Napokon, vidieť, že výstražný prst nedvíha ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá by ako vartáš verejných financií v inej situácii bila na poplach. Oživenie ekonomiky je teraz dôležitejšie ako nebezpečne rastúci dlh.

Na druhej strane spokojnosť vládnych strán – donedávna aj SaS – v jednotlivých rezortoch naznačuje, že sa ušlo všetkým, na limity sa nejako úzkostlivo nehľadelo. Potom nastupuje otázka, či je ozaj nutné zaťať do štátneho rozpočtu v priebehu roka až takúto sekeru. Z tohto pohľadu je hamovanie SaS niečo ako spytovanie svedomia vlády pred definitívnym parlamentným odklepnutím ďalšieho žitia na dlh.

Richard Sulík musel vedieť, s čím vyrukuje Matovič. Vraj nedopraje ľuďom. Matovič zas musel vedieť, že práve Sulík sa pri hrozivo rastúcom štátnom dlhu, uberajúceho sa vpred gréckym tempom, bude pred ľuďmi vystupovať ako zodpovedný strážca ekonomického zdravia štátu.

Skrátka, Matovič vystupuje ako ochranca najubiedenejších, dožičí im zo štátneho. Sulík zas ako zdravý rozum v časoch, keď sa šibrinkuje miliardami eur hore-dole. Aj za cenu, že nebude trebárs za čo nakúpiť vakcíny proti čínskemu vírusu. V tom je príčina niekoľkodňového eskalovania konfliktu.

Každý hráč sa dostatočne zviditeľnil, splnil svoju úlohu. Otázka je, čo bude ďalej. Ako avizoval Matovič, rozhodne sa možno už dnes.

Zdanlivo nezmieriteľný konflikt má rýchle riešenie, azda preto je v návrhu zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu poistka. Je to 600 miliónov vyčlenených z 3,4 milióna eur ako rezerva na ďalšie nepredvídateľné výdavky. To nie je málo, je to takmer pätina celkovej sumy. Alebo aj priestor na rokovanie.

Ak sa kohúti dohodnú na vypustení rezervy a schvália nižší výdavkový skok, hrozí však riziko, že problém sa o pár mesiacov zopakuje a štátny rozpočet sa bude tento rok otvárať ešte raz. Veď si len spomeňme. Jednu miliardu eur, ktorú si vláda dala pri decembrovom schvaľovaní štátneho rozpočtu na celý tento rok, minula za pár mesiacov.