné zložky boli schopné vystopovať pohyb určitej konkrétnej osoby na základe pohybu mobilného telefónu medzi bydliskom alebo medzi firmou, Vrběticami – tým skladom a medzi hotelom Corrado," potvrdil s tým, že nebude komentovať, kto je tou konkrétnou osobou.
Ďalšie podozrivé okolnosti
České médiá ďalej upozorňujú na ďalšie podozrivé okolnosti. Podnikateľ totiž po 40 minútach od hotela Corrado vyrazil bez zastávky rovno do Vrbětíc, kam prišiel podľa svedkov zhruba o trištvrte na dvanásť. Zastavil sa na vrátnici a nahlásil, že ide sám, čo bolo podľa pracovníkov veľmi neobvyklé. Predtým jazdil na kontrolu tovaru ojedinele, a to vždy v sprievode niekoho iného – najčastejšie zbrojára Luďka Petříka.
Treťou zvláštnou okolnosťou má byť skutočnosť, že hoci sa v skladoch Bernatík mladší zdržal asi tri hodiny, po celý čas tam bol sám. Nikto zo zamestnancov ani brigádnikov tam nebol, aj keď firma práve v tom týždni pripravovala na expedíciu veľkú zásielku. Brigádnici, ktorí v areáli pracovali, totiž dostali práve na 15. októbra 2014 nečakane voľno. Právnik Imex Ondruš pripustil, že brigádnici naozaj 15. októbra 2014 voľno dostali, hoci sa vyskladňovala veľká zásielka. Zdôvodnil to tým, že na nich nemal kto dohliadať. Zbrojári firmy Luděk Petřík a Vratislav Havránek podľa neho totiž práve pracovali v Ostrave.
"Brigádnikov si organizoval Petřík. On ich teda logicky nechal doma, pretože mal niečo iné na práci v Ostrave a oni sa tam bez neho nemohli nachádzať," tvrdí Ondruš. Podľa neho je len náhoda, že práve deň pred výbuchom išiel majiteľ do skladu sám a navyše firma dala voľno brigádnikom. Či im dal voľno priamo Petřík, alebo to bol príkaz majiteľa, už podľa českých médií spätne nemožno overiť. Petřík aj Havránek totiž zahynuli pri výbuchu.
Neobvyklá mala byť aj skutočnosť, že Petřík a Havránek dostali prácu v Ostrave práve na 15. októbra. Podľa Havránkovho syna Ondřeja to nebolo bežné. "Väčšinou, keď išiel do Vrbětíc, tam strávil tri dni. Aby sa nemusel každý deň vracať do Ostravy, mal vo Vrběticiach zabezpečené ubytovanie. A vždy to bolo od pondelka do stredy," opisuje Havránkov syn. V onom októbrovom týždni 2014 bolo však všetko inak. "Do Vrbětíc išiel v utorok 14. októbra, v stredu 15. októbra dostal prácu v Ostrave a vo štvrtok 16. októbra musel zase do Vrbětíc," spomína Ondřej Havránek. Práve 16. októbra vybuchol vo Vrběticiach prvý sklad.
Nezvyčajné správanie majiteľa firmy zaujalo pri vyšetrovaní kauzy aj policajtov. Tento rok vo februári Petra Bernatíka mladšieho zadržali a skončil na 48 hodín v cele predbežného zadržania. "Bol zadržaný a bolo to na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora. Rovnako u neho doma, ako aj vo firme Imex Group, vykonala polícia prehliadky," uviedol zdroj.
Bernatíkovo zadržanie podľa médií naznačuje, že ho polícia nevníma len ako svedka, ale že ho podozrieva, či v súvislosti s výbuchom niečo netají. Konkrétne kriminalisti a tajné služby zisťujú, či nepomohol ruským agentom dostať sa do areálu vo Vrběticiach. Či už vedome, alebo nevedome.
Kauze sa v nedeľu venoval aj český prezident Miloš Zeman. Pre Frekvenciu 1 uviedol, že môžu existovať ďalšie verzie príčiny výbuchov. Naznačil, že mohlo ísť o zakrytie finančného manka v muničnom sklade. Upozorniť ho na to vraj mala česká ministerka spravodlivosti Marie Benešová (ANO).
Výbuch vo Vrběticích a ruskí agenti
Česká republika ešte 19. apríla oznámila, že vyhostí 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb. Vyhostenie súvisí s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach v roku 2014, do ktorého boli podľa českých úradov zapojení ruskí agenti. Dvomi z nich mali byť tí istí dôstojníci ruskej vojenskej rozviedky GRU, ktorí sú podozriví z útoku nervovoparalytickou látkou novičok na dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu vo Veľkej Británii v roku 2018.
Ruskí agenti podľa českých úradov pricestovali do Prahy z Moskvy 13. októbra 2014 a následne zaslali email so žiadosťou o návštevu skladov vo Vrběticiach. Už 16. októbra obaja Rusi vycestovali do Rakúska, odkiaľ sa vrátili späť do Moskvy. Polícia zatiaľ podľa dostupných informácií nemá dôkaz o tom, že by sa obaja muži v sklade skutočne fyzicky nachádzali. Ešte v deň ich návratu do Ruska však explodoval sklad číslo 16, pričom k výbuchu skladu číslo 12 došlo následne 3. decembra toho istého roku. Nešťastie si vyžiadalo dve obete na životoch.
Cieľom útoku nemali byť sklady samé, ale v nich uskladnená munícia, ktorá mala cez bulharského obchodníka so zbraňami smerovať na Ukrajinu. Podľa informácií českých médií nemali výbušné zariadenia, údajne namontované agentami GRU, explodovať v skladoch, ale až po ich prevoze mimo územie Českej republiky. K aktivovaniu výbušného zariadenia však došlo predčasne. Predmetného bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva sa následne v roku 2015 agenti GRU údajne pokúsili dvakrát otráviť nervovoparalytickou látkou novičok. Kremeľ tieto obvinenia rázne odmieta a hovorí o „americkej stope“, pričom recipročne vyhostil 20 zamestnancov českého veľvyslanectva v Moskve.
