Spoznajte „naj“ obce v okrese Trenčín. Kde je strategická vodáreň a ako ukrývali Dubčeka
Najväčšie územie
Horná Súča je v okrese Trenčín rozlohou najväčšia. Rozprestiera sa na ploche až 53,8 km², pričom väčšiu rozlohu má už len krajské mesto Trenčín (82 km²). K dedine s počtom obyvateľov 3 276 patrí päť osád, ktoré nevytvárajú s centrom jeden celok.
„Počas volieb zriaďujeme v našej obci šesť okrskov, aby to občania nemali z kopaníc tak ďaleko do volebnej miestnosti. Snažíme sa obyvateľom vychádzať v ústrety aj v inom,“ povedal pre Štandard starosta Hornej Súče Jakub Ondračka.
Kopcovitý charakter s takmer polkilometrovým výškovým rozdielom medzi najnižším a najvyšším bodom (783 m n. m.) spôsobuje problémy. Najmä v zime.
„Staráme sa o údržbu všetkých komunikácií v obci okrem ciest tretej triedy, ktoré patria pod správu Trenčianskej župy. Na vyššie položených miestach sa neraz stáva, že cesta je zafúkaná snehom a doslova ju musíme hľadať,“ pokračoval.
Starosta si želá, aby štyri okolité obce spojili sily a zapracovali na projekte novej cyklotrasy. „Chceli by sme vybudovať cyklocestičku z Hornej Súče do Skalky nad Váhom. Momentálne je to na tomto úseku hlavnej cesty s vyššou hustotou premávky pre cyklistov nebezpečné,“ dodal.
https://standard.sk/743839/peloton-veriacich-mal-svoju-putnicku-tour-de-france-pri-historickom-kostoleHorná Súča sa od Dolnej Súče (vzdialenosť medzi nimi je päť kilometrov) osamostatnila okolo roku 1700. Jej dominantou je kostol patróna obce sv. Jána Nepomuckého. V osadách sú celkovo tri kaplnky a obľúbenou je aj chata Rozárka.
Ide o prihraničnú obec, ktorej katastrálne územie susedí s Českou republikou. Najbližším partnerom pre Hornú Súču sú na moravskej strane Rokytnice. Obe samosprávy spolu koncom augusta úspešne zorganizovali 24. ročník kultúrno-spoločensko-športového podujatia Peňažná. Akcia sa konala priamo na hranici v horách, kde bola vysoká účasť návštevníkov.
Najmenšia a najstaršia
Blízko Trenčína leží obec Opatovce, ktorej rozloha je iba 2,9 km² a kde žije okolo 400 obyvateľov. „Napriek tomu, že sme malá samospráva, je tu niekoľko zaujímavostí. V obci sú zachované dve kaplnky, kaplnka sv. Rodiny z roku 1916 a kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1896. V miestnom parku sa nachádza dielo od akademického sochára Daniela Ignáca Trubača s históriou obce. A máme tu aj viac ako 40-ročné bocianie hniezdo, v ktorom každý rok hniezdia bociany,“ uviedla pre redakciu starostka Iveta Mondeková.
Nielen tým je ale táto dedina zaujímavá. „Ako s úsmevom hovorím, máme najväčší kruhový objazd, lebo cez obec vedie štátna jednosmerná cesta v tvare kruhu. Obecné sú len dve komunikácie,“ poznamenala.
https://standard.sk/737945/na-farmarskej-usadlosti-ozivili-varenie-praveho-slivkoveho-lekvaru-ani-otvoreny-nesplesnivieObec je najviac pyšná na to, že sa jej podarilo vybudovať 4,7 km dlhý cyklochodník do Trenčína. „Táto investičná akcia bola financovaný z eurofondov v rámci projektu cezhraničnej spolupráce. Stálo to 320-tisíc eur. Urobiť to na hrádzi, dodržať termíny a za prijateľnú cenu, to považujem za veľký úspech nielen obce, ale aj firmy, ktorá to bravúrne zvládla,“ podotkla.
Opatovciam patrí v okrese dvojité prvenstvo. Je to najmenšia a zároveň najstaršia obec. Prvá písomná zmienka o nich je z roku 1113.
„Hoci v Opatovciach nemáme veľa pamiatok, zachovala sa nám rodina Marcinátovcov, ktorá až do roku 1936 prevádzkovala prenosné vodné mlyny na rieke Váh. Potom dopravu cez túto rieku zabezpečovali na kompe znovu členovia tejto rodiny. Kompa ukončila svoju činnosť v roku 1953 po výstavbe vodnej elektrickej elektrárne,“ dodala.
Posledným prievozníkom kompy bol Juraj Marcinát, čo bol dedo v súčasnosti 59-ročného Miroslava Marcináta. „Som hrdý na svoj pôvod. Žiaľ, dnes už ani môj otec nie je medzi nami, ale jeho 95-ročný brat ešte stále žije tu v Opatovciach. Otec mi rozprával, ako fungovala kompa. Vraj počas druhej svetovej vojny prevážali na nej aj Alexandra Dubčeka, ktorého ukryli pod drevom, lebo sa skrýval pred Nemcami,“ spomenul si pre náš denník.
