Verejnosť sa môže zapojiť do posudzovania Zuckerbergovej spoločnosti Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook, Instagram a Threads. Jej dozorná komisia do 12. septembra zbiera názory verejnosti na to, či má "misgenderovanie" považovať za nenávistný prejav.
Diskusiu podnietili dva príspevky, ktoré obsahovali "misgendering". Toto slovo označuje nazývanie transľudí iným ako ich preferovaným zámenom.
Najvyšší súd Meta
V prvom prípade niekto v Spojených štátoch na Facebooku zverejnil video, v ktorom žena konfrontuje muža používajúceho dámsku toaletu. Vo videu tohto muža nazývajú mužom a pýtajú sa, prečo je dovolené, aby používal ženské WC.
V druhom prípade instagramový účet zverejnil video s chlapcom, ktorý vyhral ženskú športovú súťaž v Spojených štátoch, no niektorí diváci s výsledkom hlasno nesúhlasili. Príspevok opisuje športovca ako chlapca.
Oba príspevky uverejnili v roku 2024 a podarilo sa im dosiahnuť tisíce zobrazení a reakcií. Iní používatelia sociálnych sietí ich však nahlásili, pričom ich označili za nenávistné prejavy, šikanovanie, obťažovanie a transfóbiu.
Napriek tomu Meta oba príspevky na Facebooku a Instagrame nechala. Dvaja sťažujúci sa používatelia sa proti tomuto rozhodnutiu odvolali na dozornú komisiu.
Dozorná komisia je síce označená za nezávislý subjekt, no disponuje rozsiahlymi právomocami, ktoré jej vyniesli prezývku „Najvyšší súd Meta“. Môže zmeniť rozhodnutia spoločnosti o moderovaní príspevkov a vydať odporúčania týkajúce sa ďalšieho postupu spoločnosti.
Príklady gender cenzúry z minulosti
Ženské organizácie, ktoré kritizujú gender, pritom už dávno upozorňovali na cenzúru zo strany Meta. V roku 2022 sa Austrálske ženské fórum posťažovalo, že im Facebook obmedzil publikovanie. Bolo to pre príspevok, ktorý tvrdil, že muži nemôžu otehotnieť. Z ich strany išlo o reakciu na výrazy ako "rodiaca osoba", ktoré začali progresivisti používať v rámci snahy o inklúziu transľudí.
V auguste 2024 zasa anti-gender aktivista Billboard Chris tvrdil, že Facebook zablokoval hešteg "XX". Ten sa týkal diskusie o účasti mužov v olympijskom ženskom boxe.
V marci toho istého roka sa zasa Austrálčanka Sall Groverová posťažovala, že Facebook odstránil stránku spojenú s jej aplikáciou Giggle. Sociálna sieť sa preslávila aj vďaka tomu, že ju zažaloval muž, ktorý predstiera ženské pohlavie.
Ide totiž o aplikáciu určenú výslovne ženám a muži, ktorí sa identifikujú ako ženy, do nej nemajú prístup. To sa nepáčilo Austrálčanovi, ktorý si hovorí Roxanne Tickle. Sall Groverovú zažaloval za diskrimináciu a súd mu v auguste dal za pravdu.