Najmenej obyvateľov
Z hľadiska demografie je najmenšou obcou v okrese Petrova Lehota. Nachádza sa 10 km za Trenčianskymi Teplicami a má len 199 stálych obyvateľov. „K nim je však potrebné pripočítať ešte približne 60 chalupárov, ktorí sú súčasťou obce. Máme síce málo občanov, ale aj napriek tomu sa nám podarilo zrealizovať zopár projektov. Najväčšou výzvou je dokončenie vodovodu. S realizáciou tejto stavby sme začali v roku 2015,“ povedal nám starosta Petrovej Lehoty Radko Rožánek.
Petrova Lehota je horská obec s krásnou prírodou v okolí. „Božské ticho, turistika, pokoj a relax sú najlepšou pozvánkou,“ konštatoval.
https://standard.sk/741172/nevidiaca-umelkyna-vyraba-zname-ceny-pracujem-od-nevidim-do-nevidim-tvrdi-s-nadhladomRobiť starostu v nej prináša výhody aj nevýhody. „Plusom je to, že môžem s občanmi udržiavať osobnejší kontakt a jednoduchšie sa organizujú akcie. Mínusom je menší rozpočet a väčšia zodpovednosť za širší okruh úloh, keďže si nemôžem dovoliť mať tím odborníkov,“ ozrejmil.
„Najmladší“ Štvrtok
Jediná obec na Slovensku s názvom Štvrtok sa nachádza v okrese Trenčín, blízko hranice s okresom Nové Mesto nad Váhom. Niektoré zdroje (napríklad portál o obciach sodbtn či wikipedia) uvádzajú ako prvú písomnú zmienku o nej rok 1477, čo by znamenalo, že je najmladšia v okrese, ale na stránke obce je iný dátum založenia.
„Neviem, prečo nás evidujú pod tým rokom 1477, ale my za prvú písomnú zmienku považujeme 16. júl 1398. Názov Štvrtok je zrejme odvodený od toho, že sa tu v období, keď sme patrili pod beckovské hradné panstvo, konali vo štvrtok týždenné jarmoky,“ priblížila nám starostka obce Gabriela Vojtková. „Teraz máme vo štvrtok na našom obecnom úrade nestránkový deň,“ dodala s úsmevom.
Štvrtok má momentálne 484 obyvateľov, čo je za ostatné tri roky nárast o 15 percent. Rozvoju obce pomáha aj jej dobrá poloha, keďže leží neďaleko od diaľnice smerom na Nové Mesto nad Váhom a Trenčín.
„Teší nás, že sa rozrastáme. Aktuálne je najväčšou výzvou projekt kanalizácie. Dúfam, že na jar budúceho roku ho začneme realizovať. Toto nám chýba, ale na druhej strane, na našom území je strategická vodáreň, ktorá vodou zásobuje celý okres Trenčín a časť okresu Nové Mesto nad Váhom,“ objasnila.
https://standard.sk/742272/str_pk_cyklisti-sa-dockaju-noveho-useku-cyklotrasy-z-trencina-nezaobide-sa-bez-vyrubu-stromovDominantou Štvrtka je národná kultúrna pamiatka – evanjelická zvonica z 19. storočia. V okolí obce je napríklad Haluzická rozhľadňa, odkiaľ sú pekné výhľady na hrad Beckov, ale aj na Trenčiansky hrad.
Oslavy výročia
Podhorská obec Selec (15 km od Trenčína) si nedávno pripomenula 585. výročie prvej písomnej zmienky. „Pri príležitosti týchto osláv sme vydali obrazovú knihu ako voľné pokračovanie monografie obce z roku 2019. Bolo to venované najmä 60. výročiu vzniku folklórnej skupiny Selčan a 100. výročiu založenia dobrovoľného hasičského zboru v obci,“ vyjadril sa pre nás starosta Selca Stanislav Svatik.
„V blízkej dobe plánujeme vydať ďalšiu publikáciu, ktorá sa bude venovať tragickým vojnovým udalostiam z roku 1944, keď bolo mnoho seleckých mužov odvlečených do koncentračných táborov, odkiaľ sa 43 z nich domov nikdy nevrátilo,“ doplnil.
Významnou súčasťou histórie obce sú práve vojnové udalosti, ktoré ju vo veľkej sile zasiahli. „Pripomienkou bolestných a tragických udalostí prvej a druhej svetovej vojny sú pamätníky a pomníky nachádzajúce sa v blízkom okolí kostola z roku 1504, kde sa každoročne koncom novembra konajú pietne spomienky,“ skonštatoval.
Selec je tiež známy bohatými zdrojmi pitnej vody. Tie slúžia nielen obci, ale aj iným okresným sídlam. Pri prameňoch pitnej vody sa nachádza mineralizovaná voda, kyselka.
https://standard.sk/736448/projekt-na-vybudovanie-komunitneho-centra-parku-a-kaplnky-v-trencine-znovu-ozivaZa zmienku ešte stojí, že začiatkom 20. storočia vybudovali z Trenčína do Selca úzkorozchodnú lesnú železnicu slúžiacu na zvoz vyťaženého dreva. Nad obcou sa nachádza pôvodný dvojoblúkový most a niektorými úsekmi telesa bývalej železničky vedie označená cyklotrasa využívaná celoročne cyklistami.
V okolí je nádherná príroda a po turistických chodníkoch sa možno vydať na hrebene Považského Inovca, do Beckova alebo Kálnice. „Neopísateľným zážitkom pre mnohých návštevníkov obce je selecká ľudová kultúra prezentovaná na vystúpeniach folklórnej skupiny Selčan a detského folklórneho súboru Selčanka,“ dodal.